Žaloba pre nedodržanie ústnej dohody: Ako postupovať a na čo si dať pozor

V praxi sa často stretávame so situáciami, kedy sa dve strany dohodnú na určitých podmienkach ústne, no neskôr jedna zo strán dohodu nedodrží. V takomto prípade sa poškodená strana môže domáhať svojich práv žalobou. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku žaloby pre nedodržanie ústnej dohody, vrátane vzoru a dôležitých aspektov, na ktoré si treba dať pozor.

Ústna dohoda a jej záväznosť

Ústna dohoda je právne záväzná rovnako ako písomná zmluva, avšak jej preukázanie je často zložitejšie. Pre úspešné uplatnenie nároku na súde je potrebné preukázať, že ústna dohoda skutočne vznikla, aký bol jej obsah a že druhá strana ju porušila.

Zákonné náležitosti sťažnosti

Ak sa domnievate, že boli porušené Vaše práva alebo právom chránené záujmy, môžete podať sťažnosť. Vaša sťažnosť však musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti, inak sa Vám môže stať, že predmetná sťažnosť nebude riadne prešetrená a vybavená. Sťažnosťou v zmysle zákona nie je podanie, dopyt, vyjadrenie názoru, podnetu, návrhu, v ktorom nie je uvedené a jednoznačne vyjadrené, ochrany akých svojich práv alebo právom chránených záujmov sa domáhate, poukazujete na nedostatky, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené iným právnym predpisom.

Sťažnosťou v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. nie je sťažnosť podľa osobitného predpisu (napr. sťažnosti na daňové orgány, na orgány PZ SR, exekútorov a pod.), podanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, vydanému v konaní podľa iného právneho predpisu (napr. Ak orgán verejnej správy zistí, že mu bolo doručené podanie označené ako sťažnosť, ktoré nie je sťažnosťou v zmysle zákona, takéto podanie vráti tomu, kto ho podal, bezodkladne po tom, čo túto skutočnosť zistí, najneskôr do 30 pracovných dní od jeho doručenia s uvedením dôvodu.

Ak sťažnosť nemá všetky zákonom požadované náležitosti, orgán verejnej správy písomne vyzve sťažovateľa, aby predmetné doplnil v lehote 10 pracovných dní od doručenia, pričom ho súčasne poučí, že ak tak neučiní, sťažnosť odloží. Sťažnosť sa podáva na ten orgán verejnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí činnosť, o ktorej sa domnievate, že ňou boli porušené Vaše práva alebo právom chránené záujmy. Ak podávate sťažnosť na činnosť vedúceho tohto orgánu, sťažnosť je potrebné podať na najbližší nadriadený orgán verejnej správy. Ak napr. podávate sťažnosť na bežného zamestnanca toho ktorého úradu, organizácie a pod., sťažnosť sa podáva tomuto úradu, orgánu, organizácií. Ak však podávate sťažnosť na činnosť vedúceho, riaditeľa úradu, organizácie, orgánu, sťažnosť musíte adresovať na najbližší nadriadený orgán (napr.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Sťažnosť nesmie byť pridelená na prešetrenie a vybavenie tomu, proti komu smeruje, teda na koho činnosť sa sťažujete, ani jemu najbližšiemu nadriadenému (vedúcemu). Z prešetrovania a vybavenia sťažnosti sú vylúčení aj tí zamestnanci, ktorí sa zúčastnili na činnosti, na ktorú sa sťažujete, alebo tí zamestnanci, o ktorých sa domnievate, že sú predpojatí, resp. zaujatí vo veci. Môžu byť napr. Sťažnosť je orgán verejnej správy povinný vybaviť v lehote 60 pracovných dní. Postup orgánu verejnej správy. Sťažnosť je v zmysle zákona prešetrená prerokovaním zápisnice o prešetrení sťažnosti. Po prešetrení sťažnosti sa písomne oznámi výsledok jej prešetrenia sťažovateľovi. V oznámení sa uvedie, či je sťažnosť opodstatnená alebo neopodstatnená. Musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice. Ak je sťažnosť opodstatnená, orgán verejnej správy uvedie aké povinnosti boli uložené orgánu verejnej správy. Ak nesúhlasíte s vybavení svojej sťažnosti, môžete podať sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti. Takáto sťažnosť sa považuje za novú sťažnosť proti postupu orgánu verejnej správy a na jej vybavenie je príslušný vedúci orgánu verejnej správy. Ak sťažnosť vybavoval vedúci orgánu verejnej správy, na sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti je príslušný najbližší nadriadený orgán (napr. ministerstvo).

