Žaloba o určenie existencie vecného bremena: Vzor a právne aspekty

Zmluvy o zriadení vecných bremien sú v právnej praxi pomerne častým právnym úkonom. Na prvý pohľad sa javí, že pri ich uzatváraní sa nevyskytujú žiadne problémy alebo nezrovnalosti, osobitne, ak ide spravidla o veľmi jednoduché dokumenty. Napriek tomu, že na základe vecného bremena si môžu strany účinne upraviť rozličné vzájomné právne vzťahy, hlavným nedostatkom tohto inštitútu je minimalistická právna úprava a faktická nezrušiteľnosť vecného bremena ex lege. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na žalobu o určenie existencie vecného bremena, vrátane vzoru a právnych aspektov, s cieľom uľahčiť orientáciu v tejto zložitej oblasti práva.

Úvod do vecných bremien

Vecné bremeno obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremeno môže zriadiť akákoľvek fyzická osoba, právnická osoba alebo v postavení právnickej osoby štát. Subjekt, ktorý uzatvára zmluvu v pozícii povinného z vecného bremena, musí byť vlastníkom povinnej nehnuteľnosti alebo jeho oprávnenie na zriadenie vecného bremena musí vyplývať z osobitného právneho predpisu (napr. Vecné bremeno nemožno zriadiť na vlastnú nehnuteľnosť (t. j. prípad, ak je oprávnený z vecného bremena v celom rozsahu totožný s povinným z vecného bremena), pretože v takomto prípade nie je naplnená požiadavka § 151n ods. 1 OZ - teda zriadenie vecného bremena v prospech iného.

Zriadenie vecného bremena zmluvou

Jedným zo zákonných titulov zriadenia vecných bremien podľa § 151o ods. 1 OZ (zákonodarcom považovaný za prioritný) je zmluva. Zmluva o zriadení vecného bremena je v súlade s § 43 a nasl. OZ dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou. Pre vznik zmluvy (vrátane zmluvy o zriadení vecného bremena) je pritom irelevantné, ktorá strana podáva návrh a ktorá ho akceptuje. Podstatné je, že prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena neobsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, pretože inak sa podľa § 44 ods. 2 OZ považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh. Prakticky to znamená, že akceptant prijíma návrh na uzavretie zmluvy ako celok. Tento návrh preto musí byť určitý, obsahovať všetky zmluvné dojednania, musí byť adresovaný konkrétnej osobe a zároveň z neho musí byť zrejmá vôľa na uzavretie zmluvy, ktorá sa prijíma. Na prijatie sa spravidla vyžaduje iba vyhlásenie o prijatí návrhu.

Na rozdiel od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti sa v zmysle § 46 ods. 2 OZ nevyžaduje pre uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, aby boli prejavy účastníkov na tej istej listine. Preto bude postačovať, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

Vecno-právna a záväzkovo-právna stránka zmluvy

Pri zmluve o zriadení vecného bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu stránku a záväzkovo- právnu stránku zmluvy. Záväzkovo-právna stránka zmluvy vyjadruje požiadavky na tento právny úkon kladené na obsah zmluvy. Skúmajú sa požiadavky na zmluvu definované v § 151n a § 151o OZ, vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, prípadne požiadavky ďalších osobitných predpisov (Obchodný zákonník, právna úprava nakladania s majetkom štátu prípadne verejno-právnych inštitúcií a podobne). Vecno-právna stránka zmluvy zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Forma zmluvy o zriadení vecného bremena

Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa podľa § 151o ods. 1 OZ vyžaduje vždy písomná forma zmluvy (§ 46 ods. 1 OZ) inak by bola zmluva absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 KZ). Požiadavka písomnej formy zmluvy o zriadení (resp. aj zmene a zrušení) vecného bremena pritom a contrario vyplýva aj z § 30 ods. 4 KZ, keďže v opačnom prípade by nebolo možné zmluvu pripojiť ako prílohu k návrhu na vklad. V dôsledku toho by nemohlo dôjsť k vzniku vecného bremena. K písomnej forme zmluvy o zriadení vecného bremena sa v súlade s § 42 ods.

Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť uzavretá ako samostatný právny úkon alebo ako súčasť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. Jednou zmluvou môžu byť tiež zriadené viaceré vecné bremená. V tomto prípade je nutné pri príprave a podaní návrhu na vklad práv do katastra zohľadniť § 30 ods. 5 KZ, podľa ktorého musia byť predmetom návrhu na vklad všetky právne úkony, ktoré obsahuje predkladaná zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu.

Dôležitý je aj dátum uzavretia zmluvy, keďže je s ním spojený celý rad právnych následkov. Predovšetkým je potrebné k tomuto dňu vyhodnocovať spôsobilosť subjektov disponovať konkrétnou nehnuteľnosťou. Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom. Dovtedy vyvolala len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou.

Návrh na vklad do katastra nehnuteľností

„Špecifická povaha návrhu na vklad spočíva v tom, že tento je súčasne podaním podľa § 19 správneho poriadku, na základe ktorého sa začína vkladové konanie, ako i právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka vyjadrujúcim vôľu účastníka vkladovej zmluvy, aby ohľadom nej nastúpili nielen obligačné, ale i vecnoprávne účinky (viď Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 369). To znamená, že ak účastník zmluvy o prevode nehnuteľností na jej základe nepodal návrh na vklad, alebo takýto návrh na vklad nebol podaný iným účastníkom zmluvy, nedošlo zo strany zmluvných strán k vyjadreniu vôle, aby k obligačným účinkom zmluvy následne nastúpili aj účinky vecnoprávne.“ (Rozsudok NSS SR zo dňa 24. 2. 2022, sp. zn.

Ak je návrh na vklad do katastra nehnuteľností podaný s určitým časovým odstupom od uzavretia zmluvy, môže dôjsť k viacerým problematickým situáciám, ktoré je potrebné vyriešiť a zabezpečiť primeraným spôsobom. V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 201/96 (www.nalus.cz), návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možno podať do katastra nehnuteľností v časovo neobmedzenej lehote, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

„Katastrálny zákon a ani iný právny predpis neustanovuje vo všeobecnosti lehotu, v rámci ktorej by mal byť podaný návrh na vklad. Táto lehota nevyplýva ani z § 47 Občianskeho zákonníka, ktorý sa na zmluvné nadobúdanie práv k nehnuteľnostiam nevzťahuje. To však neznamená, že účastníci zmluvy môžu kedykoľvek následne podať návrh na vklad s tým, že môžu s úspechom očakávať povolenie vkladu na základe doloženej vkladovej zmluvy. Čím je doba medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad dlhšia, tým je väčšie aj riziko nastúpenia takých skutkových alebo právnych okolností, ktoré vo svojich následkoch znemožnia povolenie vkladu (skutkovou okolnosťou je napr.

Aj keď neexistuje právna povinnosť ani lehota na podanie návrhu na vklad, aj prezentované rozhodnutie naznačuje viaceré problematické situácie, ktoré môžu vzniknúť medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Ich následkom bude prekážka vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Generálne problematickou situáciu je predovšetkým zmena v majetkovej podstate oprávnených alebo povinných nehnuteľností.

Ak ide napríklad o zmenu v oprávnených nehnuteľnostiach (zmena výmer, parcelných čísiel a podobne), pri ktorých nedôjde k zániku oprávnenej nehnuteľnosti alebo k zmene okolností, za ktorých bolo zriadené vecné bremeno (napríklad právo prechodu cez nehnuteľnosti, ak oprávnená nehnuteľnosť nadobudne toto právo z novopostavenej verejnej komunikácie), možno túto situáciu vyriešiť uzavretím dodatku k pôvodnej zmluve o zriadení vecného bremena. Problematickými bývajú aj situácie, kedy dôjde k zmene v osobe oprávneného alebo povinného vecného z bremena alebo k zmenám majetkovej podstaty v dôsledku ktorej sa novým vlastníkom zaťaženého pozemku stane iná osoba. V takomto prípade je potrebné, aby nový vlastník deklaroval vlastným úkonom vôľu byť viazaný skôr uzavretou zmluvou - a to vo forme osobitného vyhlásenia resp. Obdobná situácia môže nastať v prípade, ak sa pri zmluve o zriadení vecného bremena in rem stala oprávnená nehnuteľnosť vlastníctvom tretej osoby, oprávnená nehnuteľnosť zanikla alebo z pôvodnej nehnuteľnosti vzniklo viacero nových nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve viacerých osôb. Rovnako je potrebné zohľadniť, že ak v zmysle § 584 OZ dôjde k splynutiu práva s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok). Ak teda dôjde k nadobudnutiu oprávneného pozemku oprávneným z vecného bremena in personam, vecné bremeno zaniká.

