Podmienky aktívnej vecnej legitimácie v žalobách podaných osobou, ktorá nie je aktívne vecne legitimovaná

Úvod

Článok sa zaoberá podmienkami aktívnej vecnej legitimácie v kontexte žalôb, ktoré podáva osoba, ktorá na to nie je oprávnená. Analyzuje rôzne súdne rozhodnutia a právne vety, ktoré sa týkajú tejto problematiky, a to najmä v oblasti ochrany dobrej povesti právnických osôb a sporov z úverových zmlúv. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť práva a objasniť, kedy je osoba aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby.

Aktívna vecná legitimácia v sporoch o ochranu dobrej povesti právnickej osoby

Identifikácia právnickej osoby v difamačnom výroku

V konaní o ochranu dobrej povesti právnickej osoby je kľúčové, aby bol difamačný výrok jednoznačne spojený s danou právnickou osobou. Nie je nevyhnutné, aby výrok obsahoval celé a presné označenie obchodného mena právnickej osoby. Postačuje, ak výrok obsahuje také identifikačné znaky, prostredníctvom ktorých možno túto osobu spoľahlivo a dostatočným spôsobom identifikovať aj bez uvedenia celého obchodného mena. Napríklad, ak sú vo výroku uvedené údaje, ktoré navodzujú spojitosť s určitou právnickou osobou, je to postačujúce na preukázanie zásahu do jej dobrej povesti. Dôležité je, že jeden výrok sa môže dotýkať a vzťahovať aj na viacero osôb. V prípade, že pôvodca zásahu nespôsobí ujmu na dobrej povesti iba jednej právnickej osobe, ale oprávnených subjektov bude viac, majú možnosť brániť svoju dobrú povesť súdnou cestou všetky poškodené subjekty, či už súčasne alebo každý z nich zvlášť, nezávisle na sebe. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/59/2023 z 28. 1.)

Prípad spoločnosti CHEMES, a. s. Humenné

Príkladom môže byť spor, v ktorom sa spoločnosť CHEMES, a. s. Humenné domáhala ospravedlnenia za výroky prednesené na zasadnutí Mestského zastupiteľstva mesta Humenné. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, pretože nezistil priamu spojitosť medzi výrokmi a žalobkyňou. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Žalobkyňa podala dovolanie, v ktorom namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nesprávne právne posúdenie veci.

Súd prvej inštancie sa zaoberal každým výrokom osobitne. Vo vzťahu k prvému výroku, že v priemyselnom parku Chemes „končia firmy pre zlé podmienky“, zastával názor, že z celého kontextu prednesu nevyplýva, že by sa výrok mal vzťahovať práve na žalobkyňu. Súd zdôraznil, že mu je z úradnej moci známe, že v regióne Humenné pôsobí spoločnosť Priemyselný park Chemes, s. r. o., ktorej predmetom činnosti je prenájom nebytových priestorov a pozemkov firmám. V dôsledku doslovného spojenia firmy Chemes s Priemyselným parkom Chemes, súd dospel k záveru, že uvedené tvrdenie bolo prednesené nie proti žalobkyni, ale práve proti spoločnosti Priemyselný park Chemes, s. r. o.

Odvolací súd zdôraznil, že možnosť domáhať sa ochrany dobrej povesti právnickej osoby je viazaná len na tú právnickú osobu, ktorá bola špecifikovaná a ktorej názov je zapísaný v obchodnom registri. V danom prípade je žalobkyňou spoločnosť Chemes, a. s. Humenné, ktorá teda nepochybne nie je aktívne vecne legitimovanou v súvislosti s vyššie uvedenými tvrdeniami.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Aktívna vecná legitimácia v sporoch z úverových zmlúv

Postúpenie pohľadávky a premlčanie

V sporoch z úverových zmlúv je dôležité preukázať, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky. Ak pohľadávka bola postúpená, je potrebné skúmať, či postúpenie bolo platné a či žalobca nadobudol právo vymáhať pohľadávku. Dôležitou otázkou je aj premlčanie pohľadávky. Ak je pohľadávka premlčaná, dlžník môže vzniesť námietku premlčania, čo môže viesť k zamietnutiu žaloby.

Príklad ručiteľského záväzku

V jednom prípade žalobca (pôvodne Slovenská sporiteľňa, a.s., neskôr postupník pohľadávky) žaloval dlžníkov a ručiteľa z úverovej zmluvy. Žalovaná v 3/ rade vystupovala ako ručiteľský záväzok. Súd skúmal, či žalobca preukázal existenciu a výšku pohľadávky, ako aj platnosť postúpenia pohľadávky. Súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú v 3/ rade na splnenie peňažného záväzku titulom úhrady splátok úveru, a že žalovaná v 3/ rade bola ručiteľkou. Súd rozhodol, že žaloba je dôvodná v časti týkajúcej sa nezaplatených splátok úveru.

Žalobca sa domáhal zaplatenia aj kapitalizovaného úroku z omeškania. Súd žalobu v tejto časti zamietol, pretože zistil, že časť úroku z omeškania je neoprávnená.

Ochrana spotrebiteľa a zákon o bankách

V sporoch z úverových zmlúv je potrebné brať do úvahy aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a zákon o bankách. Banka je povinná poskytovať klientovi informácie o úvere len za podmienok a v rozsahu ustanovených zákonom. Banka môže postúpiť len pohľadávky z ukončeného úveru.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

tags: #zaloba #podana #osobou #ktora #nie #je