Žaloba o neúčinnosť právnych úkonov v konkurze: Dôkladný pohľad

Súčasná slovenská legislatíva upravujúca usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v konkurze je značne nevyhovujúca. Práve rakúska úprava je veľmi podobná súčasnej slovenskej úprave, ktorá sa v praxi zjavne neosvedčila. Slabá vymožiteľnosť práva v prípade konkurzu dlžníka je v Slovenskej republike realitou. Nízka úroveň vymožiteľnosti pohľadávok, neefektívny konkurzný proces, nízky počet prípadov reštrukturalizácie, nízka ochrana veriteľov a pasivita veriteľov v priebehu konkurzu sú faktory, ktoré si vyžadujú pozornosť.

I. Právny rámec konkurzného práva na Slovensku

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vychádza z legislatívneho zámeru zákona o úpadku, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 714 zo dňa 16. mája. Cieľom je podpora optimálneho rozvoja podnikateľského prostredia a nastavenie postavenia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Predvídateľnosťou a zvýšenou mierou právnej istoty sa stimuluje obeh kapitálu a zlacňuje cena peňazí.

Inšpirácia zahraničnými konceptmi

Pri tvorbe zákona sa vychádzalo z moderných právnych konceptov, napríklad z Nemecka, Holandska, Švédska a Japonska. Niektoré krajiny, ako Francúzsko, Belgicko a väčšina latinskoamerických krajín, preferujú iné prístupy. Rozdelenie právnych systémov na tzv. „anglo-americké“ a „civilistické“ je z hľadiska insolvenčných systémov irelevantné.

Nedostatky súčasnej úpravy

Aktívna účasť veriteľov v priebehu konkurzu a počet reálnych prípadov úspešného vyrovnania sú zanedbateľné. Oficiálne odpísanie nevymožiteľných pohľadávok je cieľom. Dlžník je ponechaný bez akejkoľvek ochrany. Z tohto dôvodu sa ustanovuje možnosť vykonania reštrukturalizácie. Cieľom je ozdravenie podniku v ťažkostiach, a to najmä odstránením niektorých koncepčných obmedzení, ktoré boli doteraz uplatňované pri úprave vyrovnania.

Dopady a súlad s právom EÚ

Navrhovaná právna úprava nemá dopad na štátny rozpočet, ekonomický vplyv ani environmentálny vplyv. Môže mať vplyv na zamestnanosť, ktorý nie je možné odhadnúť. Návrh je v súlade s platnými medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 3 ods. 1 druhej odrážke Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu. rovnako nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 ani č. 6.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Zohľadnené boli:

• Nariadenie Rady (ES) č.
• Smernica č. ch systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, uvedená smernica je primárne transponovaná v zákone č. 510/2002 Z.z.
• Smernica č. 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca.
• Smernica č. 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla.
• Smernica č. 2002/47/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna.

Tieto smernice sa primárne transponujú do právnych predpisov v oblasti finančného a bankového práva. Dané oblasti nie sú vo vecnej gescii predkladateľa, ktorý sa zaoberal iba ich časťami týkajúcimi sa konkurznej problematiky.

II. Ciele a princípy konkurzného konania

Cieľom konkurzného konania je čo najvyššia miera uspokojenia veriteľov dlžníka. Alternatívou ku konkurzu je reštrukturalizácia, ktorá má za cieľ ozdravenie podniku dlžníka alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Rozdeľujúcim znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je hľadisko zachovania podniku dlžníka. Kladným predpokladom úspechu reštrukturalizácie je včasné riešenie úpadku dlžníka a aktívna účasť všetkých zainteresovaných strán na reštrukturalizačnom procese.

Uprednostňovanie uspokojenia veriteľov

Základným princípom je proporcionálne uspokojenie veriteľov dlžníka. Reštrukturalizácia by mala byť využitá len v prípadoch, ak to prinesie pre veriteľov vyššiu mieru ich uspokojenia ako v prípade konkurzu s čisto likvidačným charakterom.

Subjekty vylúčené z konkurzu

Z konkurzu sú vylúčené štátne organizácie, štátne fondy, NBS, Garančný fond investícií a fond ochrany vkladov. Dôvodom je zabezpečenie stability finančného systému a ochrana verejných záujmov. Z konkurzu sú vylúčené aj osoby, za ktorých záväzky ručí alebo inak zodpovedá štát. Veritelia tejto osoby sa môžu domáhať splnenia svojich záväzkov priamo od štátu a nie je potrebné ich uspokojovať kolektívne.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Platobná neschopnosť a predlženie

Všeobecne sa definujú pojmy platobná neschopnosť a predlženie. Platobná neschopnosť je stav, keď dlžník nie je schopný plniť svoje splatné záväzky. Predlženie je stav, keď hodnota záväzkov dlžníka presahuje hodnotu jeho majetku. Tieto pojmy boli upravené doterajšou právnou úpravou, avšak bližšie nedefinované.

