Žaloba o vydanie dedičstva: Vzor, podmienky a dôležité informácie

Dedičské konanie je proces, ktorý sa zaoberá prechodom majetku a dlhov zomrelej osoby (poručiteľa) na jej dedičov. V ideálnom prípade prebieha hladko a dedičia sa dohodnú na rozdelení majetku. Niekedy však nastanú situácie, kedy dedičské konanie neprebehne správne a oprávnený dedič je z neho vylúčený. V takom prípade má právo domáhať sa svojho dedičstva žalobou. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na žalobu o vydanie dedičstva, vrátane vzoru, podmienok a dôležitých informácií, ktoré by ste mali vedieť.

Dedičské konanie - základné pravidlá

Dedičské konanie je konanie pred úradom, ktorým už nemusí byť výlučne súd. Práve z dôvodu, aby sa dedičské konanie zbytočne nenaťahovalo a zefektívnilo, majú právomoc vydávať osvedčenia o dedičstve aj poverení notári. Ich uznesenia v rámci dedičského konania majú rovnakú váhu a musia byť akceptované. Ak vznikne námietka, rieši sa formou odvolania, ktorá už postupuje na vyššie orgány.

Dedičské konanie pozná viacero prípadov, ktoré nastávajú pri dedení. Najjednoduchším prípadom je ten, kedy poručiteľ nemá majetok. Ide však o smutnejšiu skutočnosť. Jednoduchšie je len riešenie v rámci súdu, pretože dedičské konanie sa v tomto prípade zastavuje.

Ak poručiteľ disponoval istým majetkom a tento sa stal predmetom dedičského konania, je možností priebehu viacero. Rozhodujúcim faktom je, či poručiteľ zanechal po sebe závet alebo nie. Ak poslednú vôľu zanechal, ide o dedičské konanie zo závetu. Ak nie, ide o dedičské konanie zo zákona. V prípade závetu by sa dedičské konanie malo riadiť podľa tohto dokumentu a tým pádom rozdeliť majetok takým spôsobom, aký je uvedený. Samozrejme sa musí overiť, či ide o dokument platný. Aj po vynesení uznesenia majú však účastníci dedičského konania právo odvolať sa, ak majú pocit, že nebolo rozhodnuté správne.

Ak závet spísaný nebol, nastupuje už spomínané dedičské konanie zo zákona. Je teda v zákone presne definované, ktoré osoby, v akom poradí, majú na daný majetok poručiteľa právny nárok.

Prečítajte si tiež: Ochrana majetku z dedičstva

Ide o niekoľko skupín dedičov, ktorých sa dedičské konanie týka:

• deti, manžel (manželka) - dedia rovnakým dielom alebo ich potomkovia
• manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, čo s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti najmenej 1 rok pred smrťou
• súrodenci a ďalej tí, čo s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti najmenej 1 rok pred smrťou
• prarodičia poručiteľa

Samozrejme následné vzťahy, ktoré dedičské konanie rieši a súvislosti, kto kedy dedí a kto nie, sú oveľa komplikovanejšie. Je potrebné splniť presné podmienky, aby bolo dedičstvo pridelené konkrétnemu dedičovi.

Žaloba na vydanie dedičstva: Kedy ju podať?

Žaloba na vydanie dedičstva od nepravého dediča je upravená v § 485 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého:

"Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča."

Ide teda o prípad, keď prebehlo a právoplatne skončilo dedičské konanie, v ktorom však nebol účastníkom dedič, ktorý mal právo dediť, hoci jeho účastníkom byť mal. Namiesto neho dedila iná osoba. V takom prípade môže takýto oprávnený dedič využiť právo na podanie žaloby na vydanie dedičstva od nepravého dediča.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Takúto žalobu možno podať aj voči štátu, v prípade ak mu dedičstvo pripadlo ako odúmrť. Žalovať možno aj vydanie časti dedičstva.

Príklad: Po úmrtí matky sa syn po roku a pol až na svoj dotaz na okresnom súde dozvedel, že dedičské konanie bolo ukončené bez toho, aby ho ako syna poručiteľky notárka informovala, kontaktovala ako dediča. V tomto prípade, ak by syn prichádzal do úvahy ako dedič a nebol účastníkom dedičského konania, mohol by sa domáhať žalobou na súde vydania majetku z dedičstva od nepravého dediča, čiže od toho, kto majetok po matke nadobudol.