Spoluvlastníctvo a vecné bremená

Spoluvlastníctvo k veci je ideálne vlastníctvo k celku vyjadrené určitým podielom. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi treba preto upraviť primárne dohodou o hospodárení so spoločnou vecou alebo rozhodnutím súdu v zmysle § 139 ods. Ešte v roku 2002 bol názor Úradu geodézie, kartografie a katastra taký, že oprávnený z vecného bremena nemôže byť zároveň podielovým spoluvlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti, pretože v tomto prípade by došlo k splynutiu práv vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k veci a oprávnenia z vecného bremena. Následne však súd konštatoval, že je možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné v prospech ostatných spoluvlastníkov. V prípade práva doživotného užívania nehnuteľnosti konštatoval, že pri zriadení vecného bremena nedochádza k splynutiu práva a povinnosti u oprávnenej osoby, pretože spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nezakladá právo spoluvlastníka bezplatne doživotne užívať tieto nehnuteľnosti ako ich výlučný vlastník.

Ak vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, zmluvnou stranou zmluvy o zriadení vecného bremena musia byť všetci spoluvlastníci. Prejavy vôle spoluvlastníkov nemusia byť na jednej listine, k návrhu na vklad vecného bremena však musia byť priložené všetky takéto samostatné zmluvy. Ak sa vecné bremeno zriaďuje len k spoluvlastníckemu podielu v rozsahu spoluvlastníckych práv (napr.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Odlišne je posudzovaná situácia, kedy dochádza k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok manželov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v prospech každodobých vlastníkov susedného pozemku, kde je jeden z manželov spoluvlastníkom susedného pozemku. Splynutie práva a povinnosti v jednej osobe by bolo zrejmé v prípade vecného bremena in personam. Ak sa však vecné bremeno zriaďuje in rem, nedochádza k splynutiu práv oprávneného a povinného, pretože oprávnenou osobou z pohľadu vecného bremena nie je konkrétna fyzická osoba, ale každodobý vlastník pozemku. Vyššie uvedenou zmluvou sa zriaďuje vecné bremeno in rem (k nehnuteľnej veci), neexistuje tu totožnosť v subjektoch, v dôsledku čoho je zriadenie takéhoto vecného bremena možné.

Aj keď Občiansky zákonník výslovne neustanovuje, či vecné bremeno in rem môže byť zriadené iba v prospech výlučného vlastníka, respektíve všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, alebo postačuje ak je prospech viazaný len na konkrétnom spoluvlastníckom podiele na oprávnenej nehnuteľnosti, javí sa vhodnejšie spájať oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem s výlučným vlastníctvom nehnuteľnosti, respektíve na strane oprávnených z vecného bremena by mali v zmysle § 139 ods.

Ak by oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem znelo napríklad v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/3, pričom výška spoluvlastníckych podielov by bola rovnaká, t. j. každý vlastní podiel v rozsahu 1/3 a zmluvu o zriadení vecného bremena by uzatvoril len jeden z podielových spoluvlastníkov, vecné bremeno in rem by nebolo dostatočne určité. V tomto prípade by sa každý z podielových spoluvlastníkov mohol považovať za oprávneného z vecného bremena, ale zmluvu o zriadení vecného bremena uzavrel iba jeden z nich. Takto zriadené vecné bremeno by zároveň bolo nepriamo (fakticky) vecným bremenom in personam, pretože účelom zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti je prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti konkrétnym spoluvlastníkom oprávnenej nehnuteľnosti, t. j. konkrétnou osobou, čo definuje vecné bremeno „in personam“. Zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti je tak možné generálne práve vtedy, ak má povinnosť osoby zaviazanej z vecného bremena spočívať v osobnom plnení (t. j.