Zákon definuje predlženie ako stav, keď hodnota záväzkov presahuje majetok dlžníka. Pri posudzovaní predlženia sa vychádza z účtovnej hodnoty majetku a záväzkov, nie z ich skutočnej hodnoty. Povinnosť skúmať predlženie sa vzťahuje len na osoby, ktoré účtujú podľa zákona o účtovníctve.

Povinnosť predchádzať úpadku

Upravuje sa povinnosť predchádzať úpadku. Každý podnikateľ by mal riadne a včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu to ukladá zákon. Cieľom je zabrániť ďalšiemu zadlžovaniu podniku, ochrániť spoločníkov, aby neprišli o svoje vklady do imania dlžníka a aby veritelia boli uspokojení v čo najvyššej miere. Neformálna reštrukturalizácia je alternatívou ku konkurznému konaniu.

Neformálna reštrukturalizácia

Neformálna reštrukturalizácia prebieha bez formálneho postupu a negatívnej publicity. V prípade úspešnej neformálnej reštrukturalizácie prezentuje podnik ako podnik, ktorému veritelia dôverujú. Keďže reštrukturalizácia je neformálny spôsob riešenia problémov podniku, zákon ako taký nemôže upravovať neformálnu reštrukturalizáciu. V súvislosti s úpadkom, resp. hroziacim úpadkom, návrh zákona aspoň vo všeobecnosti tento spôsob riešenia úpadku resp. hroziaceho úpadku, označuje. Každý podnikateľ by mal pri riešení problémov svojho podniku postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby dosiahol pre veriteľov čo najvyššiu mieru ich uspokojenie.

Definícia pojmov

Definuje sa pojem odborná starostlivosť, pretože návrh zákona tento pojem používa často. Vymedzuje sa pojem zabezpečovacie právo. Rovnako sa vymedzuje pojem zabezpečená pohľadávka z rovnakého dôvodu, t.j. aby napr. Definujú sa bežné právne úkony.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

III. Konkurzné konanie: Návrh, priebeh a účinky

Cieľom konkurzného konania je dosiahnuť pre veriteľov dlžníka čo najvyššiu možnú mieru ich uspokojenia. Aktívne legitimovaný na podanie návrhu je dlžník, resp. veriteľ, ktorému je dlžník 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku, za predpokladu, že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Návrh zákona priamo upravuje, kedy je nepochybné predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, a to v prípade judikovaných pohľadávok.

Povinnosť dlžníka podať návrh

V prvom rade má návrh podať dlžník. Dlžník má najlepšie informácie o svojej finančnej situácii, resp. najlepšie zhodnotiť, kedy je potrebné začať formálne konkurzné konanie tak, aby veritelia mohli byť uspokojení v čo najvyššej miere. Včasné vyhlásenie konkurzu garantuje zachovanie majetku dlžníka pre uspokojenie jeho veriteľov ako aj predídenie vzniku špekulatívnych záväzkov, ktoré budú znižovať mieru uspokojenie všetkých veriteľov dlžníka. Z tohto dôvodu zákon upravuje povinnosť dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu začína plynúť odo dňa, kedy sa dlžník dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Sankciou za porušenie tejto povinnosti je majetková zodpovednosť za škodu spôsobenú veriteľom oneskoreným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh zákona tiež konštruuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o výške škody, ktorá veriteľom vznikla, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas. Ak dlžník nemá žiaden majetok, z ktorého by túto škodu mohol nahradiť, zodpovedajú za ňu osoby, ktoré konali v mene dlžníka.

Ochrana pred zneužitím konkurzu

Aby nedochádzalo ku zneužívaniu podávania návrhov na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľa, zákon upravuje zodpovednosť veriteľa za podanie neodôvodnených návrhov. Veriteľ zodpovedá za škodu spôsobenú dlžníkovi podaním neodôvodneného návrhu na vyhlásenie konkurzu. Upravujú sa náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh musí obsahovať údaje o navrhovateľovi, t.j. ktoré mu zakladajú aktívnu legitimáciu. Dôležité je aj označenie skutočností, ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Ak návrh podáva veriteľ, musia tieto listiny pohľadávku preukazovať. Za takéto listiny zákon označuje písomné uznanie pohľadávky alebo exekučný titul.

Súčasťou návrhu je aj zoznam majetku (podrobnosti týchto zoznamov bude upravovať vykonávací predpis, ktorý vydá MS SR) ako aj zoznam spriaznených osôb. Tento zoznam má v prípade vyhlásenia konkurzu mal uľahčiť správcovi pri posudzovaní tých právnych úkonov, ktoré dlžník urobil so svojimi spriaznenými osobami (t.j. aby im mohol odporovať). Ak niektorá z náležitostí návrhu nebude splnená, súd návrh vždy odmietne.

Preddavok na trovy konkurzu

Upravuje sa povinnosť navrhovateľa zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Táto povinnosť za určitých podmienok nemá likvidátor. Súd začne konkurzné konanie, ak sú splnené predpoklady. Veriteľ musí preukázať pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a že listiny pripojené k návrhu veriteľa osvedčujú platobnú neschopnosť dlžníka.

