Žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy: Vzor a komplexný pohľad na problematiku

Úvod

Žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy je právny prostriedok, ktorým sa poškodená osoba domáha kompenzácie za zásah do jej osobnostných práv, ktorý jej spôsobil nemateriálnu škodu. V slovenskom právnom poriadku je táto problematika upravená predovšetkým v Občianskom zákonníku. Hoci existujú vzory žalôb o náhradu nemajetkovej ujmy zadarmo, je dôležité si uvedomiť, že každý prípad je individuálny a vyžaduje si dôkladné posúdenie.

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy podľa Občianskeho zákonníka

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ak dôjde k neoprávnenému zásahu do týchto práv, má poškodená osoba právo domáhať sa, aby sa od neho upustilo, aby sa odstránili jeho následky a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Ak by sa nezdalo postačujúce, najmä preto, že zásah bol závažný, môže sa poškodená osoba domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. IV. ÚS 72/2019 z 2. októbra 2019 zdôraznil, že rozhodnutie o práve na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka nie je možné považovať za rozhodnutie deklaratórnej povahy. Súd musí posúdiť, či sú vôbec splnené podmienky na priznanie tohto práva a v akom rozsahu.

Dokazovanie v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy

V civilných sporoch je dokazovanie kľúčové. Žalobca musí preukázať, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv, že tento zásah mu spôsobil nemajetkovú ujmu a že existuje príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Dôkazné bremeno leží na žalobcovi, ktorý musí súd presvedčiť o pravdivosti svojich tvrdení.

Preukázanie príčinnej súvislosti môže byť obzvlášť náročné. Príčinná súvislosť musí byť zistená ako predpoklad vzniku civilnoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o kauzálny nexus, na základe ktorého môžeme spojiť konanie osoby s protiprávnym následkom. Skúmanie príčinnej súvislosti je zložitý proces, ktorý si vyžaduje argumentačné vývody interdisciplinárneho charakteru.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Teória straty šance ako korekcia neistej kauzality

V niektorých prípadoch je dokazovanie príčinnej súvislosti s istotou objektívne nemožné. Typickým príkladom sú medicínske spory. V tomto kontexte sa právo snaží reflektovať na každodenné situácie, ktoré majú často právnu dohru v civilných sporových konaniach, ako aj účinne regulovať nároky poškodených tam, kde nevedia s istotou preukázať príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

Teória straty šance je jednou z alternatív, ktorou je možné korigovať neistú kauzalitu. Ide o koncept, ktorý prichádza so sui generis chráneným statkom, a to šancou. Nechráni sa teda život ani zdravie, ale chráni sa šanca jednotlivca, ktorá predstavuje novú nahraditeľnú a reparovateľnú ujmu.

Strata šance ako samostatne chránený statok sa prejavuje tak, že je vyčíslená v konkrétnom percentuálnom ponímaní. Pri jej určení však musí ísť o kombináciu zložitých poznatkov - matematických, štatistických, lekárskych či poznatkov verejného zdravotníctva, alebo inej v danom prípade príslušnej vedy. Žalobcovi (teda poškodenému) nemôže byť nikdy priznaná plná náhrady škody, ale vždy len taká pomerná časť, ktorá prislúcha vyčíslenej, resp. stanovenej stratenej šanci poškodeného. Výška, resp. rozsah náhrady tak závisí od rozsahu stratenej šance.

Problémy s aplikáciou teórie straty šance v slovenskej praxi

Kľúčovým problémom, ktorý sa nachádza pri uplatnení náhrady stratenej šance v slovenskej súdnej praxi, je ten, že súdy v konečnom dôsledku možno používajú a citujú pojem "teória straty šance", no reálne túto teóriu neuplatňujú.

Napríklad Krajský súd Trnava v rozsudku sp. zn. 9 Co 51/2019 z 25. 6. 2019 priznal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým žalobcom, pričom pri posudzovaní príčinnej súvislosti medzi protiprávnym zásahom a vznikom ujmy aplikoval iba pravdepodobnosť. Súd sa v rozsudku vysporiadal s neistou kauzalitou, keďže nebolo možné s istotou dokázať, že by pacientky prežili, ak by im lekár poskytol zdravotnú starostlivosť lege artis. Hoci súd citoval rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1919/08 z 12. 8. 2008 ako vzor pre uplatnenie teórie straty šance, nijako neriešil výšku straty šance či jej samotné premietnutie do výroku rozsudku v rámci rozsahu náhrady.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Podobne aj v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24 Co 71/2021 z 23. 3. 2022 súd opätovne citoval známe rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1919/08 z 12. 8. 2008, ako aj ostatnú literatúru rozoberajúcu koncept straty šance, no napokon samotnú stratu šance nijako konkrétne nevyčísluje ani nepriznáva poškodenému čiastočnú náhradu podľa "výšky" stratenej šance.