Dôkazné prostriedky

Pri dokazovaní ústnej dohody je možné použiť rôzne dôkazné prostriedky, ako napríklad:

• Svedecké výpovede: Svedkovia, ktorí boli prítomní pri uzatváraní dohody, môžu potvrdiť jej existenciu a obsah.
• Listinné dôkazy: E-maily, SMS správy, poznámky z rokovaní alebo iné dokumenty, ktoré nepriamo potvrdzujú existenciu dohody.
• Zvukové a obrazové záznamy: Záznamy z rokovaní, ak boli vytvorené so súhlasom oboch strán, môžu slúžiť ako dôkaz.
• Odborné posudky: V niektorých prípadoch môže byť potrebné vypracovať odborný posudok, napríklad na určenie hodnoty predmetu dohody.

Žaloba na súde

Ak mimosúdne riešenie sporu nie je možné, poškodená strana sa môže obrátiť na súd so žalobou. Žaloba musí obsahovať všetky potrebné náležitosti, ako sú:

• Identifikácia strán: Meno a priezvisko (názov) žalobcu a žalovaného, ich adresy (sídla).
• Opis skutkového stavu: Podrobné opísanie okolností, za ktorých došlo k uzatvoreniu ústnej dohody a jej porušeniu.
• Dôkazné návrhy: Označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať na preukázanie svojich tvrdení.
• Žalobný návrh (petitum): Presné znenie toho, čo žalobca od súdu požaduje (napr. zaplatenie dlžnej sumy, náhrada škody).

Vzor žaloby pre nedodržanie ústnej dohody

(Meno a priezvisko/Názov žalobcu)## (Adresa/Sídlo žalobcu)## Okresný súd (Mesto)## (Adresa súdu)

Žalobca: (Meno a priezvisko/Názov žalobcu), (Adresa/Sídlo žalobcu)

Žalovaný: (Meno a priezvisko/Názov žalovaného), (Adresa/Sídlo žalovaného)

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Vec: Žaloba o zaplatenie (sumy) na základe ústnej dohody

I.

Dňa (dátum) som so žalovaným uzavrel ústnu dohodu, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal (opísať predmet dohody, napr. vykonať opravu vozidla, zaplatiť dlžnú sumu, dodať tovar). Dohodnutá cena za (predmet dohody) bola (suma) EUR.

II.

Žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu z ústnej dohody nesplnil, a to napriek mojej opakovanej výzve. Dňa (dátum) som žalovaného písomne vyzval na splnenie dohody, avšak bezúspešne.

III.

Na základe uvedeného navrhujem, aby súd vydal nasledovný

ROZSUDOK:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu (suma) EUR s (úrok) % úrokom z omeškania ročne od (dátum) do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania.

(Dátum a miesto)## (Podpis žalobcu)## Prílohy:

• Kópia písomnej výzvy na splnenie dohody
• Iné relevantné dôkazy (napr. svedecké výpovede, listinné dôkazy)

Alternatívne riešenia sporov

Pred podaním žaloby na súd je vhodné zvážiť aj alternatívne spôsoby riešenia sporov, ako napríklad:

• Mediácia: Mediátor pomáha stranám nájsť vzájomne prijateľné riešenie sporu.
• Arbitráž (rozhodcovské konanie): Rozhodca rozhodne o spore záväzným rozhodnutím.

