Žaloba o nečinnosť orgánu verejnej správy: Kompletný sprievodca

Článok poskytuje komplexný pohľad na možnosti obrany proti nečinnosti orgánov verejnej správy na Slovensku. Rozoberá dostupné právne prostriedky a ich použitie, a to od sťažností a podnetov prokurátorovi až po žalobu na súd.

Úvod

Podnikatelia a občania sa v bežnom živote často stretávajú s orgánmi verejnej správy. Činnosť, ale aj nečinnosť úradu, môže mať za následok vznik zodpovednosti. V prípade, ak orgán verejnej správy nekoná v zákonom stanovenej lehote, existuje viacero spôsobov, ako sa proti takejto nečinnosti brániť. Náš právny poriadok umožňuje účastníkovi správneho konania zvoliť viacero prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa môže domôcť nápravy. Účastník správneho konania si môže vybrať podľa vlastného uváženia, ktoré z opatrení využije, no v niektorých prípadoch musí rešpektovať zákonnú postupnosť týchto prostriedkov.

Právny rámec správneho konania

Primárnym prameňom správneho konania je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

V správnom konaní platia lehoty na rozhodnutie. V jednoduchých prípadoch je správny orgán povinný rozhodnúť bezodkladne. V ostatných prípadoch je správny orgán povinný rozhodnúť do 30 dní od začatia konania, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Vo zvlášť zložitých prípadoch je lehota až 60 dní.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Prostriedky nápravy pri nečinnosti orgánu verejnej správy

Keďže zbytočné prieťahy (nielen) v správnom konaní sú protiprávnym stavom, ktorý nemá v právnom štáte svoje miesto, právny poriadok priznáva účastníkovi správneho konania viacero prostriedkov, ako sa domôcť ochrany.

1. Sťažnosť

Sťažnosť je upravená v zákone č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Sťažnosť musí byť písomná a možno ju podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Náležitosti sťažnosti vyžadujú, aby obsahovala identifikačné údaje sťažovateľa v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu (ak je sťažovateľ právnická osoba, tak názov, sídlo a meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať). Zo sťažnosti musí byť jednoznačne zrejmé, proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha.

Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice. Písomné oznámenie výsledku o prešetrení sťažnosti však nie je rozhodnutím v zmysle správneho poriadku, a preto proti nemu nemožno podať odvolanie, ani ho preskúmať správnym súdom. Pokiaľ je sťažovateľ nespokojný s vybavením jeho sťažnosti, môže podať novú sťažnosť proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti.

2. Podnet prokurátorovi

Prokurátor okrem výkonu pôsobnosti v trestnej oblasti vykonáva aj dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Prokurátor príslušný na vybavenie podnetu je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený na vybavenie.

Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Takýmto opatrením je napríklad upozornenie prokurátora, ktoré prokurátor podáva orgánu verejnej správy na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní správnych aktov podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre. Treba však dodať, že prokurátor v rámci dozoru nemôže zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ani im uložiť sankciu za porušenie právnych predpisov.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

3. Žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy

Správne súdnictvo predstavuje jeden z druhom kontroly verejnej správy, pričom v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. Uvedené právo fyzickej alebo právnickej osoby pritom pramení priamo z Ústavy SR (čl. 46 ods. 2).

Správny súd poskytuje ochranu účastníkom správneho konania aj v prípade, ak je správny orgán v začatom správnom konaní nečinný. Pred podaním žaloby na súd musí účastník správneho konania neúspešne vyčerpať prostriedky nápravy podľa osobitných predpisov, pričom Správny súdny poriadok sa výslovne zmieňuje o sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. Ochrana poskytovaná správnymi súdmi v prípade možnej nečinnosti orgánov verejnej správy je teda ochranou následnou, prichádzajúcou do úvahy vtedy, ak žalobca využil niektorý z dvoch prostriedkov nápravy, ktoré sú mu dané alternatívne na výber. V tejto súvislosti nestačí len samotné využitie prostriedkov nápravy, ale tieto musia byť pre účastníka správneho konania vybavené negatívne. Správny orgán totiž musí mať možnosť sám odstrániť namietaný stav a dosiahnuť nápravu.

K žalobe fyzickej osoby alebo právnickej osoby musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Ak správny orgán po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží správnemu orgánu, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon. Za týmto účelom správny súd správnemu orgánu poskytne primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace.

Správny súdny poriadok nestanovuje lehotu, v rámci ktorej by mal správny súd meritórne rozhodnúť. Proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu, ktorým žalobu zamietol, možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len z dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 440 Správneho súdneho poriadku. Ak kasačná sťažnosť nie je dôvodná, Najvyšší súd SR ju zamietne.

