
Článok sa zameriava na problematiku žaloby o zákaz nakladania s nehnuteľnosťou, poskytuje vzor a zároveň analyzuje právny kontext tohto inštitútu v slovenskom právnom poriadku. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému, s dôrazom na praktické využitie a pochopenie relevantných právnych predpisov.
Neodkladné opatrenie predstavuje nástroj, ktorý môže súd nariadiť v sporových konaniach na návrh, a to za podmienok stanovených Civilným sporovým poriadkom. Právna úprava týchto opatrení je obsiahnutá najmä v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení. Je dôležité zdôrazniť, že každý vzor, vrátane toho, ktorý je uvedený v tomto článku, je potrebné doplniť, upraviť a prispôsobiť konkrétnej situácii a individuálnym okolnostiam prípadu.
Nasledujúci vzor žaloby je potrebné chápať ako východisko, ktoré si vyžaduje úpravu podľa špecifík konkrétneho prípadu.
V zmysle § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z.
Opis Rozhodujúcich Skutočností a Dôkazov: V návrhu je nevyhnutné pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť a pripojiť dôkazy a upraviť žalobný návrh (aký má byť obsah nariadeného neodkladného opatrenia). Táto časť, rovnako ako celý návrh, musí byť prispôsobená individuálnym okolnostiam prípadu.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Odôvodnenie Potreby Vydania Neodkladného Opatrenia: Z uvedeného skutkového stavu jasne vyplýva odôvodnenie potreby vydania neodkladného opatrenia, ktorým sa má poskytnúť ochrana Žalobcovi, pokiaľ súd právoplatne nerozhodne v prebiehajúcom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam. Žalobca je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobca si voči žalovanému primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená.
Žiadosti Žalobcu: Žalovaný je povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. (doplniť).
Dôležité je zohľadniť § 324 ods. 1, § 324 ods. 2 písm. d, § 325 ods. 1 a § 325 ods. 2 písm. d CSP.
Náležitosti žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku sú obsiahnuté v záhlaví, úvode a v časti I (Skutkový stav) tohto návrhu, v súlade s § 134 CSP.
Návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024. Cieľom je prijať právnu úpravu zaisťovania majetku, ktorá v súlade s medzinárodnými štandardmi zabezpečí efektívne vyhľadávanie, zaisťovanie a odnímanie výnosov z trestnej činnosti a zavedenie jasných a účelných pravidiel pre správu zaisteného majetku a nakladanie s ním. Osobitný dôraz sa má venovať zamedzeniu účelových prevodov nelegálne získaného majetku vykonávaných s cieľom mariť výkon majetkových trestov uložených v trestnom konaní.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Návrh zákona transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii a smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva. Ďalej sa pokračuje v implementácii nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu.
Cieľom právnej úpravy je zaviesť režim správy majetku zaisteného najmä v trestnom konaní, pričom táto právna úprava sa bude používať aj v rámci iných procesov (napr. daňové konanie, výkon medzinárodných sankcií, či preukazovanie pôvodu majetku). Návrh zákona upravuje štátne orgány, ktoré budú zodpovedné za správu zaisteného majetku, práva a povinnosti osôb dotknutých zaistením majetku a správcu zaisteného majetku. Zriaďuje sa Úrad pre správu zaisteného majetku, ktorý bude zabezpečovať správu zaisteného majetku podľa predloženého návrhu zákona.
S navrhovanou úpravou úzko súvisí rozšírenie katalógu zaisťovacích inštitútov v Trestnom poriadku a novelizácia Trestného zákona, ktorou sa zohľadňuje návrh zákona, zavádza sa nový trestný čin zneužitia práva, trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody, upravuje sa trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti a trestný čin nepriamej korupcie. V rámci novelizácie Trestného poriadku sa návrh zákona zameriava primárne na rozšírenie inštitútov slúžiacich na zaistenie majetku určeného na páchanie trestných činov alebo ktorý je výnosom z trestnej činnosti (zaistenie nehnuteľnosti, zaistenie majetkovej účasti v právnickej osobe, zaistenie inej majetkovej hodnoty, zaistenie náhradnej hodnoty, zaistenie hnuteľnej veci).
