
Tento článok sa zaoberá problematikou žalôb o určenie neexistencie pohľadávky, pričom zohľadňuje zmeny v slovenskom procesnom práve a judikatúre. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre právnickú verejnosť a širokú škálu čitateľov, od študentov po profesionálov, s dôrazom na zrozumiteľnosť a praktické aspekty.
Určovacie žaloby sú obľúbeným inštitútom slovenského procesného práva. V rámci rekodifikácie civilného procesu prešli zásadnými zmenami. Táto otázka je komplexná a súvisí s doktrínou totožnosti veci na účely prekážok res iudicata a lis pendens, s inštitútom medzitýmneho rozsudku, s doktrínou naliehavého právneho záujmu a s hmotnoprávnou doktrínou oddeliteľnosti častí právnych úkonov.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (OSP) bolo možné žalobou sa domáhať rozhodnutia "o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem." V praxi sa podľa tohto ustanovenia pomerne často podávali žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti určitej zmluvy.
Rekodifikácia civilného procesu rozdelila pôvodný § 80 písm. c) OSP na dve samostatné písmená v Civilnom sporovom poriadku (CSP).
Dôvodová správa k CSP uvádza, že zámerom zákonodarcu bolo "vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej". Zámerom bolo pripustiť len žaloby o určenie "práva" (napr. vlastníckeho práva), nie však právnej skutočnosti (napr. neplatnosti zmluvy), pokiaľ to nepripúšťa osobitný predpis.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Žaloby o určenie právnej skutočnosti sú prípustné len vtedy, ak ich pripúšťa osobitný predpis, napr. určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, výpovede nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka, uznesenia valného zhromaždenia podľa Obchodného zákonníka alebo dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách.
V iných prípadoch by žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu malo byť neprípustné. Tento výklad potvrdzujú aj súdy (napr. NS SR, sp. zn. 9 Cdo/7/2021; NS SR, sp. zn. 4 Cdo 17/2019).
V súvislosti s touto zmenou vyvstávajú otázky:
Súdy sa zhodujú, že určovacia žaloba podaná za účinnosti OSP sa v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzuje podľa OSP (napr. NS SR, sp. zn. 9 Cdo/7/2021; NS SR, sp. zn. 6 Cdo 30/2018; NS SR, sp. zn. 4 Cdo 17/2019). Súd musí úkony strán posudzovať podľa účinkov a podmienok uvedených v OSP v znení účinnom v čase ich uskutočnenia. Bolo preto potrebné osvedčiť naliehavý právny záujem vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu v ust. § 80 písm. c/ OSP.
Ďalšou otázkou je, či súdy majú žalobcovi v prípade podania žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právneho úkonu pomôcť tento nedostatok odstrániť. Vo veci sp. zn. 7Cdo/268/2019 Najvyšší súd SR pripomenul, že žalobkyňa je povinná svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť. Súd je viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Ak z obsahu žaloby vyplýva, že mohlo ísť aj o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle § 137 písm. c) CSP, súd prvej inštancie mal za účelom ustálenia predmetu konania v zmysle § 129 CSP žalobkyňu poučiť o vadách ňou podanej žaloby a vyzvať ju, aby ich v ním určenej lehote odstránila.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Toto rozhodnutie je šetrné k podstate práva na súdnu ochranu. Ak z kontextu žaloby vyplýva, že ide o žalobu na určenie existencie, resp. neexistencie práva, hoci petit je formulovaný na platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu, je povinnosťou súdu postupovať podľa § 129 CSP a pomôcť žalobcovi odstrániť vady žaloby.
Rozhodnutie sp. zn. 7 Cdo 268/2019 bolo medzitým publikované ako judikát R 14/2021. K. Geškovej s prehľadom judikatúry k určovacím žalobám a s argumentami, prečo rekodifikovaná úprava určovacích žalôb nie je vhodná. Gešková, K. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 268/2019 z 25.11.2020, R 14/2021 (postup súdu pri nesúlade medzi žalobným návrhom a rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami). Súkromné právo, 6/2021, s. 228.
DVOŘÁK, B. Právní moc civilních soudních rozhodnutí. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2008, s. 13-15, marg. č. 16, 18-20.
Dovolací súd podporne poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí sp.zn. 4 Cdo 35/2019. Súd v ňom argumentoval, že predmetom civilného procesu je procesný nárok, ktorý je tvorený predmetom nároku (petitom) a základom nároku, ktorý tvoria právne významné skutočnosti, na ktorých sa zakladá žalobný návrh. Účelom civilného procesu je spory riešiť (rozhodovať ich) a prinášať spravodlivosť, a nie ich odmietať (teda „nesúdiť“) cez rôzne arbitrárne procedurálne rituály.