Dôležité aspekty a na čo si dať pozor

• Premlčanie: Právo na uplatnenie nároku z ústnej dohody sa premlčuje. Premlčacia doba je spravidla trojročná a začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvýkrát.
• Dôkazné bremeno: Žalobca má dôkazné bremeno, t. j. musí preukázať, že ústna dohoda skutočne vznikla, aký bol jej obsah a že druhá strana ju porušila.
• Forma zmluvy: Niektoré zmluvy musia byť zo zákona uzavreté v písomnej forme (napr. zmluva o prevode nehnuteľnosti). Ak zákon vyžaduje písomnú formu, ústna dohoda je neplatná.
• Obchodné tajomstvo: Pri dokazovaní ústnej dohody je potrebné dbať na ochranu obchodného tajomstva. Ak dohoda obsahuje informácie, ktoré sú obchodným tajomstvom, je potrebné zabezpečiť ich utajenie.

Ochrana obchodného tajomstva

Obchodné tajomstvo je definované ako skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy, ktoré súvisia s podnikom a majú skutočnú alebo potenciálnu majetkovú hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje ich utajenie. Pokiaľ by teda chýbala čo len jediná z týchto podmienok, nešlo by o obchodné tajomstvo v zmysle ustanovenia § 17 Obchodného zákonníka. Aj súdna prax sa prikláňa k identickému právnemu názoru. V zmysle rozsudku NS SR sp. zn. Obo 98/99 dojednanie zmluvných strán o tom, že určité náležitosti zmluvy tvoria predmet obchodného tajomstva, nepostačuje na to, aby sa tieto skutočnosti stali obchodným tajomstvom, pokiaľ nenapĺňajú pojmové znaky vymedzené ust. § 17 Obchodného zákonníka.

Za skutočnosti obchodnej povahy možno pokladať napr. zoznamy zákazníkov, cenové kalkulácie, stratégie uplatňované v obchodnom rokovaní. K výrobným skutočnostiam patria najmä poznatky o technologických procesoch a o ich osobitnom priebehu a špecifických schopnostiach, ktoré sa pri týchto procesoch uplatňujú. Skutočnosti technickej povahy predstavujú najrozmanitejšie drobnejšie zlepšenia oproti súčasnému stavu techniky a tiež nové poznatky, ktoré by mohli byť patentovateľné, ale z rôznych dôvodov patentovo chránené nie sú či ešte nie sú. Ako obchodné tajomstvo sú, samozrejme, chránené iba informácie o tých skutočnostiach, ktoré sú v súlade s právnym poriadkom a neodporujú dobrým mravom. Za všeobecný predmet obchodného tajomstva treba pokladať aj také informácie, ktoré vytvoril zamestnanec v rámci plnenia svojich pracovných povinností v podniku a za jeho prostriedky a o ktorých zamestnávateľ ešte ani nevie. Na takéto informácie sa vôľa podnikateľa ich utajiť môže vzťahovať len vo veľmi všeobecnej polohe. Špeciálne sú chránené informácie poskytnuté pri rokovaní o uzavretí zmluvy.

Obchodný zákonník v ustanovení § 271 hovorí o informáciách označených ako dôverné, tým dochádza aj k určitej ochrane aj tých poznatkov, ktoré nedosahujú intenzitu ochrany obchodného tajomstva, pretože nespĺňajú niektoré jeho znaky. Ide o kogentné ustanovenie zakazujúce pod sankciou vzniku povinnosti náhrady škody zneužitie informácií dôvernej povahy, určitý druh objektívnej zodpovednosti s charakterom predzmluvnej zodpovednosti, ktorej vznik nie je viazaný na uzavretie zmluvy. Zavinenie sa v danom prípade nevyžaduje. Pre jej vznik sa však vyžaduje, aby strana dala vhodným spôsobom najavo, že ide o informácie dôvernej povahy. Označenie informácií za dôverné je úplne v dispozícii zmluvnej strany a záleží na jej subjektívnom rozhodnutí. Na to, aby určité informácie používali ochranu ako informácie dôverné, nie je rozhodujúce, či predzmluvné rokovania, pri ktorých boli tieto informácie použité, viedli k uzavretiu zmluvy alebo sa skončili bez jej uzavretia. Na porušenie povinnosti neprezradiť a ani nezneužiť dôverné informácie sa viaže zodpovednosť za vzniknutú škodu. Povinnosť nahradiť škodu sa až na vymedzenie protiprávneho úkonu spravuje všeobecnou úpravou náhrady škody (§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka).

