
Odstraňovanie stavieb predstavuje komplexnú problematiku, ktorá sa dotýka viacerých právnych oblastí, vrátane stavebného práva, občianskeho práva a ústavného práva. Tento článok sa zameriava na analýzu právnych predpisov a judikatúry týkajúcej sa odstraňovania stavieb na Slovensku, s dôrazom na ochranu vlastníckeho práva a princípy spravodlivého procesu.
Problematika odstraňovania stavieb je komplexná a dotýka sa rôznych právnych oblastí. V praxi často dochádza ku kolíziám medzi verejným záujmom na dodržiavaní stavebných predpisov a ochranou vlastníckeho práva. Je preto dôležité, aby stavebné úrady pri rozhodovaní o odstraňovaní stavieb postupovali v súlade so zákonom a rešpektovali základné práva a slobody dotknutých osôb.
Stavebný zákon (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku) upravuje proces odstraňovania stavieb v § 91. Tento paragraf umožňuje stavebnému úradu vydať ústny príkaz na odstránenie stavby a zabezpečiť jej odstránenie bez prerokovania s vlastníkmi, ak sú bezprostredne ohrozené životy osôb a stavbu nemožno zachovať.
Podľa § 91 stavebného zákona, ak sú závadným stavom stavby bezprostredne ohrozené životy osôb a ak stavbu nemožno zachovať, môže stavebný úrad výnimočne vydať ústny príkaz na odstránenie stavby a zabezpečiť odstránenie stavby bez prerokovania s vlastníkmi stavby. Stavebný úrad je povinný najneskôr do 3 dní písomne oznámiť rozhodnutie vlastníkovi stavby a dôvody, pre ktoré bol príkaz vydaný, a rozhodnúť o úhrade nákladov na odstránenie stavby. Pôsobnosť stavebného úradu vykonáva obec.
Definícia stavby je obsiahnutá v § 43 stavebného zákona. Stavbou sa rozumie stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.
Prečítajte si tiež: Vlastnícke právo a negatórna žaloba
Je otázne, či paragrafové znenie týkajúce sa výnimočnej možnosti stavebného úradu vydať ústny príkaz na odstránenie stavby nie je v rozpore s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý upravuje ochranu vlastníckeho práva. Vlastnícke právo je definované ako absolútne vecné právo, ktoré pôsobí voči všetkým ostatným občanom. Článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje každému právo vlastniť majetok a stanovuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.
Vzájomný vzťah stavebného zákona a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) je konštruovaný na základe pomeru špeciálneho zákona k zákonu všeobecnému. Ako príklad možnej kolízie jednotlivých záujmov chránených predmetnými zákonmi možno uviesť ustanovenie § 21 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Obvyklou formou priebehu správneho konania je písomná forma. Pre správny orgán - stavebný úrad - sa tu teda otvára priestor pre uplatnenie inštitútu správnej úvahy, pri ktorého aplikácii dochádza okrem iného aj k výkladu právne neurčitých pojmov (napr. „závadný stav stavby"; „bezprostredné ohrozenie života osôb"), ktorým správny orgán v tomto kazuistickom procese musí dať konkrétny význam.
Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.) upravuje odstraňovanie stavieb v § 135c, ktorý sa týka neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku bez práva, súd môže na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto ju zriadil.