Nasledujúce časti sa venujú praktickým otázkam, ktoré často vznikajú v súvislosti s exekúciami a pohľadávkami.
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov
Otázka: Môže exekútor siahnuť alebo zablokovať bankový účet, ktorý nepatrí dlžníkovi, do ktorého zamestnávateľ posiela mzdu?
Odpoveď: Exekútor môže blokovať iba účet vo vlastníctve dlžníka. Ustanovenie § 104 Exekučného poriadku upravuje pohľadávky, ktoré nepodliehajú exekúcii. Exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 165 eur a prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov na výplatný termín najbližší dňu, keď bol banke doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Ak má povinný zasielanú mzdu alebo iné príjmy na účet v banke, exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú ani prostriedky do výšky sumy, ktorá sa podľa zákona nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, a to od momentu, keď táto skutočnosť bola banke oznámená.
Exekútor môže v prípade pohľadávky siahnuť na oba účty, ak ste ich majiteľom. Pri vysporiadaní dlhu exekútor informuje banku o exekúcii, a tá zablokuje finančné prostriedky na vašich účtoch do výšky dlžnej sumy. Proces sa netýka len osobného, ale aj podnikateľského účtu, ak ste vlastníkom účtu vy ako dlžník. Ak ste dlžníkom vy, ako fyzická osoba, ktorá si vedie v jednej banke osobný aj podnikateľský účet, exekútor má zákonné oprávnenie zablokovať obidva. Iná situácia nastáva, keď podnikáte prostredníctvom s. r. o. a exekúcia smeruje výlučne voči vám ako fyzickej osobe: účet firmy patrí inému dlžníkovi a exekútor sa k nemu bez samostatného príkazu nedostane.
Otázka: Ako postupovať, ak mi banka zablokovala účet kvôli exekúcii, o ktorej som nebola informovaná?
Odpoveď: V takomto prípade je dôležité okamžite konať. Odporúča sa vyžiadať si od príslušného exekútora a okresného súdu všetky dokumenty týkajúce sa exekučného konania - najmä uznesenie o začatí exekúcie, doručenky a uznesenie o jej ukončení. Ak Vám tieto dokumenty neboli nikdy doručené, ide o závažné procesné pochybenie, ktoré môže mať za následok neplatnosť exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Ak ste už podali žalobu (pravdepodobne na ochranu osobnosti alebo na určenie neexistencie pohľadávky/exekúcie), odporúčam v konaní pokračovať, ak máte za to, že boli porušené Vaše práva. Súd Vás môže vyzvať na späťvzatie žaloby, ak zistí, že už neexistuje dôvod na konanie (napr. exekúcia bola zrušená), ale ak zápis v registri pretrváva a spôsobuje Vám ujmu, máte právo žiadať aj odstránenie zápisu a prípadnú náhradu škody.
Vzhľadom na to, že ste v registri vedená neoprávnene, odporúčam podať žiadosť o výmaz zápisu v príslušnom registri (napr. v registri bankových informácií alebo v registri exekúcií). Ak Vám nebude vyhovené, môžete podať sťažnosť na Úrad na ochranu osobných údajov SR podľa zákona o ochrane osobných údajov.
Otázka: Mám dlhy z nesplácania pôžičiek a hrozí mi exekúcia. Môže mi exekútor zablokovať účet? A čo účet mojej manželky?
Odpoveď: Áno, ak máte dlhy a prebieha exekúcia, exekútor vám môže zablokovať bankový účet. Čo sa týka manželky, exekútor môže zasiahnuť na jej účet len v prípade, že účet je spoločný alebo ak peniaze na účte patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň je pohľadávka vymáhaná zo spoločného majetku. Ak dlh vznikol pred uzavretím manželstva, je možné ho vymáhať iba z Vášho majetku, ktorý patrí Vám. Iná by bola situácia keby dlh vznikol počas trvania manželstva.
Otázka: Ako postupovať, keď mi banka odmieta uznať notárom overené generálne plnomocenstvo?
Odpoveď: Najskôr je potrebné vychádzať z toho, že podľa Občianskeho zákonníka je plnomocenstvo právny úkon, ktorým splnomocniteľ oprávňuje splnomocnenca konať v jeho mene v rozsahu uvedenom v plnomocenstve (§ 31 a nasl. Občianskeho zákonníka). Generálne plnomocenstvo, ktoré je notársky overené, je všeobecne platné na všetky právne úkony, ak nie je jeho rozsah obmedzený.