Podmienky podania žaloby na vydanie dedičstva

Pre úspešné podanie žaloby na vydanie dedičstva je potrebné splniť niekoľko podmienok:

• Dedičské konanie musí byť právoplatne skončené: Žaloba sa podáva až po ukončení dedičského konania, kedy je jasné, kto a v akom rozsahu dedičstvo nadobudol.
• Oprávnený (pravý) dedič nebol účastníkom dedičského konania: Dedič nebol informovaný o konaní, nebol mu doručený predvolanie a nemal možnosť sa na konaní zúčastniť.
• Oprávnenému dedičovi svedčí niektorý dedičský titul: Dedič má právo dediť zo zákona (napr. ako potomok) alebo zo závetu.
• Tento dedičský titul (dedičské právo) je "silnejšie" než dedičské právo nepravého dediča: Napríklad, ak existuje závet, ktorý uprednostňuje inú osobu, je potrebné preukázať neplatnosť tohto závetu.
• Oprávnený dedič nebol vydedený, dedičstvo neodmietol a nie je ani dedičsky nespôsobilý: Dedič nespĺňa žiadnu z prekážok dedenia.
• Právo na podanie žaloby na vydanie dedičstva od nepravého dediča sa premlčuje v lehote 3 rokov: Lehota začína plynúť od právoplatného skončenia konania o dedičstve (od právoplatného rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie končí).

Žaloba sa podáva voči nepravému dedičovi, teda tomu, kto bol ako dedič označený v rozhodnutí o dedičstve. Nepodáva sa voči osobám, ktoré z dedičstva niečo nadobudli (napr. prevodom).

Čo je nepravý dedič povinný vydať oprávnenému dedičovi?

Z ustanovenia § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právo oprávneného dediča domáhať sa od toho, kto dedičstvo nadobudol, vydania majetku, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nadobúdateľ nezískal majetkový prospech na ujmu oprávneného dediča. To platí aj v prípade, ak bolo dedičstvo takto nadobudnuté na úkor oprávneného dediča čiastočne; predmetom vydania je v tomto prípade zodpovedajúci podiel na nadobudnutom majetku. Neoprávneným dedičom je ten, kto na základe výsledkov dedičského konania celkom, alebo čiastočne, nadobudol majetok, ktorý bol predmetom dedičského konania, avšak podľa dedičského práva; v súlade s jeho dedičským podielom; nadobudnúť nemal. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že neoprávnenému dedičovi pri nadobudnutí majetku nesvedčí delačný titul, no iba dedičské rozhodnutie. Použitie zásad o bezdôvodnom obohatení v prípade vydania dedičstva podľa ustanovenia § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka znamená, že neoprávnený dedič je povinný vydať oprávnenému dedičovi všetko, čo nadobudol z dedičstva, v rozpore s dedičským právom, teda účelom a cieľom citovaného ustanovenia je dosiahnutie stavu, aký by nastal, ak by oprávnený dedič riadne nadobudol majetok poručiteľa podľa dedičského práva, t.j. podľa jeho dedičského podielu.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Vydať by sa mal majetok, ktorý nepravý dedič nadobudol, a to v rozsahu dedičského podielu, ktorý prináleží oprávnenému dedičovi (ktorý by mu prináležal, ak by bol riadnym účastníkom dedičského konania). Predmetom konania (žaloby) však nemusí byť celé dedičstvo, ale aj jeho časť, prípadne konkrétna vec.

Náhrada nákladov nepravému dedičovi:

Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky.

Čo ak nepravý dedič dedičstvo už previedol?

Zákon hovorí o tom, že kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča. To znamená, že od tejto 3. osoby nie je možné požadovať náhradu. Stále však možno žalovať nepravého dediča a za vec, ktorú previedol na inú osobu žiadať finančnú náhradu.

Vzor žaloby o vydanie dedičstva

Nasledujúci vzor žaloby slúži len na ilustračné účely a je potrebné ho prispôsobiť konkrétnej situácii. Odporúčame vám obrátiť sa na advokáta, ktorý vám so spísaním žaloby odborne poradí.

VZOR## Okresný súd Bratislava 1

Záhradnícka 28

896 66 Bratislava

Žalobca:

Ján Pekný

Limbová 48, 789 99 Bratislava

r. č.: 132456/8996

Žalovaný:

Andrej Krátky

Jarovná 45, 896 66 Bratislava

r. č.: 456985/7899

Vec: Žaloba o určenie, že žalovaný nie je dedičom a o vydanie dedičstva

Súdny poplatok vo výške 33 EUR uhradený kolkom.