Neoprávnená stavba je stavba zriadená bez občianskoprávneho titulu stavať na cudzom pozemku. Tento inštitút je potrebné odlišovať od nedovolenej (čiernej) stavby podľa administratívnoprávnych predpisov. V prípade neoprávnenej stavby má vlastník pozemku niekoľko možností:
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. I. Žalobca nie je povinný v žalobe podľa ust. § 135c ods. 1 OZ vymedziť v petite žaloby stavbu, ktorú žiada odstrániť, tak, že táto neoprávnená stavba bude označená v pripojenom geometrickom pláne, ale postačuje, ak je neoprávnená stavba identifikovaná iným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, akej stavby sa žaloba týka. Podstatou žaloby podľa ust. § 135c ods. 1 OZ je návrh vlastníka pozemku zastavaného neoprávnenou stavbou, aby bola táto neoprávnená stavba odstránená. Úspech žalobcu v spore tak nie je limitovaný rozsahom plochy z pozemku vo vlastníctve žalobcu zastavanej neoprávnenou stavbou z celkovej plochy tohto pozemku, ale práve tým, že žalobca preukáže, že na pozemku v jeho vlastníctve sa nachádza stavba žalovaného, ktorá je neoprávnená. Polohové určenie plochy pozemku vo vlastníctve žalobcu zastavanej neoprávnenou stavbou žalovaného je len otázkou možnej identifikácie neoprávnenej stavby žalovaného tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou stavbou. Žalobca nie je pre úspech v spore povinný v žalobnom petite uviesť, že navrhuje odstrániť neoprávnenú stavbu žalovaného z konkrétne vymedzenej (napr. geometrickým plánom) časti pozemku v jeho vlastníctve. V konečnom dôsledku totiž u žaloby podľa ust. § 135c ods. II. Pre vykonateľnosť povinnosti uloženej rozhodnutím súdu podľa ust. § 135c ods. 1 OZ je významné identifikovať nezameniteľným spôsobom len stavbu, ktorú je žalovaný povinný na vlastné náklady odstrániť. Ak by teda žalobca identifikoval neoprávnenú stavbu nezameniteľným spôsobom napr.
Prečítajte si tiež: Susedské spory
Uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6Co/133/2020 z 30. 1. sa zaoberá sporom o zriadenie vecného bremena. Napadnutým rozsudkom okresný súd zriadil vecné bremeno k časti nehnuteľnosti žalobkyne parcela KN-C č. 1834/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. P., graficky vymedzenej geometrickým plánom Ing. V. H. č. 266/2018 zo dňa 19.11.2018, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku, v rozsahu novovytvorenej parcely KN-C č. 1834/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 m2 v prospech vlastníkov susedných nehnuteľností, rodinného domu č. XXXX stojaceho na pozemku parcele KN-C č. 1836 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 846 m2, evidovaného na LV č. XXXX k. ú. P., pozemku parcela KN-C č. 1832/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, pozemku parcela KN-C č. 1835 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2, pozemku parcela KN-C č. 1836 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 846 m2, pozemku parcela KN-C č. 1837 - trvalý trávnatý porast o výmere 165 m2, evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. P. oproti povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni za zriadenie vecného bremena sumu 700,00 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) s tým, že vecné bremeno vo vymedzenej časti bude zaťažovať vlastníka pozemku KN-C č. 1834/3 - zastavaná plocha a nádvoria, evidovaného na LV č. XXXX, k. ú. P. „toho času žalobkyňu“, trpieť na uvedenom pozemku vecné bremeno - odkvap garáže, zastavanú časť garáže bez súpisného čísla v rozsahu 7 m2, vymedzených geometrickým plánom Ing. H. č. 266/2018 zo dňa 19.11.2018 ako novovytvorená parcela KN-C č. 1834/4, trpieť právo vstupu na sporný pozemok za účelom údržby garáže, strechy garáže, opravy, odstránenia snehu a iných nevyhnutných okolností na nevyhnutú dobu, v nevyhnutnom rozsahu (výrok II.). Ďalej v rozsudku vyslovil, že práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena prechádzajú zo zákona podľa ust. § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka s vlastníctvom uvedených pozemkov na nadobúdateľov žalobkyne, žalovanej (výrok III.). Súčasne zastavil konanie v časti týkajúcej sa zvyšného predmetu sporu - časti nehnuteľnosti parcela KN-C č. 1834/3 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 9 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. P., ktorej sa zriadenie vecného bremena nedotýka, (výrok IV.