Banka však môže v rámci svojej autonómie a v záujme ochrany svojich klientov stanoviť určité interné pravidlá, ktoré bližšie upravujú spôsob, akým akceptuje plnomocenstvá. Tieto pravidlá však nesmú byť v rozpore so zákonom a nesmú svojvoľne obmedzovať práva klientov. Ak banka požaduje špeciálny formulár plnomocenstva, mala by o tejto požiadavke informovať klientov vopred, najmä ak ide o podstatnú podmienku pre vykonanie úkonov na účte.
Ak banka odmieta uznať notárom overené generálne plnomocenstvo a trvá na svojom internom formulári, pričom o tejto požiadavke neinformovala v obchodných podmienkach, ide o postup, ktorý je minimálne sporný. Odporúčam banku písomne vyzvať, aby uviedla konkrétny právny dôvod, prečo neuznáva notársky overené generálne plnomocenstvo, a zároveň žiadať, aby umožnila vykonanie nevyhnutných úkonov na základe existujúceho plnomocenstva.
Otázka: Dostala som oznámenie o začatí exekúcie a bola mi zablokovaná platobná karta, pričom na môj účet bola zaslaná výplata môjho partnera, ktorú exekútor zadržal. Ako mám postupovať?
Odpoveď: Ak váš priateľ si nechal vyplácať mzdu na váš bankový účet, potom on bude musieť preukázať exekútori, že vyplatená mzda v konkrétnej sume je jeho a teda nemôže byť predmetom exekúcie. Platí v tomto prípade ust. § 44 ods. "Právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu, kto zároveň tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. Námietka má na exekúciu vo vzťahu k dotknutej veci odkladný účinok.
Otázka: Mám exekúciu a z výplaty mi strhávajú peniaze. V pondelok som si otvoril nový účet. Kedy môže exekútor zablokovať tento účet?
Odpoveď: Ak máte exekúciu a otvorili ste si nový účet, exekútor ho môže zablokovať prakticky okamžite, keď sa o ňom dozvie. Presný čas závisí od viacerých faktorov, ako je rýchlosť komunikácie medzi bankou a exekútorom. Dôležité je aj to, či bola exekúcia zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Ak máte dohodnutý splátkový kalendár a splátky riadne platíte, exekútor by vám nemal zablokovať účet.
Otázka: Môže byť zablokovaný detský účet mojej dcéry, aj keď nie je plnoletá?
Odpoveď: Detský účet môže byť zablokovaný obvykle v prípadoch, ak existuje právny dôvod alebo súdne rozhodnutie, ktoré banku núti taký krok vykonať, napr. neuhradený telefón je na meno dieťaťa, pokuta v MHD a podobne. Avšak, vo všeobecnosti je nepravdepodobné, aby bol účet neplnoletej osoby zablokovaný kvôli dlhom jej rodičov (to je možné iba v prípade ak by si rodič posielal mzdu na detský účet, nakoľko exekutor na to príde, či sú peniaze na účte rodiča alebo dieťaťa).
Pohľadávky sú dôležitou súčasťou majetku podnikateľského subjektu. Ovplyvňujú jeho majetkovú štruktúru, likviditu a ekonomickú prosperitu. Pohľadávkou sa rozumie právo veriteľa požadovať určité plnenie (napr. peniaze) od dlžníka. Pohľadávka je predmetom občianskoprávnych vzťahov a je možné s ňou nakladať obdobne ako s ostatným majetkom. K pohľadávkam je možné vytvárať opravné položky, je možné ich vyradiť z majetku, pohľadávky je možné postúpiť (predať) alebo darovať.
Oceňovanie majetku pre účely účtovné upravujú ustanovenia § 24 až § 27 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Pri oceňovaní pohľadávok sa uplatňuje obdobný postup ako pri oceňovaní iného majetku. S uplatnením zásady historického ocenenia je pohľadávka po celú dobu svojej existencie ocenená cenou, v ktorej do majetku účtovnej jednotky vstúpila. Cenu pohľadávky je možné znižovať len prechodne, a to nepriamo prostredníctvom opravnej položky.
