
Vlastnícke právo je základným právom, ktoré zaručuje Ústava SR. V zmysle článku 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok, a toto právo požíva ochranu. Občiansky zákonník v § 123 definuje vlastnícke právo ako možnosť vlastníka nakladať s vecou podľa vlastného uváženia, vrátane držania, užívania, požívania plodov a scudzenia.
Často sa stáva, že vlastník vec nevlastní, ale ju neužíva. A aj napriek dohodnutým podmienkam prenájmu veci, sa môžu vyskytnúť problémy. Napríklad, ak nájomník odmieta vrátiť vec po skončení nájmu a užíva ju bez právneho dôvodu, porušuje ústavné právo vlastníka (prenajímateľa) podľa čl. 20 ods. 1.
Podľa § 126 ods. 1 OZ má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Pre vysvetlenie je vhodné uviesť rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 4Co/111/2012 zo dňa 19.04.2013, ktoré hovorí o práve vlastníka domáhať sa vydania veci, teda hnuteľnej aj nehnuteľnej, od toho, kto ju neprávom zadržuje. V prípade nehnuteľností sa vlastník domáha vypratania. Ak niekto užíva vec bez právneho dôvodu, jedným z riešení je vypratanie nehnuteľnosti.
Najjednoduchšie je vypratanie (domu, bytu) v rozhodcovskom konaní. Podmienkou je rozhodcovská doložka v nájomnej zmluve. Hlavnou výhodou rozhodcovského konania je rýchlosť.
Podľa § 663 OZ prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Dôležitým prvkom je dojednanie doby nájmu. Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak (§ 676 OZ).
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
V návrhu na súd je potrebné popísať, ako vznikol právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, špecifikovať nehnuteľnosť (podľa listu vlastníctva) a uviesť, na ako dlhú dobu bol dojednaný nájom.
Je dôležité, aby prenajímateľ nevypratával nehnuteľnosť sám, t.j. bez právoplatného rozhodnutia súdu! Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vylúčenie ofenzívnej svojpomoci jednoznačne vyplýva z doslovného znenia ust. § 6 Občianskeho zákonníka.
Na podporu uvedeného právneho názoru poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 235/08-38 ktorý k svojpomoci uviedol, že „Občiansky zákonník upravuje svojpomoc v ustanovení § 6, v ktorom sa uvádza, že ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť. Ide o prostriedok ochrany, ktorý právny poriadok pripúšťa výnimočne po splnení zákonom ustanovených podmienok. Svojpomoc spočíva vo využití vlastných síl ohrozeného na ochranu svojich práv. Všetky podmienky svojpomoci (1. zásah do určitého subjektívneho práva, 2. zásah musí hroziť bezprostredne, 3. zásah musí byť neoprávnený, 4. svojpomoc môže vykonávať iba ten, koho právo je ohrozené) musia byť splnené súčasne (kumulatívne). Absencia ktorejkoľvek z už uvedených štyroch podmienok znamená, že ide o protiprávne konanie. Svojpomoc je možné použiť iba na odvrátenie zásahu (tzv. obranná, defenzívna svojpomoc, ktorej cieľom je zachovať doterajší stav).
Vypratanie nehnuteľnosti "na vlastnú päsť" by bolo riskantným protiprávnym konaním, ak na to nie sú splnené podmienky. Z toho dôvodu je potrebné obrátiť sa na súd (inak môže vlastník riskovať trestné stíhanie, ak nesplní podmienky svojpomoci). Dokonca ani právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, ktoré ukladá užívateľovi nehnuteľnosť opustiť, nie je podkladom na to, aby vlastník do nehnuteľnosti vstúpil. Pozrite si toto rozhodnutie: (R 1/1980) Objektom trestného činu podľa § 238 TZ je domová sloboda. Je chránený akýkoľvek oprávnený užívateľ domu alebo bytu, nielen vlastník, a to proti komukoľvek.
Ak odporca nesplní povinnosť uloženú súdom v určenej lehote, rozhodnutie nadobudne vykonateľnosť. Navrhovateľ (prenajímateľ) sa môže obrátiť na exekútora a podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Podľa § 181 ods. 1 Exekučného poriadku, ak vykonateľné rozhodnutie ukladá povinnému vypratať nehnuteľnosť alebo jej časť, exekúcia sa vykoná vyprataním. Exekútor k tomuto úkonu priberie vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu obce. Následne exekútor upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti. Upovedomenie obsahuje lehotu 14 dní na vznesenie námietok proti exekúcii. Ak zúčastnené strany nevznesú námietky alebo ak súd zamietne vznesené námietky, exekútor vydá exekučný príkaz - príkaz na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti a určí lehotu vypratania. Príkaz sa doručí do vlastných rúk oprávnenému, povinnému a zástupcovi obce.