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v nadväznosti na ust. § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) musel súd prioritne ustáliť, čo tvorí záväzný predmet sporu, čím sa cítil byť viazaný. V nadväznosti na uvedené ustanovenia CSP nebol konajúci súd viazaný spôsobom vyporiadania podľa ust. § 135c zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“). Nebol teda viazaný žalobou žalobkyne, že má nariadiť vypratanie nehnuteľnosti a mal právo zriadiť vecné bremeno alebo žalobu zamietnuť. V tomto smere teda nešlo ani o zmenu žaloby, o ktorej by súd mohol rozhodovať, keďže ide o konanie, v ktorom súd nie je viazaný žalobou a predmetom sporu. Súd bol však viazaný tým, ku ktorej nehnuteľnosti a v akom rozsahu má rozhodnúť o vyprataní, resp. zriadení vecného bremena. Žalobkyňa sa žalobou proti žalovanej domáhala vypratania pozemku parcela KN-C č. 1834/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. P.. V rozpore s tým, v podaní zo dňa 12.06.2018 žalobkyňa žiadala odstrániť garáž v rozsahu 8 m2 (z dielu 1 o výmere 1 m2, z dielu 2 okap o výmere 7 m2) v súlade so zameraním skutočného stavu Geoslužbou Milan Šimanica, Oščadnica 116. Žalovaná na to produkovala geometrický plán Ing. V. H. zo dňa 19.11.2018 č. 266/2018, na podklade ktorého žiadala zriadiť vecné bremeno v rozsahu novovytvorenej nehnuteľnosti parcely KN-C č. 1834/4 o výmere 7 m2. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná nemala právo disponovať so žalobou, avšak súd v takomto spore rozhoduje z úradnej moci. Má právo ísť nad petit, pokiaľ ide o spôsob vyriešenia žaloby podľa ust. § 135c OZ. Na pojednávaní dňa 19.02.2019 zástupca žalobkyne učinil nespornou skutočnosť zriadenia vecného bremena v rozsahu 7 m2,nazákladegeometrickéhoplánupredloženéhožalovanou. Toto vyjadrenie potvrdil aj na pojednávaní dňa 25.02.2020. Súd prvej inštancie preto zriadil vecné bremeno na spornej nehnuteľnosti parcele KNC č. 1834/3 v celkovej výmere 16 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. P. v rozsahu 7 m2, na základe technického podkladu - geometrického plánu Ing. H.. Zvyšná časť predmetu sporu - parcely KN-C 1834/3 - zastavané plochy a nádvoria v rozsahu 9 m2 (16 m2 -7 m2 = 9 m2) zriadením vecného bremena nebola dotknutá, netvorila predmet konania, predmet dokazovania v porovnaní s pôvodne podanou žalobu. Túto procesnú situáciu súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že konanie zastavil v časti týkajúcej sa zvyšného predmetu sporu - časti nehnuteľnosti KN-C č. 1834/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. P., ktorej sa zriadenie vecného bremena nedotýka. Tým, že žalobkyňa v žalobe žiadala vypratať nehnuteľnosť v celom rozsahu 16 m2 a následne žiadala vypratať nehnuteľnosť v menšom rozsahu - podanie zo dňa 12.06.2018 v rozsahu 8 m2 a na pojednávaniach konaných v dňoch 19.02.2019 a 25.02.2020 podľa geometrického plánu Ing. H. v rozsahu 7 m2 mal konajúci súd za to, že v tejto časti žalobkyňa žiadala menej ako v pôvodnej žalobe, teda ide o späťvzatie žaloby v rozsahu 9 m2 (16 m2 - 7 m2 = 9 m2), v späťvzatej časti konanie zastavil na základe dispozitívneho úkonu žalobkyne. Záväzným predmetom sporu tak ostala žaloba o vypratanie garáže bez popisného čísla z časti nehnuteľnosti žalobkyne evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. P. ako parcela KN-C č. 1834/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, a to časti v rozsahu 7 m2 vymedzenej geometrickým plánom Ing. V. H. zo dňa 19.11.2018 č. 266/2018 ako novovytvorená parcela KN-C č. 1834/4 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 7 m2. 3. O vymedzenom predmete súd prvej inštancie rozhodol citujúc ust. § 126 ods. 1, § 135c ods. 1, 2 a 3, § 151n ods. 1, 2 a 3 OZ, cítiac sa viazaný len tým, že ide o nehnuteľnosť KN-C č. 1834/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2 (zníženú na 7 m2) a tvrdením, že na nehnuteľnosti je neoprávnene postavená stavba žalovanej. V spore mal za preukázané vlastníctvo žalobkyne k pozemku parcela KN-C č.1834/3, k.