Čl. 1

1. 1 Môj otec Jozef Pekný trpel od roku 2007 pokročilým štádiom Alzheimerovej choroby. Dňa 1. 5. 2011 zomrel. V dedičskom konaní vedeným Okresným súdom Bratislava 1 pod sp. zn ABCK 6/2010 predložil žalovaný závet z dňa 5. 4. 2011, ktorý napísal a podpísal môj otec. V ňom bol žalovaný stanovený za dediča celého majetku.

Čl. 2

2. 1 Vzhľadom na pokročilé štádium uvedenej choroby, prejavujúcej sa napr. ťažkou stratou pamäti, bol môj otec veľmi ľahkým cieľom podvodu. Od zhoršenia priebehu choroby a jej príznakov trávil pravidelne tri dni v týždni - od pondelka do stredy - v Ústave pre dlhodobo chorých v Trnave.

Čl. 3

3. 1 Z toho dôvodu namietam, že predložený závet môjho otca z dňa 5. 4. 2011 nie je vzhľadom na jeho zdravotný stav, keď nebol schopný zapamätať si svoje vlastné meno, platný. Ako jedinému dedičovi mi bolo zo zákona rozhodnutím Okresného súdu Bratislava 1 z dňa 1. 6. 2011 udelené, aby som do 2 mesiacov podal u Okresného súdu Bratislava 1 žalobu na určenie, že žalovaný nie je dedičom.

Čl. 4

Navrhujem preto vydanie tohto rozsudku:

1. Určuje sa, že žalobca Ján Pekný, nar. 1. 12. 1955, je dedičom zo zákona po poručiteľovi Jozefovi Peknom, nar. 5. 9. 1929, zomrelom dňa 1. 5. 2011.
2. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi všetok majetok nadobudnutý dedičstvom po Jozefovi Peknom.
3. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náklady na konanie do 3 dní odo dňa, kedy rozsudok nadobudne právnu moc.

V Bratislave, dňa 31. augusta 2011

………………………….

Ján Pekný

Dôkaz:

• závet z 5. 4. 2011
• výsluch žalovaného
• zdravotná dokumentácia Jozefa Pekného, nar. 5. 9. 1929
• výsluch svedka - MUDr. Renáty Slávikovej, riaditeľky ústavu
• rozhodnutie Okresného súdu Bratislava 1 z dňa 1. 6. 2011

Dôležité upozornenie: Tento vzor je len orientačný a nemusí zodpovedať vašej konkrétnej situácii. Pred podaním žaloby sa vždy poraďte s advokátom.

Žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva

Okrem žaloby o vydanie dedičstva existuje aj žaloba o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V súdnej praxi sú pomerne bežné konania, v ktorých sa žalobca ako dedič domáha určenia, že určitá vec (v drvivej väčšine prípadov nehnuteľnosť) patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci.

Využitie tohto typu žaloby je typické pre situácie, keď sa dedič alebo skupina dedičov domnieva, že určitá vec, ktorá nebola predmetom dedičského konania po ich poručiteľovi (z rôznych dôvodov), patrí do dedičstva po poručiteľovi (a teda môže byť predmetom dodatočného dedičského konania), no táto vec je v súčasnosti (v čase podania žaloby) užívaná alebo evidovaná ako vlastníctvo tretej osoby. Pôjde napríklad o situáciu, keď sa dedičia domnievajú, že určitá nehnuteľnosť tvorí súčasť dedičstva po ich poručiteľovi, hoci v katastri nehnuteľností je ako vlastník tejto nehnuteľnosti evidovaná tretia osoba (odlišná od poručiteľa aj dedičov), ktorá trvá na svojom vlastníctve.

Pokiaľ príslušná vec nebola predmetom dedičského konania po poručiteľovi, v rámci ktorého by bolo určené, ktorý konkrétny dedič (resp. dedičia) sa stal vlastníkom predmetnej veci tvoriacej súčasť dedičstva, nemôže sa dedič domáhať všeobecnou určovacou žalobou určenia, že je vlastníkom predmetnej (neprededenej) veci.

tags: #zaloba #o #vydanie #dedicstva #vzor