Právo nakladať s obchodným tajomstvom nie je viazané (na rozdiel od niektorých iných práv k predmetom priemyselného vlastníctva) na špeciálny zápis do registra práv. Vzniká a trvá spolu so vznikom obchodného tajomstva, ktoré spĺňa podmienky uvedené v § 17. Právo nakladať s týmto tajomstvom môže byť obmedzené osobitným zákonom. Súhlas na využitie obchodného tajomstva sa zvyčajne udeľuje na základe licenčnej zmluvy s užívateľom v súlade s ust. § 508 a nasl. OBZ. Nie je vylúčené, aby súhlas využívať obchodné tajomstvo bol udelený jednostranným úkonom. Zmluvné dojednanie o práve využívať niektorú súčasť podnikového tajomstva bude často súčasťou iných licenčných zmlúv (napr. licenčnej zmluvy o využívaní vynálezu) či zmlúv komplexnejšej povahy (typicky napr. franchisingové zmluvy). Pri porušení alebo ohrození práva na obchodné tajomstvo podľa ust. § 17 a nasl. OBZ prichádzajú do úvahy rovnaké právne prostriedky ochrany ako pri ochrane proti nekalej súťaži (žaloba na zdržanie sa konania, odstránenie závadného stavu, primerané zadosťučinenie, náhrada škody a vrátenie bezdôvodného obohatenia). Žalobu môže podať len ten subjekt, ktorému obchodné tajomstvo patrí. V zmysle § 20 OBZ sa na rozdiel od § 51 chráni nielen porušenie, ale už aj len ohrozenie práva na obchodné tajomstvo, pričom nie je rozhodujúce, aký je cieľ tohto ohrozenia alebo porušenia. Ustanovenie § 44 ods. 2 písm. g) OBZ demonštratívne vypočítava, čo možno zaradiť pod pojem nekalá súťaž, je ňou aj porušovanie obchodného tajomstva. tým, že sa mu tajomstvo zverilo alebo inak stalo prístupným (napr. vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu. Vyzradenie obchodného tajomstva zo strany konajúcej osoby musí byť neoprávnené, teda bez povolenia súťažiteľa - nositeľa práv k predmetu obchodného tajomstva. Na druhej strane na naplnenie skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva netreba preukazovať účel konajúcej osoby, pre ktorý obchodné tajomstvo vyzradila, odplatnosť či bezodplatnosť vyzradenia, zavinený charakter jej konania, ba dokonca ani jej znalosť protiprávnosti svojho konania. Nevyžaduje sa ani to, aby vyzradenie obchodného tajomstva malo za následok vznik skutočného prospechu tretej osobe. Rozhodujúci je objektívny výsledok - porušenie obchodného tajomstva.

Ako už bolo vyššie uvedené, procesné nároky osôb, ktorých práva boli porušené alebo ohrozené nekalou súťažou, sú upravené v ustanovení § 53 Obchodného zákonníka, a to ako nárok zdržovací a odstraňovací a okrem toho nárok na primerané zadosťučinenie, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Navyše má osoba dotknutá nekalou súťažou ešte možnosť domáhať sa ako úspešný účastník súdneho konania zverejnenia rozsudku podľa § 55 ods. 2 OBZ a za podmienok tam uvedených. Ide o procesné nároky poškodených, ktorými sa realizuje ich právo na ochranu proti nekalej súťaži (§ 44 až § 52) a obchodného tajomstva (§ 17 až § 20).