Každé rozhodnutie o zaistení majetku je zákonným podkladom pre uchopenie majetku zo strany štátnych orgánov alebo iné obmedzenie nakladania s majetkom. Vykonanie tohto rozhodnutia spočíva vo faktickom a právnom uchopení majetku, ktorý bol zaistený. Zaistením majetku treba rozumieť dočasné obmedzenie práva nakladať so zaisteným majetkom. Nejde teda o konečné rozhodnutie vo význame konfiškácie, aj keď môže byť využívané práve na dosiahnutie konfiškácie majetku, ak sú splnené zákonné predpoklady pre odňatie majetku dotknutej osoby. Zaistenie majetku sa nedeje samoúčelne, ale vždy sleduje zákonom vymedzený cieľ. Napríklad v trestnom konaní ide o zabezpečenie odňatia majetku, ktorý je výnosom z trestnej činnosti, bol použitý na spáchanie trestného činu, zabezpečenie majetkových nárokov poškodeného alebo na účely zabezpečenia dôkazu.
Aj keď zaisťovanie majetku nie je v právnom poriadku novým inštitútom, správa zaisteného majetku predstavuje v súčasnosti problematickú oblasť zaisťovania majetku. V platnom znení Trestného poriadku je tejto otázke venovaná rámcová právna úprava, ktorá sa javí byť z pohľadu aplikačnej praxe nedostatočnou. Uvedené v konečnom dôsledku súvisí aj s absenciou všeobecnej súkromnoprávnej úpravy správy cudzej veci. Z tohto pohľadu má predkladaný návrh zákona ambíciu upraviť podľa povahy veci čo najširšie spektrum otázok spojených so správou majetku, ktorý bol zaistený, a to počas trvania zaistenia majetku a po jeho skončení. Ide o úpravu otázky organizačného zabezpečenia správy zaisteného majetku (kto vykonáva správu), ako aj práv a povinností správcu zaisteného majetku (ako vykonáva správu). Návrh zákona je v časti úpravy správy zaisteného majetku všeobecnou právnou úpravou, ktorú je nevyhnutné vnímať vždy v súvislosti s osobitnými predpismi, ktoré regulujú nakladanie so špecifickými typmi majetku (napr. zbrane, strelivo, drogy, chránené druhy živočíchov a rastlín a pod.). Návrh zákona nerieši otázku správy majetku, ktorý prepadol v prospech štátu, t.j. majetku, ktorý bol skonfiškovaný.
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov
Návrh zákona je vnútorne rozdelený do dvoch celkov. Prvý (§ 3 až 9) upravuje postup príslušných orgánov pri zisťovaní majetku, ktorý má byť zaistený alebo bol zaistený, ako aj postup pri samotnom zaisťovaní majetku. Tu treba uviesť, že ustanovenia § 3 až 9 sa budú aplikovať zo strany príslušných orgánov v rôznom rozsahu, a to v závislosti na type konania, v ktorom dochádza k zaisteniu majetku (§ 1 ods. 1). Trestný poriadok predstavuje z tohto pohľadu najkomplexnejšiu právnu úpravu zaisťovania majetku, preto aplikácia § 3 až 9 je výrazne obmedzená. Vyššia miera použitia cit. ustanovení, aj keď v subsidiárnom význame, bude nastávať v prípade konaní podľa § 1 ods. 1 písm. b) až d).
Predkladateľ pristúpil k právnej úprave, ktorá vymedzuje v § 1 ods. 1 okruh konaní, v rámci ktorých je možné aplikovať predkladanú právnu úpravu pri výkone rozhodnutia o zaistení majetku a jeho správe. Aktuálne navrhovaný výpočet týchto konaní reflektuje závery diskusie k návrhu zákona v rámci pracovnej skupiny. Perspektívne možno tento okruh konaní rozširovať, ak sa to ukáže ako potrebné. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že aplikácia predkladaného návrhu zákona prichádza do úvahy v rámci rôznych konaní, ktoré vedú štátne orgány. Tieto konania sú odlišné svojou povahou, ich právna regulácia je častokrát odlišná, to platí aj pre rozsah matérie týkajúcej sa zaisťovacích úkonov v týchto konaniach. Vzhľadom na uvedené je preto nutné, aby bol predkladaný návrh zákona vykladaný v intenciách toho-ktorého konania, ktoré generuje rozhodnutia o zaistení majetku alebo jeho časti. Na tento účel sa v nevyhnutnom rozsahu vykonáva aj novelizácia súvisiacich právnych predpisov, ktoré upravujú postup pri zaisťovaní majetku. Ide o zmeny a doplnenia Trestného poriadku, zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
V odseku 2 je dotváraná úprava pôsobnosti zákona aj negatívnym spôsobom, keďže sa navrhuje vyňať z režimu návrhu zákona správu majetku, ktorý je dôkazom vo vyššie uvedených konaniach. V odseku 3 sa explicitne vyjadruje vzťah navrhovaných § 3 až 9 k osobitným predpisom, podľa ktorých dochádza k vydávaniu rozhodnutí o zaistení majetku. Tu treba uviesť, že ustanovenia § 3 až 9 sa budú aplikovať zo strany príslušných orgánov v rôznom rozsahu, a to v závislosti na type konania, v ktorom dochádza k zaisteniu majetku (§ 1 ods. 1). Trestný poriadok predstavuje z tohto pohľadu najkomplexnejšiu právnu úpravu zaisťovania majetku, preto aplikácia § 3 až 9 je výrazne obmedzená. Vyššia miera použitia cit. ustanovení, aj keď v subsidiárnom význame, bude nastávať v prípade konaní podľa § 1 ods. 1 písm. b) až d), t. j.
