Žaloba prokurátora v trestnom konaní: Komplexný prehľad

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na žalobu prokurátora v trestnom konaní v Slovenskej republike, pričom zohľadňuje historický vývoj, súčasnú právnu úpravu a praktické aspekty. Cieľom je poskytnúť ucelený a zrozumiteľný prehľad pre široké spektrum čitateľov, od študentov práva až po odbornú verejnosť.

Úvod do mimoriadnych opravných prostriedkov

Trestný poriadok Slovenskej republiky rozlišuje niekoľko mimoriadnych opravných prostriedkov. Obnova konania v trestnom konaní je vo všeobecnosti mimoriadnym opravným prostriedkom, pretože ním možno požadovať zmenu už právoplatného rozhodnutia súdu.

Obnova konania v trestnom konaní

Obnovu konania upravuje § 393 a nasl. Trestného poriadku, podľa ktorého ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania. Potom, čo je rozhodnutie v trestnom konaní právoplatné, je konečné a záväzné pre všetky strany konania, ako aj pre súd. Prostredníctvom obnovy konania je možné požadovať zmenu takéhoto rozhodnutia.

Podmienky obnovy konania

Obnovou konania sa majú naprávať skutkové, no nie právne pochybenia. Podmienkou obnovy konania je, aby vyšli najavo nové skutočnosti, alebo dôkazy súdu, alebo prokurátorovi skôr neznáme.

Skutočnosť skôr neznáma: Ide napr. o skutočnosti, ktoré v trestnom konaní neboli zisťované, prípadne neboli predmetom dokazovania. Nie je ani tak podstatné, či o týchto skutočnostiach vedel odsúdený (obvinený), ale či o nich vedel súd, resp. orgány činné v trestnom konaní, resp. boli zistiteľné zo spisu. Nemôže ísť ani o skutočnosti, ktoré napr. súd nesprávne vyhodnotil. Zároveň však tieto nové skutočnosti, alebo dôkazy skôr neznáme musia buď samy o sebe, alebo v spojení s doterajšími skutočnosťami, alebo dôkazmi, odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo vydané. Na základe týchto nových dôkazov, či skutočností, ktoré súdu (prokurátorovi) neboli skôr známe, je možné požadovať napr. zmenu rozhodnutia o vine, prípadne zmenu rozhodnutia o treste, prípadne rozhodnutia o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania, alebo podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Za skutočnosť skôr neznámu sa podľa § 394 ods. 4 Trestného poriadku považuje napr. aj:

• rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť,
• strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

Dôvodom povolenia obnovy konania môže byť podľa § 394 ods. 5 Trestného poriadku aj to, že právoplatným rozsudkom sa zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením ich povinnosti spáchal trestný čin.

Dôvodom obnovy trestného konania tak vo všeobecnosti môže byť:

• skutočnosť, súdu (prokurátorovi) skôr neznáma
• rozhodnutie ESĽP
• strata účinnosti právneho predpisu
• dôkaz, súdu (prokurátori) skôr neznámy
• trestný čin policajta, prokurátora, sudcu, alebo prísediaceho v pôvodnom trestnom konaní, ktorým porušili ich povinnosti

Rozhodnutia, ktoré je možné obnovou konania napadnúť

Návrhom na povolenie obnovy konania je možné žiadať zmeniť:

• právoplatný rozsudok
• právoplatný trestný rozkaz
• právoplatné uznesenie súdu o zastavení trestného stíhania, právoplatné uznesenie súdu podmienečnom zastavení trestného stíhania
• právoplatné uznesenie súdu podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného
• právoplatné uznesenie prokurátora o zastavení trestného stíhania, právoplatné uznesenie prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania
• právoplatné uznesenie prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného

Subjekty oprávnené podať návrh na povolenie obnovy

To upravuje § 396 Trestného poriadku. Obnovu konania je možné povoliť len na návrh osôb uvedených v zákone, pričom návrh môže smerovať v prospech aj neprospech obvineného. V neprospech obvineného môže návrh na povolenie obnovy trestného konania podať len prokurátor.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Ak však obvinený zomrel, alebo bol vyhlásený za mŕtveho, trestnosť jeho činu zanikla, alebo sa naňho vzťahuje amnestia prezidenta, nemôže prokurátor v jeho neprospech podať návrh na povolenie obnovy trestného konania konania. V prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy konania podať okrem obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie (§ 307 Trestného poriadku). Ak by tak mohli urobiť i proti vôli obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy konania. Návrh na povolenie obnovy trestného konania v prospech obvineného môžu urobiť oprávnené osoby dokonca aj po smrti obvineného.