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv s právnickými osobami a obcami

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena je potrebné zvážiť v prípadoch, ak je zmluvnou stranou obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo, prípadne obec (alebo iný orgán verejnej správy). V mene právnickej osoby uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena štatutárny orgán. V súlade s § 14 ods. 2 OBZ je oprávnený podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena aj prokurista, avšak iba ak mu bola udelená prokúra zahŕňajúca výslovne aj právo zaťažovať nehnuteľnosti. Zmluvu o zriadení vecného bremena nemôže uzavrieť likvidátor spoločnosti, keďže v zmysle § 72 ods. 1 OBZ robí likvidátor v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Ak by sa mala uzavrieť zmluva o zriadení vecného bremena so subjektom, ktorý je v konkurze a týka sa zriadenia vecného bremena k majetku podliehajúceho konkurzu, v zmysle § 44 ods. 1 ZKR ju za úpadcu uzatvára správca. Ak by došlo k porušeniu ustanovení ZKR a vecné bremeno by bolo ukracujúcim úkonom (t. j. zriadené bez primeraného protiplnenia), bolo by vecné bremeno platné, voči veriteľom by však bolo neúčinné (§ 44 ods.

Osobitná úprava pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva aj z ustanovení zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (aktuálne znenie, § 9 ods. 14). Podľa nej je zmluvu o zriadení vecného bremena možné uzatvoriť buď so všetkými vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti na jednej listine, alebo osobitne s jednotlivými vlastníkmi, resp.

Pri zriaďovaní vecných bremien obcou je sporné, či má obecné (mestské) zastupiteľstvo schvaľovať zmluvu o zriadení vecného bremena, podľa ktorej oprávneným z vecného bremena by mala byť obec (mesto). Takáto úprava nevyplýva z § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Aj keď sa v minulosti objavil opačný názor, vychádzal z odlišnej právnej úpravy. Aktuálne upravuje potrebu súhlasu obecného zastupiteľstva § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. Súhlas sa vyžaduje (okrem iného) len pri prevode vlastníctva nehnuteľného majetku obce priamym predajom podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákon č. 138/1991 Zb. Zriadenie, resp. zrušenie vecného bremena nie je takýmto prevodom a nemožno ho považovať ani za nakladanie s majetkovými právami podľa § 9 ods. 2 písm.

Právo prechodu a prejazdu cez pozemok

V súvislosti s právom, ako sa si zabezpečiť prechod cez Váš pozemok je daná ust. § 151n/a nasl. " Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Zmluva o práve prechodu resp. R 28/1986: "Ak sa vecné bremeno zriaďuje k časti pozemku, vyznačuje sa táto časť pozemku na geometrickom pláne, ktorý je potom súčasťou listiny o právnom úkone, ktorým sa vecné bremeno zriaďuje. Ak je však rozsah vecného bremena vzťahujúceho sa k časti pozemku vymedzený v listine o právnom úkone slovne celkom určito, nemôže byť dôvodom neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 37 OZ sama skutočnosť, že nebol vyhotovený geom. NS SR, spis.

Prechod a prejazd cez Váš pozemok odporúčame riešiť formou dohody, teda zmierčou cestou. Poznamenávame len, že Vy ako vlastník pozemku nateraz nie ste oprávnená vyberať poplatky za užívanie pozemku, nakoľko nemáte uzatvorenú žiadnu zmluvu.