Obmedzenia dlžníka po začatí konkurzného konania

Po začatí konkurzného konania je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. Ak túto povinnosť nedodrží, t.j. urobí právny úkon iný ako bežný právny úkon, správca môže takémuto právnemu úkonu bez ďalšieho v konkurze odporovať. Ak súd nevyhlási konkurz na majetok dlžníka, obmedzenia dlžníka v nakladaní so svojím majetkom prichádzajú do úvahy len ak súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ak dlžník urobil počas konkurzného konania aj keď nešlo o bežné právne úkony, sú platné a nie je možné ich spochybňovať.

Zákon rozlišuje medzi účinkami konkurzného konania zo samotným začatím konkurzného konania. Dlžník je začatím konkurzného konania obmedzený v nakladaní so svojím majetkom, obmedzené je však časovo do vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na to, že navrhovateľov môže byť viac napr. Vzhľadom na to, že prioritou je zachovanie a reštrukturalizácia dlžníka, súd prerušuje konkurzné konanie, ak sú splnené podmienky na začatie reštrukturalizačného konania. Ak reštrukturalizačné konanie súd nepovolí, odpadne prekážka, pre ktorú bolo konkurzné konanie prerušené. Účinky povolenia reštrukturalizácie sa prejavia v povinnosti súdu zastaviť konkurzné konanie.

Vyhlásenie konkurzu

Ak dlžník v lehote určenej súdom nepreukáže svoju platobnú schopnosť, súd na základe posudku predbežného správcu vyhlási konkurz na jeho majetok. Ak dlžník preukáže svoju platobnú schopnosť, konkurzné konanie pokračuje. Súd vyzve dlžníka, aby predložil zoznam svojho majetku, zoznam svojich záväzkov, prípadne poslednou účtovnou závierkou a správou audítora podľa § 17. Súd následne v lehote piatich dní vyhlási na majetok dlžníka konkurz.

Ak začatie konkurzného konania navrhuje veriteľ, súd zašle rovnopis návrhu aj s prílohami dlžníkovi, bez možnosti náhradného doručenia. Dlžník má možnosť v lehote 10 dní osvedčiť svoju platobnú schopnosť. Ak v tejto lehote dlžník dostatočne neosvedčí svoju platobnú schopnosť, môže mu súd určiť dodatočnú 10-dňovú lehotu na predloženie ďalších dôkazov. Ak dlžník prostredníctvom týchto dôkazov osvedčí platobnú schopnosť dlžníka, súd konkurzné konanie uznesením zastaví. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Toto odvolanie nemá odkladný účinok. Odvolací súd môže potvrdiť rozhodnutie o zastavení konania alebo vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka. Ak súd zistí, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu nákladov konania, súd konanie uznesením zastaví pre nedostatok majetku. Uznesenie sa doručí všetkým účastníkom konania a zverejní v Obchodnom vestníku. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Účinky zastavenia konkurzného konania

Zastavením konkurzného konania sa končí účasť dlžníka ako účastníka konkurzného konania. Obmedzenia vyplývajúce z účinkov začatia konkurzného konania zanikajú právoplatnosťou uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Ak súd vyhlási konkurz, začína plynúť lehota na prihlasovanie pohľadávok do konkurzného konania. Správca má právo odporovať právnym úkonom, ktoré urobil dlžník pred vyhlásením konkurzu a ktoré ukracujú veriteľov dlžníka. Dlžník je povinný poskytovať mu potrebnú súčinnosť. Preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu sa použije na úhradu jeho odmeny a výdavkov.

Ustanovenie správcu

Súd pri vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu zároveň ustanoví správcu. Súd ustanoví za správcu osobu, ktorá je zapísaná v zozname správcov. Veritelia môžu správcu na prvej schôdzi veriteľov odvolať a zvoliť nového.

Implementácia a budúcnosť konkurzného práva

Podnikatelia, súdy či správcovia konkurzných podstát majú jeden rok na prispôsobenie sa novým pravidlám, ktoré budú platiť pri bankrotoch slovenských firiem. Parlament schválil "kontroverzný" zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý začne platiť od 1. januára 2006. Rezort spravodlivosti bude musieť vydať ešte v priebehu budúceho roka pre nový zákon všeobecne záväzný predpis, ktorý spresní pojem platobnej neschopnosti a predĺženia. Od júla budúceho roku budú správcovia konkurzných podstát pod dohľadom ministerstva spravodlivosti, ktoré bude zároveň rozhodovať o tom, či zapíše správcu do zoznamu. Rovnako bude rozhodovať o pozastavení činnosti správcu a o jeho vyčiarknutí zo zoznamu. Register správcov bude od júla viesť ministerstvo aj na svojej internetovej stránke.

tags: #žaloba #o #neúčinnosť #právnych #úkonov #v