Pre účely účtovné sú pohľadávky s výnimkou záloh na obstaranie dlhodobého majetku zahrnuté v obežných aktívach. Takto sú pohľadávky klasifikované napriek tomu, že i v účtovníctve sa členia na pohľadávky dlhodobé a krátkodobé. Kritériom pre určenie, či je pohľadávka dlhodobá alebo krátkodobá, je dohodnutá doba splatnosti. V podvojnom účtovníctve sa pohľadávky účtujú na príslušných účtoch účtovej triedy 3 - Zúčtovacie vzťahy. V jednoduchom účtovníctve sa pohľadávky evidujú v knihe pohľadávok.
Popri majetkovo-účtovných aspektoch má vznik pohľadávky aj svoje daňové aspekty. Pohľadávka súvisí s realizáciou výkonov podniku, z ktorých tržby sú predmetom zdanenia daňou z príjmov. Zákon o dani z príjmov teda umožňuje daňovníkom za vymedzených podmienok odpísať pohľadávky po lehote splatnosti aj do daňových nákladov, vymedzuje tiež podmienky pre daňovú akceptáciu opravných položiek k pohľadávkam a vymedzuje aj pravidlá pri uplatnení pohľadávok do daňových výdavkov pri ich postúpení.
Odpísanie pohľadávok je jedným zo spôsobov ich definitívneho vyradenia z obchodného majetku. Daňovo účinným odpisom pohľadávky sa rozumie taký spôsob odpisu, kedy menovitá hodnota pohľadávky, ktorá vznikla činnosťou daňovníka, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením sa môžu uplatniť ako náklad znižujúci základ dane z príjmov.
Právna veta: Hoci žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu treba považovať za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a žalobu o náhradu majetkovej ujmy za žalobu na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p., skôr podaná žaloba o plnenie v danom prípade nevytvára prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu.
Právna veta: Podľa § 77 zákona č. 311/2001 Z. z. neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Právna veta: V danom prípade ide o dražbu vykonanú v konkurznom konaní a pokiaľ osoba dotknutá na svojich právach touto dražbou v konkurzom konaní nenamietala dôvody neplatnosti dražby, nemôže formou určovacej žaloby žiadať vysloviť rozhodnutie, že ide dražbu neplatnú.
Právna veta: V danom prípade bez ohľadu na nesprávny žalobný petit je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže na základe Rozkazu č. 26 z 11.02.2015 Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne.
Právna veta: Správca v konkurznom konaní nemá naliehavý právny záujem na žalobe o určenie vlastníctva úpadcu k nehnuteľnostiam, ak má za to, že k zápisu vlastníckych práv tretej osoby do katastra nehnuteľností došlo na základe absolútne neplatného právneho úkonu.
Právna veta: Skutočnosť, že v neskoršom súdnom konaní bola určená neplatnosť nájomnej zmluvy, na rozdiel od súdneho konania, v ktorom bol (na jej podklade) exekučný titul vydaný, nie je dôvodom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm.
Právna veta: Pokiaľ správca konkurznej podstaty zistí, že majetok podstaty nepostačuje na úhradu všetkých nákladov konkurzu, je povinný bez zbytočného odkladu predložiť súdu: návrh na vylúčenie z podstaty nedobytných pohľadávok, vecí a iných majetkových hodnôt, ktoré nebolo možné predať, konečnú správu a vyúčtovanie odmeny a hotových výdavkov a súčasne predloží návrh na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku (§ 44 ods.1 písm. d/ ZKV).
Právna veta: Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva podľa § 140 OZ (vecnej povahy) ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.
Právna veta: Z citovaného zákonného ustanovenia § 135 OSP jednoznačne vypláva, že ako otázky predbežné, t. j. otázky, posúdenie ktorých môže byť predmetom samostatného konania, nemôže súd v konaní riešiť len, ak sú uvedené v ustanovení § 135 ods. 1 OSP.
Právna veta: Pokiaľ súd právoplatným rozhodnutím zamietne určovaciu žalobu (o tom, či tu právo alebo právny vzťah, prípadne povinnosť existuje alebo neexistuje podľa § 80 písm. c/ O.s.p.) bez toho, aby záväzne posúdil (ne)existenciu práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p.
Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 6. februára 2009 vyhovel žalobe a určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 30. augusta 1999 medzi predávajúcou a žalovanými, predmetom ktorej je byt, je neplatná. Vychádzal z toho, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., pretože vyhovujúci rozsudok požadovanému určeniu je listinou, na základe ktorej príslušná správa zapíše stav, aký tu bol pred uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy. Súd považoval kúpnu zmluvu za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony; takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
tags: #žaloba #o #určenie #že #pohľadávka #neexistuje