Na účel tohto článku a po preskúmaní príslušnej vzorky súdnych rozhodnutí nebolo nájdené rozhodnutie, ktoré by komplexne skúmalo percentuálne vyjadrenie straty šance a túto hodnotu následne aj správne premietlo do rozsahu priznanej náhrady poškodenému.

Šanca ako nový chránený statok?

Teória straty šance je momentálne v praxi v stave všeobecnej akceptácie. Otáznym naďalej zostáva aj to, čo vlastne "šanca" je. V zmysle tejto teórie by malo ísť o úplne "nový" chránený statok, ktorý náš právny poriadok nateraz nepozná. Ide o statok odlišný od zdravia či života.

Občianskom zákonníkuby sme len márne hľadali ustanovenie, ktoré chráni "šancu" na lepšie postavenie poškodeného. Teda šancu, že niečo mohlo skončiť lepšie ako skončilo (obdobne ako chránime pozitívne napr. zdravie či život). Náš Občiansky zákonník uvádza v rámci všeobecnej zodpovednosti § 420 ods. 1, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Keďže ide o situáciu, kde poškodený utrpí určitý druh ujmy spočívajúcej v strate jeho šance na lepšie postavenie, mohli by sme tvrdiť, že strata šance je naozaj citeľná zo strany poškodeného ako špecifický druh ujmy.

Zákonné ustanovenie, ktoré by stanovovalo povinnosť chrániť či neporušiť "šancu osoby na jej lepšie postavenie" však v našom právnom poriadku nikde nenájdeme.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Majetková alebo nemajetková ujma?

Ak by sme stratu šance mali chápať ako samostatne chránený statok, potom by malo logicky vyplynúť, že ochrana tohto statku nie je viazaná na vznik skutočnej ujmy. Teda na uplatnenie nároku by nemusel byť splnený ani základný predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu, a to vznik škody.

Ďalšou otázkou je, do akého druhu, resp. akej povahy ujmy možno stratu šance ako špecifický druh zaradiť. To, do akej povahy ujmy zaradíme stratu šance, bude mať veľký dopad na samotné podmienky uplatnenia z toho vyplývajúceho nároku. Ak ide o majetkovú ujmu, tak v zmysle § 442 OZ by sa mala uhradiť skutočná škoda a ušlý zisk. Na druhej strane, ak ide o nemajetkovú ujmu, prichádza do úvahy v zmysle § 13 ods. 1 a 2 OZ primerané zadosť­učinenie a ak je nepostačujúce, tak primeraná náhrada v peniazoch.

Preto je predstaviteľnejšie pri nárokoch na náhradu z nemajetkovej ujmy, kde prichádza do úvahy napríklad ospravedlnenie lekára či iného škodcu a zároveň náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak by predchádzajúce zadosťučinenie nebolo dostačujúce.

Vzory žalôb a ich využitie

Hoci existujú vzory žalôb o náhradu nemajetkovej ujmy zadarmo, je dôležité ich brať len ako orientačný materiál. Každý prípad je individuálny a vyžaduje si dôkladné posúdenie právneho základu, skutkového stavu a dôkaznej situácie.

Na internetovej stránke najpravo.sk je možné nájsť rôzne vzory žalôb z oblasti pracovného práva, ktoré môžu poslúžiť ako inšpirácia pri formulovaní žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy. Napríklad:

• Vzor žaloby o priznanie nemajetkovej ujmy v dôsledku sexuálneho obťažovania zamestnankyne zo strany jej nadriadeného.
• Vzor žaloby o náhradu mzdy za nevyplatenú výplatu, pretože zamestnávateľ neprávom rozviazal pracovný pomer so svojím zamestnancom.
• Vzor žaloby o zaplatenie odstupného, ktorú podáva zamestnanec na základe skutočnosti, že mu dal zamestnávateľ výpoveď a na vyplatenie odstupného má nárok.
• Vzor žaloby o neplatnosť výpovede, ktorú dostal zamestnanec od zamestnávateľa až po uplynutí trojmesačnej zákonnej prekluzívnej lehoty, takže je neplatná.
• Vzor žaloby, ktorú podáva zamestnanec ako žalobca na žalovanú spoločnosť, kde pracuje, pretože mu nevypláca výšku minimálnej mzdy podľa pracovnej zmluvy a žiada jej doplatenie.

Je však potrebné si uvedomiť, že tieto vzory sú zamerané na oblasť pracovného práva a je potrebné ich prispôsobiť konkrétnemu prípadu a skutkovému stavu.

tags: #zaloba #o #nahradu #nemajetkovej #ujmy #vzor