V odsekoch 1 až 6 sa vymedzujú základné pojmy, ktoré sa v zákone používajú. Zavádza sa definícia majetku, ktorá sa bude aplikovať len na účely tohto predkladaného zákona. V prípade definície majetku predkladateľ vychádza z existujúcej vnútroštátnej právnej úpravy, najmä z ustanovení Občianskeho zákonníka. Faktom je, že právne predpisy EÚ, z ktorých návrh zákona vychádza, definujú majetok častokrát odlišným spôsobom. Predkladateľ však v tomto prípade preferuje dosiahnutie obsahu definície majetku využitím pojmového aparátu, ktorý používa právny poriadok Slovenskej republiky. Osobitne sa z definície majetku vynímajú jadrový materiál, rádioaktívny odpad, vyhoreté jadrové palivo a inštitucionálny rádioaktívny odpad. Dôvodom pre túto úpravu je rešpektovanie osobitných predpisov, ktoré upravujú nakladanie s týmto majetkom. Takáto právna úprava neznamená, že by nešlo o majetok, ktorý nepodlieha zaisteniu, ale zvýrazňuje sa len tým skutočnosť, že takýto majetok nepodlieha režimu správy majetku podľa predloženého návrhu zákona, pričom jeho správa bude zabezpečovaná v súlade so zákonom č. 541/2004 Z. z.
Vymedzenie pojmu „príslušný orgán“, ktorým treba rozumieť orgán verejnej moci, ktorý rozhodol o zaistení majetku. V trestnom konaní ním môže byť policajt, prokurátor alebo súd. Avšak na účely piatej časti Trestného poriadku, ktorá upravuje justičnú spoluprácu v trestných veciach, resp. právnu pomoc sa predmetné vymedzenie pojmu „príslušný orgán“ nepoužije. Príslušným orgánom bude vždy slovenský justičný orgán, t. j. príslušným orgánom nikdy nebude justičný orgán iného štátu. V daňovom konaní správca dane. Pri preukazovaní pôvodu majetku ním bude prokurátor. Pri výkone medzinárodných sankcií ten orgán, ktorému prináleží rozhodovať o zaistení majetku na území Slovenskej republiky podľa zákona č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z.
Zavádza sa pojem „dotknutá osoba“. Treba ňou rozumieť tú osobu, ktorá je bezprostredne dotknutá rozhodnutím o zaistení majetku. Napríklad obvinený v trestnom konaní, osoba preverovaná podľa zákona o preukazovaní pôvodu majetku a pod. Návrh zákona vymedzuje obsah pojmu správa majetku, pričom sa vychádza z obdobnej definície v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Zároveň sa ustanovuje tzv. správca zaisteného majetku, ktorým bude novo vzniknutý Úrad pre…
Jedným z oprávnení vlastníka veci je jeho právo s vecou nakladať. Toto oprávnenie vlastníka veci však môže byť obmedzené, a to napríklad predbežným opatrením, resp. neodkladným opatrením, ktorým súd nariadil zákaz nakladať s vecou. V aplikačnej praxi nie sú výnimočné prípady, keď je práve predbežným opatrením, resp. neodkladným opatrením súdu zakázané vlastníkovi nehnuteľnosti, resp. osobe, ktorá je v katastri nehnuteľností evidovaná ako vlastník nehnuteľností, nakladať s nehnuteľnosťou - takéto predbežné opatrenie súdu mohlo byť, resp. takéto neodkladné opatrenie súdu môže byť nariadené v období medzi uzatvorením určitej zmluvy, ktorou sa nakladá s nehnuteľnosťou, a rozhodnutím okresného úradu, katastrálneho odboru o návrhu na vklad práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a tiež môže byť nariadené ešte pred uzatvorením samotnej zmluvy, ktorou sa nakladá s nehnuteľnosťou.
Konkrétny postup okresného úradu v konaní o návrhu na vklad v prípade obmedzenia práva nakladať s nehnuteľnosťou závisí od právnej skutočnosti, z ktorej toto obmedzenie vyplýva. Obmedzenie práva nakladať s nehnuteľnosťou totiž môže vyplývať z rôznych právnych skutočností. Právo nakladať s nehnuteľnosťou môže byť obmedzené zákonom alebo tiež rozhodnutím súdu, ktorým súd nariadil zákaz nakladania s nehnuteľnosťou v podobe niekdajšieho predbežného opatrenia, resp.