• a/ Spísať zmluvu o nájme predmetného pozemku s nájomcom nebytových priestorov na dohodnutú dobu s vymedzením časti Vášho pozemku.
• b/ Spísať zmluvu s vlastníkom stavby - obcou o práve prechodu a prejazdu cez Váš pozemok ako vecné bremeno, s tým, že predmetná zmluva bude daná na zápis do katastra nehnuteľností.

Ak by ste teda chceli zriadiť vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez tento pozemok, musíte získať súhlas všetkých spoluvlastníkov, pretože ide o zaťaženie celej nehnuteľnosti, nie len podielu jedného z nich. Nestačí teda odkúpiť podiel od jedného spoluvlastníka - tým by ste získali len spoluvlastnícky podiel na pozemku, ale nie výlučné právo prechodu cez celý pozemok. Ostatní spoluvlastníci by mohli váš prístup obmedziť alebo spochybniť aj súdnou cestou, keďže majú k predávanej časti pozemku predkupné právo v zmysle ust. § 140 Obč. zákonníka. Ak by ste teda odkúpili podiel len od jedného spoluvlastníka, stali by ste sa len ďalším spoluvlastníkom a na zriadenie vecného bremena práva prechodu prejazdu by ste stále potrebovali súhlas ostatných.

Pokúste sa rokovať so všetkými spoluvlastníkmi o zriadení vecného bremena v prospech vášho pozemku. Ideálne je uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena so všetkými vlastníkmi a túto zmluvu zapísať do katastra nehnuteľností. Uvádzame tiež, že keďže chcete predať ako obec iný - vedľajší pozemok, nie je to Vaša povinnosť.

Ak by dohoda nebola možná, môžete sa obrátiť na súd a žiadať zriadenie vecného bremena súdnou cestou podľa § 151o Občianskeho zákonníka, ak preukážete, že iný prístup na pozemok obce nie je možný i keď napr. Alternatívne môžete skúsiť odkúpiť celý dvojmetrový pás od všetkých spoluvlastníkov, čím by ste získali výlučné vlastníctvo a mohli s ním voľne nakladať. Posledným riešením je, aby kupujúpci Vášho pozemku - pozemku obce si predmetný pás pozemku vyporiadal sám na vlastné náklady podľa nami uvedneého postupu ako ho uvádzame v tejto odpovedi.

Ak by ste teda odkúpili len podiel na predmetnom pozemku,budúci kupujúci by nemal garantovaný prístup na svoj pozenok a mohol by sa dostať do sporov s ostatnými vlastníkmi tohto malého pozemku o šírke cca 2 metre.

Ak je právny stav taký ako uvádzame vyššie, potom riešením by bola len dohoda o zriadení vecného bremena v prospech suseda, ktorá by ho oprávňovala k právu prechodu a prejazdu cez Váš pozemok, prípadne spísanie nájomnej zmluvy k užívaniu Vášho pozemku na uvedený účel. V oboch prípadoch bude potrebný geom. plán. Samozrejme ako zriadenie vecného bremena, tak aj nájomné zmluva by boli zriadené za odplatu, teda sused by Vám musel platiť finančnú náhradu. Ak by medzi Vami nedošlo k písomnej dohode, ktorý by bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností, potom riešením na Vašej strane je podanie žaloby na súd o vydanie bezdôvodoného obohatenia, ktorého výška by bola vo výške nájomného za obvyklý pozemok v uvedenej lokalite. Vydanie bezdôvodného obohatenia môžete žiadať aj za predch. obdobie max. 3 roky. Odporúčam vo veci kontaktovať advokáta, ktorý problém bude riešiť.

V prípade, že by ste chceli bratovi darovať polovicu záhrady a súčasne zriadiť právo prechodu cez váš pozemok, je možné túto situáciu právne ošetriť prostredníctvom vecného bremena na užívanie práva prechodu. Vecné bremeno je právny nástroj, ktorý zakladá pre vlastníka záhrady právo prechodu cez váš pozemok a je zapísané v katastri nehnuteľností.

