Žaloba, Prerušenie Správneho Konania a Podmienky v Správnom Súdnictve

Úvod

Správne súdnictvo na Slovensku predstavuje dôležitý mechanizmus ochrany práv jednotlivcov a právnických osôb pred zásahmi orgánov verejnej správy. Jedným z nástrojov, ktoré správny súd môže využiť, je prerušenie správneho konania. Tento článok sa zaoberá podmienkami, za ktorých môže dôjsť k prerušeniu konania, ako aj ďalšími aspektmi správneho súdnictva, ako sú žaloba, doručovanie a náhrada trov konania.

Žaloba v Správnom Súdnictve

Správne súdnictvo je založené na generálnej klauzule vyjadrenej v ustanovení čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Občiansky súdny poriadok (OSP) však negatívnou enumeráciou v ustanovení § 248 kvantitatívne zužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich súdnemu prieskumu.

Žalobou v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP je možné napadnúť právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, a ktorým bol žalobca podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1, ods. 2, § 250 ods. 4 OSP). To znamená, že žaloba má smerovať proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná v spojení s právoplatným rozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa a ak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 OSP, ale vždy len v spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie samostatne. Od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v druhom stupni sa odvíja aj lehota pre podanie žaloby v zmysle ustanovenia § 250b ods. 2 OSP (dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni).

Blankové Odvolanie a Doplnenie Dôvodov Žaloby

V súdnej praxi sa možno stretnúť s nesprávnym procesným postupom správnych súdov, ktoré v prípade doplnenia dôvodov žaloby zo strany žalobcu po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby zastavia konanie z dôvodu oneskoreného podania žaloby. Uvedený postup nemožno považovať za procesnoprávne správny, nakoľko z právnej úpravy jednoznačným spôsobom vyplýva, že v prípade podania bianko žaloby je súd povinný vyzvať žalobcu, aby odstránil vady žaloby (v tomto prípade doplnil dôvody žaloby) a až v prípade ich neodstránenia je daná právomoc správneho súdu zastaviť konanie.

Ak v žalobe boli uvedené dôvody žaloby, ktoré chce žalobca neskôr doplniť, resp. rozšíriť, tak musí toto oprávnenie využiť v dvojmesačnej lehote, inak súd na oneskorene rozšírené (doplnené) dôvody nebude prihliadať. Koncentračná zásada vyjadrená v § 250h ods. 1 OSP nadobudne účinnosť až po doplnení podania sťažovateľom podľa § 43 OSP v spojení s § 246c OSP, a to aj v prípade, ak k odstráneniu nedostatkov podanej žaloby dôjde až po lehote uvedenej v § 250b ods. 1 OSP.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Samotné doručenie žaloby o preskúmanie rozhodnutia najvyššiemu súdu má za následok zachovanie lehoty uvedenej v § 250b ods. 1 OSP a jej neperfektnosť, resp. Postup súdu podľa § 43 OSP v spojení s § 246c OSP smerujúci k odstráneniu nedostatkov žaloby sťažovateľa o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vedie síce k doplneniu náležitostí žaloby až po uplynutí lehoty ustanovenej v § 250b ods. 1 OSP, avšak dochádza ním len k určeniu alebo špecifikácii samotného predmetu konania zo strany sťažovateľa, a nie k rozšíreniu rozsahu predmetu konania podľa § 250h ods. 1 OSP.

Za nedodržanie lehoty na podanie správnej žaloby (ktoré predstavuje neodstrániteľný nedostatok konania, ktorý má za následok zastavenie konania) nemožno považovať procesnú situáciu, ak k podaniu žaloby (hoc i imperfeknej) dôjde v dvojmesačnej lehote, avšak k doplneniu dôvodov žaloby až po uplynutí lehoty na podanie žaloby. To znamená, že ak je podaná žaloba bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov, je povinnosťou súdu vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatku žaloby, ktorý spočíva v absencii žalobných dôvodov - neodstránením tohto nedostatku v súdom stanovenej lehote má za následok zastavenie konania.