Práve dôsledky obmedzenia práva nakladať s nehnuteľnosťou vyplývajúceho zo súdom nariadeného neodkladného opatrenia, zakazujúceho nakladať s nehnuteľnosťou, vo vzťahu k rozhodovaniu okresného úradu o návrhu na vklad spôsobovali v minulosti aplikačnej praxi problémy, keďže žiadny právny predpis výslovne neupravoval, či právny úkon, ktorým bol takýto zákon porušený, je alebo nie je platný.
Keď zákonodarca novelou katastrálneho zákona vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších prepisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 384/2008 Z. z."), ustanovil okresnému úradu povinnosť prerušiť konanie o návrhu na vklad, ak bolo účastníkovi konania o návrhu na vklad neodkladným opatrením alebo predbežným opatrením nariadené, aby nenakladal s určitou nehnuteľnosťou, zdala sa byť otázka platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu, ktorým bol porušený súdom nariadený zákaz nakladania s nehnuteľnosťou, vyriešená, a to v prospech záveru, že takýto právny úkon nie je neplatný.
Nasledujúci vzor je alternatívou k vyššie uvedenému a zameriava sa na návrh na vydanie predbežného opatrenia.
Okresný súd v …………………………………..
Navrhovateľ …………………………………………………. (obchodné meno)
so sídlom/bytom v ………………………………….. ul. ………………..
IČO …………………………….. DIČ ……………………………………
zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu v …………….. v odd. ……… vo vložke č. ……………
zastúpený ………………………………………………..konateľom
Odporca …………………………………………………………………. (obchodné meno)
so sídlom/bytom v ………………………………….. ul. ……….
IČO …………………………….. DIČ ……………………………………
zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu v ……………… v odd. ……… vo vložke č
zastúpený ……………………………………………………………………… konateľom
na vyslovenie zákazu dispozície s vkladom vo výške …… Sk, vedeným v peňažnom ústave a zákazu nakladania s nehnuteľnosťou.
Prílohy:
I.
Na tunajšom súde sa vedie konanie o návrhu navrhovateľa zo dňa …… o ……… (zaplatenie Sk, vypratanie nehnuteľnosti, určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a pod.).
Máme za to, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva opodstatnenosť nášho návrhu, teda že ………………………. (odporca je povinný vrátiť navrhovateľovi peňažnú čiastku …………… Sk titulom zmluvy o pôžičke, kúpnej ceny a navrhovateľ je napr. vlastníkom majúcej sa vypratať nehnuteľnosti, ktorú odporca využíva bez právneho titulu).
Z tvrdení obchodných partnerov je zrejmé, že odporca podniká kroky smerujúce k likvidácii spoločnosti (firmy) a že predmetnú nehnuteľnosť má v úmysle previesť na inú osobu, čo dosvedčuje uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.
S prihliadnutím na vyššie uvedené, keď je bezosporu osvedčená danosť nároku navrhovateľa a nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, v súlade s ust. § 102 ods. 1 OSP v spojení s § 76 ods. 1 písm. e) OSP navrhujeme, aby súd vydal toto predbežné opatrenie
Súd zakazuje odporcovi nakladať do výšky ……….. Sk s vkladom vedeným v …………… (peňažný ústav) pod číslom účtu ………….. až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd zakazuje odporcovi akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. ………………… pre obec …………………………. katastrálneho územia …………… ako parcela č. …………….. zastavaná plocha s č. súp. …. o výmere …………………. m2, a to najmä túto scudziť, zaťažiť či prenajať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V ……………………….
Krajský súd Banská Bystrica v rozhodnutí sp. zn. 43Cob/155/2017 zo dňa 22. 11. 2017 rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze nakladať s nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Odporca s nariadeným neodkladným opatrením nesúhlasil a namietal, že k nehnuteľnostiam, ktorých sa rozhodnutie týka, je aj tak zriadené záložné právo v prospech banky a preto by k ich scudzeniu ani nemohol pristúpiť. Krajský súd Banská Bystrica dal odporcovi za pravdu a rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia upozornil, že všeobecné súdy musia vždy prihliadať aj na to, či je hodnota tvrdenej pohľadávky primeraná k hodnote vecí, ku ktorým má byt obmedzené dispozičné právo dlžníka. Z tohto dôvodu by súdy ani nemali vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obmedzením dispozičných oprávnení k nehnuteľnosti, v ktorom hodnota nehnuteľnosti nie je uvedená.
tags: #žaloba #o #zákaz #nakladania #s #nehnuteľnosťou