Vypratané veci sa odovzdajú povinnému alebo jeho plnoletému rodinnému príslušníkovi. Ak nie je pri vypratávaní prítomný nikto, kto by mohol tieto veci prevziať, spíšu sa a dajú obci do úschovy. Exekútor o tom upovedomí povinného.
Skutočnosť, že nájomca užíval nehnuteľnosť aj po uplynutí doby nájmu, sa posudzuje ako bezdôvodné obohatenie. Podľa § 451 je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Najčastejšie sa necháva vypracovať znalecký posudok, ktorým sa určí bežné nájomné v danej lokalite.
Mieru práv a povinností podielového spoluvlastníka k spoločnej veci vyjadruje jeho spoluvlastnícky podiel. Ak niektorý zo spoluvlastníkov užíva spoločnú vec vo väčšej miere, ako zodpovedá jeho podielu, môže to viesť k nezhodám. Jedným z riešení je zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Podľa § 142 Občianskeho zákonníka „Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd“.
Ak spoluvlastník neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu bez toho, aby medzi ním a druhým spoluvlastníkom bola uzavretá nájomná či iná zmluva, spočíva obohatenie druhého spoluvlastníka v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu bez platenia úhrady za užívanie tohto podielu.
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov
Spoluvlastník, ktorý neužíva spoločnú vec má právo na náhradu za to, že ju neužíva vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu a ten vlastník, ktorý užíva vec nad rámec spoluvlastníckeho podielu, v prípade, že absentuje dohoda spoluvlastníkov, zodpovedá z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ, tomu, na úkor koho toto obohatenie získal.
Ak sa do domu nasťahujú osoby bez súhlasu vlastníka a narúšajú verejný poriadok, obec môže konať v oblasti verejného poriadku. Ak dochádza k narúšaniu verejného poriadku (krik, bitky, vulgárnosti, rušenie nočného pokoja), odporúča sa opakovane privolať políciu, ktorá môže riešiť priestupky podľa zákona o priestupkoch. Polícia môže uložiť pokutu, prípadne v prípade závažnejšieho narušenia verejného poriadku aj vykázať osoby z domu na určitý čas, ak sú splnené podmienky zákona o Policajnom zbore.
Ak otec, ktorý má doživotné právo bývania, vedie neusporiadaný život, kam patrí aj trvalý alkoholizmus, a jeho správanie negatívne ovplyvňuje život v domácnosti, spôsobilosť zdravotne postihnutých členov rodiny, hygienické podmienky a celkovú bezpečnosť, môže ísť o závažné dôvody, pre ktoré by súd mohol takéto užívacie právo zrušiť alebo obmedziť.
Ak v dome býva synovec, ktorý je závislý na drogách, je vhodné mu doručiť písomnú výzvu na vypratanie nehnuteľnosti s uvedením primeranej lehoty na odsťahovanie, napríklad 30 dní. Ak nebude na výzvu reagovať, je potrebné podať návrh na súd na vypratanie nehnuteľnosti.
Ak sestra a jej rodina bývajú v dome bez súhlasu vlastníka, odporúča sa začať s písomnou výzvou na opustenie nehnuteľnosti. Ak nevyhovejú, môžete podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti na súd.
Ak bývate v dome, kde nemáte nahlásený trvalý ani prechodný pobyt, bývalá manželka Vás z domu nemôže vysťahovať - vyhodiť, lebo je to Vaše obydlie, ktoré je chránené Ústavou SR a v dome bývate so súhlasom priateľa ako podiel. spoluvlastníka. Vysťahovanie z domu by to možné len na základe súdneho rozhodnutia. Teoreticky by mohla od Vás požadovať nájomné. Keďže nájomná zmluva spísaná nie je, tak len vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. Obč.
Pri uplatnení práva na vydanie bezdôvodného obohatenia súdnou cestou, je základom preskúmať premlčaciu lehotu. Pri bezdôvodnom obohatení platí kratšia, iba dvojročná premlčacia lehota. Preto vo všeobecnosti platí, že nároky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia môžete žiadať iba dva roky spätne.
Ak druhá strana (pán L.) nesplnila svoje povinnosti (neumiestnil vaše logá, nepropagoval vás, neplnil ďalšie dohodnuté podmienky), ide o porušenie zmluvy. Ak ste sa dohodli, že za určitú sumu má vykonať konkrétne úkony (umiestniť logá, propagovať vás na sociálnych sieťach, zdieľať príspevky atď.), a tieto úkony nevykonal, ide o bezdôvodné obohatenie na strane pána L. v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože prijal plnenie bez právneho dôvodu keďže protiplnenie neposkytol.
V dedičskom konaní po otcovi ste nadobudli spoludlžnícke postavenie voči dlhu, ktorý bol súčasťou BSM. Dlh voči banke je v prípade dedenia deleným záväznom, nie solidarnym.
tags: #žaloba #o #vydanie #bezdôvodného #obohatenia #z