Podľa pripravovaného Správneho súdneho poriadku (znenie návrhu, ktoré je známe ku 10. decembru 2014) pozná tento procesný kódex koncentráciu pri podávaní žaloby (§ 61 odsek 1 SSP), kde platí, že žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom pre podanie žaloby na správny súd.

Nesprávne Označenie Žalovaného Správneho Orgánu

Nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§249 ods. 2 OSP), t. j. najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu ktoré napadá, nakoľko správne resp. úplné označenie žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia.

Prerušenie Správneho Konania

Ustanovenie § 109 ods. 2 OSP upravuje situácie, kedy súd na základe vlastnej úvahy môže rozhodnúť o prerušení konania, ak vzniknú v konaní určité prekážky. Na rozdiel od ustanovenia § 109 ods. 1 OSP, ktorý taxatívne vymenúva prekážky konania, v prípade ktorých je súd povinný konanie prerušiť, ustanovenie ods. 2 vymenúva prekážky, kedy je posúdenie opodstatnenosti prerušenia konania ponechané na úvahu konajúceho súdu.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Prerušenie konania sa uplatní vtedy, keď sa v konaní vyskytne prekážka, v dôsledku čoho určitý čas nemožno v konaní pokračovať. Prerušiť je možné len správne konanie, ktoré sa v zmysle správneho poriadku začalo. Pri prerušení konania sa vopred predpokladá, že konanie nebude pokračovať určitý čas. Preto správny orgán vo výrobku rozhodnutia o prerušení konania čas prerušenia neuvádza. Toto pravidlo sa uplatní aj v prípade, že účastník konania bol správnym orgánom vyzvaný, aby v lehote určenej správnym orgánom odstránil nedostatky podania.

Správny orgán o prerušení konania vydáva rozhodnutie, voči ktorému sa nemožné odvolať. Dôsledkom prerušenia správneho konania je, že zo zákona sa plynutie lehôt ustanovených správnym poriadkom zastaví, to znamená, že neplynie ani lehoty v ktorej má správny orgán rozhodnúť. Za okamih zastavenia plynutia lehoty treba považovať deň, keď sa rozhodnutie o prerušení konania oznámilo účastníkovi. Lehoty v konaní začínajú plynúť dňom, ktorý nasleduje po uvedenom rozhodujúcom dni.

Dôvody pre Prerušenie Konania

Správny súdny poriadok ustanovuje v § 100 ods. 1 taxatívne dôvody, kedy je správny súd povinný konanie prerušiť a v ods. 2 ako fakultatívne, kedy môže byť prerušené konanie. Medzi fakultatívne dôvody patrí napríklad pochybnosť správneho súdu o ústavnej konformite právneho predpisu, ktorý má byť vo veci aplikovaný.

Ak proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, voči ktorému bola podaná správna žaloba, bol podaný aj protest prokurátora, správny súd konanie o správnej žalobe preruší podľa § 100 ods. 1 písm. d). Ak bolo následne protestu prokurátora vyhovené a ním i správnou žalobou napadnuté rozhodnutie bolo zrušené, správny súd konanie zastaví podľa § 99 písm. c). Ak však ešte pred zastavením konania, bola inou osobou podaná správna žaloba proti rozhodnutiu o proteste, môže správny súd konanie zastaviť len so súhlasom žalobcu. Ak žalobca takýto súhlas nedá, správny súd konanie preruší podľa § 100 ods. 1 písm. f) a to až do rozhodnutia o správnej žalobe podanej proti rozhodnutiu o proteste. Ak by následne bolo správnym súdom rozhodnutie o proteste zrušené a teda by sa „obnovili“ účinky rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci samej, správny súd by mohol v konaní pokračovať a meritórne rozhodnúť. V opačnom prípade by správny súd konanie o správnej žalobe podanej proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vo veci samej zastavil podľa § 99 písm. g).