1. Zdržovacou žalobou sa žalobca môže domáhať, aby súd rušiteľovi zakázal určité konanie s cieľom zabrániť ďalšiemu ohrozovaniu alebo poškodzovaniu žalobcu nekalosúťažným konaním žalovaného. Zdržania sa konania porušujúceho alebo ohrozujúceho svoje právo sa navrhovateľ môže domáhať iba v prípade, ak konanie, ktoré je v rozpore so zákonom, stále trvá alebo hrozí, že sa bude opakovať. Predmetom zdržovacej žaloby by mal byť v zásade zákaz konania naplňujúceho niektorú zo skutkových podstát nekalej súťaže, v danom prípade porušenie obchodného tajomstva, pričom požadovaný zákaz by mal byť v žalobnom petite vymedzený tak presne a určito, aby pri jeho prevzatí do súdneho rozhodnutia išlo o výrok vykonateľný. Súd je pritom v zmysle § 153 ods. 2 OSP zásadne viazaný znením žalobného návrhu. Z rozsudku NS SR sp. zn. 5 Obo 269/01 vyplýva záver, že predmetom takejto zdržovacej žaloby nemôže byť zákaz prevádzkovania živnosti, pretože jednak by nešlo o zákaz konania vymedzeného v niektoromz ustanovení § 44 až § 52 OBZ ako konanie nekalosúťažné a jednak dôsledkom takéhoto zákazu by bolo v podstate pozastavenie prevádzkovania živnosti, o ktorom môže rozhodnúť výlučne správny orgán za podmienok upravených živnostenským zákonom.
2. Odstraňovacou žalobou sa žalobca domáha odstránenia existujúceho závadného stavu určitým aktívnym konaním žalovaného rušiteľa. Trvanie protiprávneho konania je podmienkou úspechu aj pri žalobe o odstránenie závadného stavu.
3. Primerané zadosťučinenie je náhradou za spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva predovšetkým v zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, resp. do dobrého mena fyzickej osoby. Formy, v akých možno primerané zadosťučinenie poskytnúť, sú rôzne, môže to byť ospravedlnenie, ale aj vyplatenie peňažnej sumy. Poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch prichádza do úvahy len vtedy, ak nemajetkovú ujmu nemožno napraviť inak. O výške náhrady za nemajetkovú ujmu rozhoduje súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy, prípadne aj na mieru zavinenia rušiteľa.
4. Náhrada škody je majetkovou sankciou za porušenie práva. Škoda sa nahrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. V rámci náhrady škody sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie zmenšenie majetku poškodeného. Ušlý zisk predstavuje majetkový prospech, ktorý by poškodený dosiahol, ak by nedošlo ku škodovej udalosti.
5. Bezdôvodné obohatenie predstavuje majetkový prospech získaný na úkor iného bez právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie je povinný vydať ten, kto ho získal.

Príklady z praxe a súvisiace otázky

Nižšie uvádzame niekoľko príkladov z praxe a súvisiace otázky, ktoré sa týkajú žalôb pre nedodržanie ústnej dohody:

• Predaj nehnuteľnosti: Bratovi nebola vyplatená suma, na ktorej ste sa dohodli ústne, a nebola zaslaná ani kúpno-predajná zmluva. V zmysle ust. § 46 Občianskeho zákonníka zmluva ohľadom predaja nehnuteľnosti musí byť povinne zo zákona písomná.
• Predaj pozemku: Predali ste príbuzným pozemok, ale nebola Vám vyplatená dohodnutá suma. Treba vyzvať kupujúceho k úhrade kúpnej ceny vo Vami určenej lehote a to s tým, že ak k úhrade kúpnej ceny nedôjde vo Vami stanovenej lehote, súčasne odstupujete od kúpnej zmluvy s poukázaním na ust. § 517 Občianskeho zákonníka.
• Pôžička: Požičali ste si hotovosť v realitnej kancelárii a ako zábezpeku ste museli podpísať kúpno-predajnú zmluvu na nehnuteľnosti. Ak realitná kancelária postupovala spôsobom, že podmienkou poskytnutia pôžičky bol prevod nehnuteľnosti na realitpú kanceláriu, je to v príkrom rozvode s ustanoveniami Obč. zákonníka. Odporúčame obratom podať trestné oznámenie a návrh na vydanie neodkladného opatrenia zákazu nakladania s nehnuteľnosťou.
• Predaj bytu synovi: V roku 2019 ste predali synovi byt v hodnote 70 000 eur, ale syn nesplnil svoje záväzky. Máte možnosť vyzvať syna, aby uhradil zostatok kúpnej ceny vo Vami uvedenej primeranej lehote. Ak syn zostatok kúpnej ceny neuhradí, máte možnosť odstúpiť od kúpnej zmluvy.

tags: #žaloba #pre #nedodržanie #ústnej #dohody #vzor