Žaloba o náhradu škody a návrh na konkurz: Rozdiely a súvislosti

Osobný bankrot je výraz, ktorý sa často používa v hovorovej reči, avšak právny poriadok Slovenskej republiky takýto pojem nepozná. Právna úprava osobného bankrotu je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), najmä v jeho štvrtej časti, ktorá sa nazýva Oddlženie. Cieľom osobného bankrotu je zbaviť sa svojich dlhov.

Oddlženie fyzickej osoby

Podľa § 166 ZKR, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, má právo domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa ZKR, a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. Oddlženie má dve formy: konkurz a splátkový kalendár. Právo žiadať oddlženie má fyzická osoba len vtedy, ak sa voči nej vedie exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie, napríklad daňové exekučné konanie, exekúcia vymáhaná Sociálnou poisťovňou alebo výkon dražby.

Podmienky oddlženia

Osoba musí byť fyzickou osobou (podnikateľ alebo nepodnikateľ), platobne neschopná a musí mať poctivý zámer vyriešiť svoje dlhy. Ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR upravuje, kedy dlžník nemá poctivý zámer. Následkom nepoctivého zámeru môže byť až zrušenie oddlženia. Veriteľ má do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára právo podať na súd návrh na zrušenie oddlženia. Ak súd návrhu vyhovie, všetky neuspokojené pohľadávky sa stanú znova splatnými a vymáhateľnými a začína pri nich plynúť nová, 10-ročná premlčacia lehota.

Dlhy, ktoré sa oddlžením nerušia

Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Medzi takéto špecifické pohľadávky patria napríklad vymáhanie peňažného trestu uloženého v trestnom konaní, pracovnoprávne nároky, pohľadávky, ktoré vznikli zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním, pohľadávky z výživného na dieťa, nepeňažné pohľadávky alebo zabezpečené pohľadávky.

Spôsoby oddlženia

Oddlženie je možné realizovať dvoma spôsobmi: podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Konkurz

Podstata konkurzu spočíva v speňažení majetku dlžníka a použití výťažku na uspokojenie veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Splátkový kalendár

Aby dlžník mohol použiť splátkový kalendár, musí okrem všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a dlžníkove dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Súd poverí správcu preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, pričom tento sa určí tak, aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné percento, aké bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť, určí až súd.

Povinné zastúpenie dlžníka

Či už sa dlžník rozhodne pre návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon. Toto zastúpenie trvá až do kým súd neustanoví správcu. Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia a rozhodne, či bude dlžníka zastupovať, alebo jeho zastupovaním poverí iného advokáta. Centrum je oprávnené v dlžníkovom mene podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára a môže dlžníkovi poskytnúť aj pôžičku vo výške 500,- € na úhradu paušálnej odmeny správcu, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky.

Rozhodnutie súdu

Súd je povinný do 15 dní od doručenia návrhu rozhodnúť. Môže rozhodnúť buď tak, že návrh odmietne, alebo že vyhlasuje konkurz, resp. určuje splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky.

Priebeh konkurzu

Správca po vyhlásení konkurzu do 60 dní pripraví rozvrh výťažku. Z tejto sumy odpočíta náklady konkurzu, nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, pohľadávky detí na výživnom a to, čo zostane, rozdelí pomerne medzi veriteľov. Po splnení rozvrhu výťažku, alebo po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, alebo sa neprihlási žiaden veriteľ, oznámi správca v Obchodnom vestníku, že sa konkurz končí.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Nehnuteľnosti s vyššou hodnotou sa speňažia na dražbe, tie s nižšou hodnotou zase ako hnuteľné veci. Za nehnuteľnosť s nižšou hodnotou sa považuje nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nej, ktorého hodnota nepresahuje 5.000,- €. Správca zároveň zriadi v mene dlžníka bankový účet, na ktorý poukáže po speňažení nehnuteľnosti sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia, ktorá je nariadením vlády 45/2017 stanovená na 10.000,- €. Peniaze na tomto účte nepodliehajú konkurzu ani exekúcii počas 3 rokov od jeho zriadenia.

Splátkový kalendár - ďalšie podrobnosti

Správcovi je potrebné zložiť preddavok a od tohto momentu má správca 45 dní na to, aby zostavil návrh splátkového kalendára. Splátky majú svoju hornú hranicu. Táto nesmie presiahnuť príjem dlžníka po odrátaní nevyhnutných nákladov na bývanie, základných životných potrieb, vyživovacích povinností a pod. Správca v Obchodnom vestníku oznámi návrh splátkového kalendára spolu s percentom, ktoré navrhuje uspokojenie veriteľov. Po zverejnení splátkového kalendára, majú veritelia 90 dní na podanie námietky voči tomuto návrhu. Ak súd zistí, že pomery dlžníka nebudú stačiť na určenie splátkového kalendára, konanie zastaví. Dlžník je povinný splátkový kalendára plniť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom súd určil splátkový kalendár.

Novela zákona a jej prínosy

Najmarkantnejšou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa už ani žiadna trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov. Azda najväčším prínosom tejto novely je zjednodušenie celého postupu oddlženia. Novinkou je aj možnosť požiadať o pôžičku od Centra právnej pomoci.