ú. P.,existenciu garáže bez súpisného čísla vo vlastníctve žalovanej na pozemku vo vlastníctve žalobkyne a rozsah tohto zásahu do vlastníctva žalobkyne zodpovedajúci ploche geometrickým plánom Ing. V. H. zo dňa 19.11.2018 č. 266/2018 novovytvorenej parcely KNC č. 1834/4 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 7 m2. V ďalšom uviedol, že žalovanej v zmysle ust. § 135c ods. 1 OZ nenariadil odstrániť stavbu garáže z pozemku žalobkyne, pretože by išlo len o odstránenie časti tejto stavby (v pomere k ostatnej časti stavby podstatne menšej) a toto by nebolo hospodársky účelné a ani by to neviedlo k urovnaniu napätia medzi susedmi. Rovnako nepostupoval v zmysle ust. § 135c ods. 2 OZ, keďže žalobkyňa nemala záujem o vlastníctvo stavby garáže a zároveň by bolo nereálne a neúčelné žalobkyni do vlastníctva prikazovať len časť stavby garáže. Preto postupoval podľa ust. § 135c ods. 4. Rozhodnutie o náhrade trov konania konajúci súd odôvodnil tak, že celková výmera spornej nehnuteľnosti parcely KN-C č. 1834/3 - zastavané plochy a nádvoria, evidovaná na LV č. XXXX, k. ú. P., má 16 m2. Súd žalobe vyhovel v rozsahu plochy 7 m2, na ktorej zriadil vecné bremeno. Za späťvzatie považoval zvyšnú časť žaloby v rozsahu plochy 9 m2, v ktorej časti predmetu sporu konanie zastavil. Vo vzťahu k celému predmetu sporu potom žalobkyňa bola v časti úspešná a v jeho zastavenej časti neúspešná, pretože späťvzatím žaloby neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že je potrebné vypratať celý jej pozemok, že celý jej pozemok je zaprataný garážou. Posudzujúc dôvodnosť žaloby z procesného hľadiska, žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno v rozsahu 9 m2 sporného pozemku, v tomto rozsahu zavinila zastavenie konania. V tomto rozsahu je teda neúspešnou stranou konania. Pomer úspechu a neúspechu medzi žalobkyňou a žalovanou tak bol približne rovnaký. Preto v danom prípade aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán konania nemá na náhradu trov konania právo. Do úvahy bral aj tú skutočnosť, že ide o dlhoročný spor medzi žalobkyňou a žalovanou ako susedmi a priznanie náhrady trov konania by neodstránilo spor. 5. Proti tomuto rozsudku, podala žalobkyňa včas odvolanie, a to proti jeho výroku V. 6. Odvolateľka poukazovala na to, že súd prvej inštancie jej žalobu vyhodnotil ako dôvodnú, pričom zriadil podľa ust. § 135c ods. 3 OZ vecné bremeno, nakoľko odstránenie garáže z pozemku v jej vlastníctve považoval za neúčelné. Z uvedeného dôvodu jej mal prvoinštančný súd ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznať proti žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania. Ak by súd vyhodnotil odstránenie garáže žalovanej z pozemku v jej vlastníctve ako dôvodné, rozhodol by o odstránení garáže z jej nehnuteľnosti parcely KN-C č. 1834/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. P.. Nakoľko však konajúci súd v rámci svojej diskrečnej právomoci vyplývajúcej z ust. § 135c OZ zriadil vecné bremeno, musel vymedziť riadne jeho obsah i rozsah, kedy garáže zaberá z dotknutého pozemku výmeru 7 m2. To však nič nemení na tom, že žaloba bola v celom rozsahu dôvodná, pričom garáž žalovanej je neoprávnene postavená na pozemku parcela KNC č. 1834/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, evidovaná na LV č. XXXX, k. ú. P.. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa bola v spore v celom rozsahu úspešná, a preto jej prináleží nárok na plnú náhradu trov konania. Súčasne žalobkyňa namietala, že v konaní neučinila žiadne späťvzatie žaloby, ako to nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie. Ak je garáž žalovanej postavená na jej pozemku parcela KN-C č. 1834/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, evidovaná na LV č. XXXX, k. ú. P., v prípade zriadenia vecného bremena s konkrétnym rozsahom (7 m2) nie je dôvod dané považovať za čiastočný neúspech na jej strane. Súčasne žalobkyňa považovala bez akejkoľvek právnej relevancie argument okresného súdu, ktorý pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil i skutočnosť, že ide o dlhoročný spor medzi stranami ako susedmi a priznanie náhrady trov konania by spor neodstránilo a neviedlo by k zmieru medzi stranami konania. V prvom rade žalovaná bez stavebného povolenia a bez súhlasu vlastníka pozemku postavila garáž na pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Neoprávnenosť