4. Atrakcia právomoci podľa Správneho poriadku

Prostriedky na odstránenie nečinnosti správneho orgánu pozná aj správny poriadok. Podľa ustanovenia § 50 Správneho poriadku ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nerozhodol v ustanovenej lehote (30 dní, resp. 60 dní). Ide o dva základné inštitúty:

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

a) v prvom rade ide o aktivitu odvolacieho správneho orgánu, ktorý by mal prednostne vplývať na prvostupňový správny orgán prostriedkami dozoru (napr. urgencie)b) samotný prechod právomoci (atrakcia kompetencie) rozhodnúť na odvolací správny orgán, pričom uvedené prichádza do úvahy iba ak to dovoľuje povaha veci a zároveň nápravu nie je možné dosiahnuť inak (napr. ak prvostupňový orgán nereaguje na urgencie).

Odvolací správny orgán sa o nečinnosti prednostne dozvie od účastníka správneho konania, ktorý má záujem, aby sa vo veci konalo. Účastník konania tak môže urobiť na základe podnetu, z ktorého musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje (ustanovenie § 19 ods. 1 Správneho poriadku). V prípade, ak odvolací správny orgán dospeje k záveru o splnení oboch podmienok k prechodu právomoci, je povinný vo veci rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, t. j. 30 dní, resp. 60 dní.

5. Podnet verejnému ochrancovi práv (ombudsmanovi)

Základná právna úprava Verejného ochrancu práv je obsiahnutá v zákone č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv. Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickou poštou. Z podnetu musí byť zrejmé, akej veci sa týka, proti ktorému orgánu verejnej správy smeruje a čoho sa podávateľ podnetu domáha. V opačnom prípade, teda ak sa zistí porušenie základných práv alebo slobôd nečinnosťou správneho orgánu, verejných ochranca práv správnemu orgánu oznámi výsledky vybavenia podnetu spolu s návrhom opatrení.

Žaloba o primerané finančné zadosťučinenie a náhradu škody

V Správnom súdnom poriadku (SSP) nájdeme pomerne novú možnosť: V prípade, ak občan podá žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy (napr. stavebného úradu), môže žiadať aj primerané finančné zadosťučinenie. Okrem toho v niektorých prípadoch môže žiadať aj náhradu škody (odškodné). Pri formulovaní žaloby proti nečinnosti treba dodržať náležitosti podľa Správneho súdneho poriadku. V žalobnom návrhu (petite) treba uviesť výšku odškodného a dôvody prečo sa ho domáhame.

Nečinnosť štátnych orgánov môže spôsobiť aj reálne škody, alebo ušlý zisk. Činnosť aj nečinnosť úradu teda môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Napríklad výpadok katastra má vplyv na množstvo ekonomických aktivít. Ak napríklad kataster nemôže poskytovať údaje, ktoré má podľa zákona poskytovať, môže to zabrzdiť veľa podnikateľských aktivít, či zmariť splnenie niektorých zmlúv. Upozorňujeme však, že spory o náhradu škody bývajú pomerne komplikované a súdy pomerne prísne posudzujú príčinnú súvislosť medzi nečinnosťou úradu a vznikom škody.

Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje.

Praktické rady a odporúčania

• Výber prostriedku nápravy: Účastník správneho konania si môže prostriedok ochrany pred nečinnosťou vybrať podľa vlastného uváženia, pričom v niektorých prípadoch musí rešpektovať zákonnú postupnosť týchto prostriedkov (napr. pred podaním žaloby na súd).
• Sťažnosť vs. podnet na prokuratúru: Pred podaním žaloby nemusíte vyčerpať oba prostriedky nápravy, stačí jeden z nich, pričom voľba je na Vás. Za našu kanceláriu určite odporúčame podnet na prokuratúru. Na rozdiel od sťažnosti o ňom nerozhoduje orgán verejnej správy, ktorého nečinnosť napádate ale prokurátor, ktorý je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie za účelom odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou.
• Formálne náležitosti: Je dôležité dodržiavať všetky formálne náležitosti podaní (sťažnosť, podnet, žaloba), aby boli úspešné.
• Advokát: Správnu žalobu na súd môžete podať iba prostredníctvom advokáta. Advokát Vás musí aj zastupovať pred správnym súdom.

Vzor žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy

Krajský súd ……………………………………………………………………………………………………………………………………..## …………………………………………………………………………..## Vec: Žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy

Žalobca: Meno, priezvisko: ………………………………….., nar. ………………….., trvale bytom ………………….., občan SRzastúpený: JUDr. ……………………………., advokátom, sídlo …………………………………….číslo licencie ……..

Žalovaný: Obec ………………….., sídlo: …………………..

tags: #zaloba #o #necinnost #organu #verejnej #spravy