Alternatívy k osobnému bankrotu

Zbaviť sa dlhu je okrem osobného bankrotu možné najmä jeho zaplatením. Splnenie dlhu je jedna z foriem zániku záväzku. Pre dlžníka je najvýhodnejším spôsobom snažiť sa dlh uhradiť v lehote splatnosti, ktorú si dohodol s veriteľom. Ak tak neučiní, riskuje súdne a následne exekučné konanie a s tým spojené obmedzenia v nakladaní s majetkom.

Dôsledky novely pre veriteľov

Pre veriteľa je najvýhodnejšie, ak dlh uhradí dlžník v dohodnutej lehote splatnosti. V konkurznom konaní ide o pomerné a čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, a preto nemožno pre veriteľa osobný bankrot považovať za extra výhodný. Ak to však porovnáme so situáciou, keď bolo oddlženie extrémne zložité alebo so situáciou, keď neexistovalo oddlženie, tak dlžník de facto nedokázal splatiť ani len časť dlhu a v podstate rezignoval na zaplatenie. Veriteľ potom nedostal vôbec nič.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Poctivý zámer dlžníka a možnosti zneužitia

Zákon v účinnom znení obsahuje aj inštitút poctivého zámeru dlžníka (§ 166g ZKR), ktorý by mal zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia. Veritelia majú vcelku účinný prostriedok, aby sa mohli voči nepoctivému dlžníkovi brániť.

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada. Podrobné náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu sú vymedzené v ust. Osobitne, podľa ust. § 12 ods. 5 ZKR, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, k návrhu je povinný pripojiť zoznam svojho majetku, zoznam svojich záväzkov a zoznam svojich spriaznených osôb.

Povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu

Dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Táto povinnosť dlžníka plní prevenčnú funkciu a má zabrániť narastaniu dlhov a zmenšovaniu majetku dlžníka, čím sa zabezpečí vyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov.

Kto môže podať návrh na konkurz

Tak ako je uvedená právna skutočnosť svedčiaca účastníkovi v súdnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku dôvodom na obligatórne zastavenie konania, tak v prípade rozhodovania o návrhu na vyhlásenie konkurzu je dôvodom na odmietnutie takého návrhu, pretože dlžník je vždy účastníkom konkurzného konania. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu len v prípade, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok dlžníka. Naopak, v prípade likvidácie spoločnosti má likvidátor povinnosť podať bez zbytočného odkladu návrh na vyhlásenie konkurzu, pokiaľ zistí predlženie majetku likvidovanej spoločnosti (§ 72 ods. 2 Obchodného zákonníka).

Podľa ust. § 12 ods. 2 ZKR, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti. Navrhovateľ môže vziať svoj návrh na vyhlásenie konkurzu späť až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu. Navrhovateľ je ďalej povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu a doložiť dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie.

Platobná neschopnosť a predlženie

Podľa ust. § 3 ods. 2 ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (medzera krytia) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

Druhou alternatívou je predlženie, ktoré je definované ako situácia, keď ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu

Zákon ustanovuje osobitnú zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Dlžník, štatutárny orgán dlžníka, člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka sú osoby, ktoré sú povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedeli, alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli dozvedieť o svojom úpadku, resp. o úpadku dlžníka. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu nepostihuje samotného dlžníka, ale predovšetkým postihuje osoby povinné v mene dlžníka návrh na vyhlásenie podať. Ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa povinná osoba môže zbaviť iba v prípade, ak preukáže existenciu liberačných dôvodov v zmysle ust. § 74a ZKR. Právo na náhradu škody má veriteľ, na ktorom leží dôkazné bremeno preukázania, že mu škoda skutočne vznikla. Veriteľ musí preukázať, že si pohľadávku v konkurze riadne a včas prihlásil a pohľadávka bola zistená. Samotná škoda prestavuje rozdiel medzi sumou, ktorú na základe rozvrhu výťažku získal, a sumou, ktorú by bol získal, keby bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný včas. Veriteľ si môže uplatniť svoje právo na náhradu škody voči všetkým povinným. Zákon stanovuje jednoročnú premlčaciu dobu na uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá plynie od skončenia konaní uvedených v § 11a ods.

Zmluvná pokuta za nepodanie návrhu

Výška zmluvnej pokuty je stanovená ako polovica najnižšej hodnoty základného imania akciovej spoločnosti, čo je de lege lata 12 500 eur. V záujme funkčnosti tejto sankcie zákon zakazuje dohodu medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou a povinnou osobou, ktorou by sa vylúčilo alebo obmedzilo toto právo. Zákon ďalej zakazuje, aby v spoločenskej zmluve alebo v stanovách došlo k obmedzeniu alebo vylúčeniu práva na zmluvnú pokutu. Právo na zmluvnú pokutu vznikne nasledujúci deň po márnom uplynutí tridsaťdňovej lehoty, ktorú zákon poskytuje povinnej osobe na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Lehota začína plynúť od okamihu, keď sa povinná osoba dozvedela alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o predlžení obchodnej spoločnosti, v ktorej vykonáva funkciu štatutárneho orgánu alebo jeho člena.

tags: #žaloba #o #náhradu #škody #podať #návrh