Ak chcete zabezpečiť, že právo prechodu zanikne pri predaji záhrady inému vlastníkovi, môžete v zmluve určiť, že vecné bremeno bude viazané osobne na brata a zanikne tak pri predaji nehnuteľnosti. Vecné bremená môžu byť totiž osobné, teda sú viazané na osobu, a pri ich zániku môže hrať úlohu aj úprava zmluvná (vaša dohoda).Samotné zrušenie vecného bremena môže nastať zo zákona, súdnym rozhodnutím alebo na základe úpravy zmluvy.

Podľa Občianskeho zákonníka, ak nie je možné zabezpečiť prístup k stavbe inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok . To znamená, že ak prístup k vášmu pozemku na postavenie rekreačnej chatky nie je možné zabezpečiť iným spôsobom, máte možnosť predložiť návrh na súde na zriadenie práva cesty cez priľahlý pozemok. Vecné bremeno je právny inštitút, ktorý umožňuje výkon určitých práv nad nehnuteľnosťou, ktorá patrí inej osobe, v tomto prípade právo cesty cez priľahlý pozemok.

Áno musí dodržať geometrický plán, ktorý bol prílohou k zmluve o zriadení vecného bremena. Tam je totiž vyznačené v akom rozsahu ste oprávnený užívať jeho pozemok keď potrebujete cez neho prejsť. Ak to bolo robené tak ako si myslím, že cesta dozadu vedie popri vašich domoch, tak prinajmenšom túto šírku by mal udržiavať. Problém bude ak ste nerobili geometrický plán, ale vecné bremeno ste zriadili na celé parcely.

Ak kupoval chatku bez toho, aby boli zriadené vecné bremená v prospech jeho stavby, vedel v akom stave kupuje stavbu (t.j. že nemá právny prístup k stavbe, nemá právo zriaďovať IS…). V takom prípade, ak bude chcieť dotiahnuť elektrinu alebo iné IS k stavbe, bude musieť mať Váš súhlas so zriadením vecného bremena pre jeho IS na Vašom pozemku.

Z otázky vyplýva, že máte podpísanú zmluvu o práve prechodu suseda cez Váš pozemok. Podstatné pre to, aby ste museli povoliť prejazd cez Váš pozemok na pozemok suseda je to, či na pozemku suseda stojí stavba a či sa vie dostať autom na svoj pozemok so stavbou aj iným sôsobom hoci aj obchádzkou za sťaženejších podmienok. Vec je možné riešiť zmluvou o zriadení vecného brmena s právom prejazdu, prípadne ak sa nedohodnete cestou súdu. Podľa § 151o/ ods. 3 Obč.

Ak zo samotného znenia terajšej dohody o práve prechodu je uvedené, že sa dojednáva prechod cez Váš pozemok, ide len o právo prechodu /pešo/ a nie ste mu povinná umožniť prejazd cez Váš pozemok. Podstatné pre posúdenie toho, či by sused sa mohol obrátiť na súd s návrhom na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu, je to, či sa na svoj pozemok, na ktorom stojí stavba, vie dostať aj inou cestou, hoci aj napr. obchádzkou. V tomto smere by sme pre lepšie zodpovedanie otázky potrebovali vedieť konkrétne okolnosti. Uvádzame tiež, že ak by sa na susedovom pozemku nenachádzala žiadna stavba, potom zo zákona platí ust. § 127 ods. 3 Obč. "Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.

Ak nemá nájomnú zmluvu k Vášmu pozemku, ani vecné bremeno, tak nemá právo cez Váš pozemok prechádzať. Ak by sa rozhodol zbúrať túto chatu a postaviť novú, bez Vášho súhlasu nebude vedieť postaviť novú stavbu, lebo nedostane stavebné povolenie.

Ak mi poskytnú právo prechodu cez ich pozemok, resp. Podľa ust. § 58 ods. 2 stavebného poriadku platí, že stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Podľa ust. § 139 stav. Odpoveď na Vami uvedenú otázku je tá, že je potrebné, aby ste spísali nateraz dohodu o o budúcej zmluve o vecnom bremene, keďže teraz neviete, kde presne bude viesť prístup. cesta k domu,…

tags: #žaloba #o #určenie #existencie #vecného #bremena