stavby bola v konaní jednoznačne preukázaná, v dôsledku čoho súd prvej inštancie na daný prípad aplikoval ust. § 135c OZ. Za situácie, kedy by žalovaná dobrovoľne neoprávnenú stavbu odstránila, prípadne by sa spolu dohodli na zriadení vecného bremena, nemusel by byť vedený daný súdny spor. Nakoľko k tomu nedošlo, žalobkyni neostávalo nič iné, len sa obrátiť s ochranou svojho vlastníctva na súd. Nemôže jej preto byť pričítané na ťarchu, že iniciovala súdne konanie v snahe ochrániť svoje vlastnícke právo. Dlhoročnosť vzájomných sporov medzi stranami tak nemôže odôvodňovať nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu. Toto nepriznanie tiež logicky nemôže viesť k zmieru medzi stranami. Súd prvej inštancie mal postupovať podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznať jej proti žalovanej nárok na náhradu trov konania. Rozsah vecného bremena bol stanovený na základe odborných poznatkov Ing. H. uvedených v jej geometrickom pláne zo dňa 19.11.2018, teda po začatí konania. To, že pri podaní žaloby žalobkyňa nevychádzala z presného zakreslenia garáže geodetom a žiadal ostrániť garáž z jej nehnuteľnosti pozemku parcela KN-C č. 1834/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, evidovaná na LV č. XXXX, k. ú. P., jej nemôže byť pričítané na ťarchu ako v konaní úspešnej strane, keďže žaloba na odstránenie garáže bola podaná dôvodne. Súd prvej inštancie dospel nepochybne k záveru, že do vlastníckeho práva žalobkyne bolo zasiahnuté, čo predstavuje zásadnú otázku vo vzťahu k následnému priznaniu nároku na náhradu trov konania. Otázku vymedzenia rozsahu vecného bremena (7 m2) možno považovať za sekundárnu, neovplyvňujúcu posúdenie úspechu/neúspechu strán v spore. V rámci svojej argumentácie žalobkyňa poukázala i na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/191/2017 zo dňa 13.12.2017 a Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/2004 zo dňa 17.12.2004. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak žalobkyňa považovala za prekvapivé a arbitrárne, pričom zároveň mala za to, že boli naplnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. 7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že tvrdenia žalobkyne v jej opravnom prostriedku považuje za právne irelevantné v rozpore s jej tvrdeniami a podaniami počas konania. Žalobkyňa sa stavia do pozície úspešnej sporovej strany, čo však nie je pravda. To, že došlo k dohode strán na veľkosti výmery, ku ktorej má byť zriadené vecné bremeno, súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako späťvzatie žaloby v časti o výmere 9 m2. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že nebola možná akákoľvek dohoda medzi stranami. Opak je pravdou. Počas celého konania žalovaná navrhovala riešenia, ako žiadala túto vec vyriešiť dohodou. Žalobkyňa žiadala, aby súd prvej inštancie postupoval podľa ust. § 135c ods. 1 OZ, a nie podľa ust. § 135c ods. 3 OZ. Konajúci súd sa stotožnil s návrhom …
Tento prípad ilustruje zložitosť rozhodovania súdov v sporoch o neoprávnené stavby a zriadenie vecného bremena. Súd musí zvážiť všetky okolnosti prípadu a hľadať spravodlivé riešenie pre obe strany.
Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor) v čl. 1 Protokolu č. 1 zakotvuje právo každého na pokojné užívanie majetku. Tento pojem zahŕňa nielen hnuteľný a nehnuteľný majetok, ale aj práva a iné hodnoty nehmotnej povahy. V zmysle čl.7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky druhá veta právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Je dôležité rozlišovať medzi čiernou stavbou a neoprávnenou stavbou. Čierna stavba je stavba, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Neoprávnená stavba je stavba postavená na cudzom pozemku bez práva.
Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne konanie z vlastného podnetu a vyzve vlastníka stavby, aby predložil doklady preukazujúce, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Ak vlastník pozemku nesúhlasí s dodatočným povolením, stavebný úrad konanie preruší a odkáže vlastníka pozemku na súd.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca: Žaloba na odstránenie stavby
V prípade sporu o neoprávnenú stavbu je dôležité:
tags: #zaloba #o #odstranenie #stavby #vzor