
Žaloba o určenie neexistencie pohľadávky je právny inštitút, ktorý umožňuje osobe domáhať sa súdneho rozhodnutia, že určitá pohľadávka voči nej neexistuje. Tento typ konania môže mať významný dopad na majetkové práva a právne postavenie účastníkov. Jednou z kľúčových otázok v takýchto sporoch je náhrada trov konania, ktorá môže predstavovať významnú finančnú záťaž pre neúspešnú stranu. V tomto článku sa zameriame na problematiku náhrady trov konania v kontexte žaloby o určenie neexistencie pohľadávky, s dôrazom na judikatúru súdov a zmeny v právnej úprave.
Žalobu o určenie neexistencie pohľadávky môže podať každý, kto má naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem je nevyhnutnou podmienkou pre úspešnosť každej určovacej žaloby. Samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu bez preukázania naliehavého právneho záujmu na určení (ne)existencie práva pre úspech v spore nestačí.
Naliehavý právny záujem na určení toho, či tu právo je alebo nie je, je daný iba vtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, a to za predpokladu, že toto ohrozenie alebo túto neistotu možno odstrániť rozhodnutím súdu. Aby sme mohli tvrdiť, že právny záujem je naliehavý, musí vykazovať dostatočnú intenzitu. Naliehavosť spočíva v skutočnosti, že rozhodnutie súdu je pre žalobcu užitočné podstatným spôsobom.
Právny záujem však naliehavý nie je, ak sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je kľúčové určenie tarifnej odmeny advokáta. Základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva. Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu iba v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Ústavný súd SR sa opakovane zaoberal problematikou náhrady trov konania v konaniach o určenie. V náleze sp. zn. II. ÚS 583/2013 zdôraznil, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj v prípadoch určenia vlastníckeho práva k takejto veci. Nie je možné vychádzať z názoru, že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny podobne, ako je to pri vyrubovaní súdneho poplatku za určovací návrh na začatie konania podľa zákona o súdnych poplatkoch.
V konaniach o určenie, že veci (nehnuteľnosti) patria do dedičstva, nemožno pri určovaní tarifnej odmeny za poskytnuté právne služby vychádzať z hodnoty veci, ktorá má patriť do dedičstva, keďže predmetný spor nie je sporom o určenie vlastníckeho práva. Rozhodnutie všeobecného súdu o tom, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, je rozhodnutím o otázke vlastníckeho práva poručiteľa, a nie jeho právnych nástupcov.
Nález Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. júla 2019 sp. zn. II. ÚS 371/2019 sa zaoberal prípadom, kedy sa sťažovateľ domáhal určenia, že jeho pohľadávka je uplatnená a prihlásená v reštrukturalizačnom konaní ako pohľadávka nezabezpečená a v celom prihlásenom rozsahu je nesporná a zistená. Najvyšší súd konštatoval, že pri určovaní tarifnej odmeny za poskytnuté právne služby nemožno vychádzať z hodnoty pohľadávky, ktorá bola prihlásená do reštrukturalizácie. Výsledok konania o určenie, že určitá pohľadávka je v istej sume riadne prihlásená, je nesporná a zistená, totiž nezakladá priamo nárok na jej uspokojenie. Rozhodnutie všeobecného súdu o tom, že určitá prihlásená pohľadávka v reštrukturalizačnom konaní je v istej výške nesporná a zistená, je rozhodnutím o otázke určenia rozsahu práv uplatniteľných v reštrukturalizačnom konaní.
Novela advokátskej tarify č. 184/2013 Z.z. priniesla zmenu v § 10 ods. 2, kde sa za slovo „a“ vložila čiarka a na konci sa pripojili slová: „a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.“
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Ak je predmetom konania žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok podľa ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pre účely určenia výšky súdneho poplatku i pre účely určenia výšky náhrady trov konania ide o konanie, ktorého predmet nemožno oceniť peniazmi. Pri výpočte výšky náhrady trov konania, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia, je potrebné aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení zmien a doplnkov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov
tags: #žaloba #o #určenie #neexistencie #pohľadávky #právne