Podľa odseku 3 počas prerušenia konania neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak dôjde správnemu súdu návrh na prerušenie konania zo strany účastníka konania a správny súd nezistí pre takéto rozhodnutie dôvod, rozhodne o zamietnutí návrhu spolu s rozhodnutím vo veci samej v zmysle § 158 ods. 19.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Zastavenie Správneho Konania

Zastavenie konania je potrebné rozlišovať od prerušenia konania. Prerušenie konania totiž nemá za následok skončenie konania, ale slúži len na odstránenie procesných prekážok v začatom správnom konaní, ktoré sú odstrániteľné. Ak sa však v priebehu konania vyskytne neodstrániteľná prekážka, ktorá natrvalo znemožňuje pokračovať v konaní je to dôvod pre ukončenie konania.

Dôvody pre zastavenie konania sú taxatívne vymenované v správnom poriadku alebo v osobitných zákonoch. Medzi najčastejšie dôvody patrí:

1. Zistenie, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán.
2. Účastník konania vzdal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán.
3. Účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania.
4. Účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možností zastavenia konania poučený.
5. Zistenie, že správny orgán nie je príslušný na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.
6. Zistenie, že vo veci začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak.
7. Odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.
8. V tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
9. Ak tak ustanoví osobitný zákon.

Zastavenie konania sa uskutočňuje formou rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o zastavení konania je možné podať odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Doručovanie v Správnom Konaní

Doručovanie rozhodnutí v správnom konaní má vplyv na splnenie procesných podmienok odvolacieho konania, ako aj konania následného súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve. Ak nebolo rozhodnutie správne doručené podľa zákonných predpisov, s takouto vadou sú spojené závažné procesnoprávne následky, nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania alebo žaloby a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci.

Kvalifikovanou formou doručovania je doručovanie do vlastných rúk, pri ktorom písomnosť môže prevziať len adresát a možnosť doručiť písomnosť náhradnému prijímateľovi je vylúčená, okrem splnomocnenca na preberanie zásielok. Ak písomnosť prevzal niekto iný ako osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe, nemôže mať účinky riadneho doručenia, a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť do rúk účastníka dostala. Správnosť doručenia preukazuje správny orgán, spravidla doručenkami.

Náhrada Trov Konania v Správnom Súdnictve

Náhrada trov konania v správnom súdnictve je teda primárne postavená na úspešnosti účastníkov konania, kedy neúspešný účastník konania hradí trovy úspešného účastníka konania. Odsek 1 § 250k OSP priamo vylučuje čo aj len primerané použitie § 142 OSP, hoci úspešnosť žalobcu v konaní sa posudzuje rovnako ako pri použití § 142, teda aj súd v správnom súdnictve posudzuje, či žalobca mal v konaní úspech celkom alebo sčasti, prípadne či sa vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd žalobcovi náhradu trov konania neprizná.

Ustanovenie § 250k OSP však vylučuje, aby súd priznal náhradu trov konania žalovanému (orgánu verejnej správy), bez ohľadu na to, či si ju žalovaný uplatní alebo nie. Výnimku z tohto všeobecného pravidla predstavuje § 250h ods. 2 OSP, o ktoré však v predmetnej právnej veci nejde.

Konanie o Ochrane pred Nezákonným Zásahom Orgánu Verejnej Správy

Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v O.s.p. pojem ,,zásah" nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.).

Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.

Odpustenie Zmeškanej Lehoty

Podľa § 28 ods. 1 správneho poriadku správny orgán zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď pominula príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zákon v citovanom ustanovení odpustenie zmeškanej lehoty viaže na splnenie určitých podmienok. Jednak dôvodom zmeškania lehoty musia byť závažné dôvody a zároveň o odpustenie zmeškania lehoty musí účastník požiadať v zákonnej lehote 15 dní, odkedy pominula príčina zmeškania, a v tej istej lehote musí urobiť zmeškaný úkon. Správny poriadok závažný dôvod nedefinuje, pričom však možno ustáliť, že sa jedná o tak závažné dôvody na strane žiadateľa o odpustenie zmeškanej lehoty, ktoré treba posudzovať osobitne podľa okolností konkrétneho prípadu, môže isť napríklad o nehodu, úraz, živelnú pohromu, závažné rodinné komplikácie, náhle ochorenie s tou podmienkou, že ich dôsledkom bolo vylúčenie účastníka konania z možnosti urobiť úkon.

tags: #zaloba #prerusenie #spravneho #konania #podmienky