Podľa § 396 ods. 4 Trestného poriadku ak sa súd alebo iný štátny orgán dozvie o okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy konania, je povinný oznámiť ju prokurátorovi. Ak ide o okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy konania v prospech obvineného, je prokurátor povinný upovedomiť o nej bez odkladu obvineného, alebo ak to nie je možné, inú osobu oprávnenú na podanie návrhu, ak taký návrh nepodá sám.

Rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy

O návrhu na povolenie obnovy trestného konania rozhoduje jedine súd. Súd návrh posúdi podľa obsahu a pokiaľ zistí, že ho podala neoprávnená osoba, prípadne smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému zákon nedovoľuje podať návrh na povolenie obnovy trestného konania, alebo ak je návrh neprípustný podľa § 395 Trestného poriadku, v takom prípade návrh bez ďalšieho odmietne. Ak návrh neodmietne, potom ho preskúma a na verejnom zasadnutí rozhodne, či mu vyhovie, alebo ho zamietne.

Rozhodnutie súdu o návrhu na povolenie obnovy

Súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania, teda podmienky, ktoré definuje Trestný poriadok v § 394. Ak súd návrh na povolenie obnovy trestného konania neodmietne, ani nezamietne, potom mu vyhovie.

Ak súd vyhovie návrhu na povolenie obnovy trestného konania, zruší napadnuté rozhodnutie celkom alebo v časti, v ktorej je návrh dôvodný. Ak zruší čo i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Ak súd povolí obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného stíhania, právoplatným uznesením súdu o podmienečnom zastavení trestného stíhania, právoplatným uznesením súdu o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, alebo ak povolí v otázke viny obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, môže súčasne so zrušením rozhodnutia vec vrátiť prokurátorovi do prípravného konania, ak to považuje za potrebné na objasnenie veci a doplnenie dokazovania pred súdom by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami.

Podľa § 401 Trestného poriadku: Ak súd povolí obnovu konania v prospech obvineného z dôvodov, ktoré sú na prospech aj niektorému spoluobvinenému alebo zúčastnenej osobe, povolí súčasne obnovu konania aj v ich prospech.

Ďalší postup po povolení obnovy konania

V prípade, ak bola právoplatne povolená obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného sa pokračuje v prípravnom konaní.

V ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom povolení obnovy konania v konaní na podklade pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že vec sa vracia prokurátorovi do prípravného konania. Ak súd zrušil právoplatný rozsudok, ktorý bol vyhlásený na základe konania o dohode o vine a treste, vždy vráti vec prokurátorovi do prípravného konania

Ak sa povolila obnova len v prospech obvineného nesmie mu byť novým rozsudkom uložený prísnejší trest, než aký mu bol uložený v pôvodnom rozsudku.

Zhrnutie

Predtým, než sa rozhodne obvinený žiadať o povolenie obnovy trestného konania je potrebné preskúmať, či nová skutočnosť, alebo dôkaz má vôbec šancu odôvdniť takýto návrh, alebo nie. Následne je potrebné spísať návrh na povolenie obnovy konania so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje zákon. Na verejne zasadnutie, ktoré nariaďuje súd je potrebné sa dostatočne dobre pripraviť, pretože ani dobre spísaný návrh nemusí byť ešte garanciou úspechu. Prokurátorovi sa môže podariť súd presvedčiť o tom, aby návrhu nevyhovel. Voči takémuto rozhodnutiu je možné podať sťažnosť, pričom túto je nevyhnutné dostatočne dobre odôvodniť.

Podnet prokurátorovi

Podnet sa podáva písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Podnet musí obsahovať, komu je určený, akej veci sa týka, kto ho podáva, proti komu smeruje, čoho sa podávateľ podnetu domáha a odôvodnenie podnetu. Podnet musí byť datovaný a podpísaný podávateľom podnetu alebo jeho zástupcom. Ak sa podávateľ podnetu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia, k podnetu priloží aj napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie a uvedie dôvody, pre ktoré považuje toto rozhodnutie alebo opatrenie za nezákonné.

Prokurátor príslušný na vybavenie podnetu je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený na vybavenie. Pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie žaloby na súd, návrhu na začatie konania alebo opravného prostriedku, či je dôvod na vstup do už začatého konania pred súdom alebo na vykonanie iných opatrení, na ktoré je podľa zákona oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor.

Dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti

Zák.č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov v tretej časti (Pôsobnosť prokurátorov) štvrtý diel (Dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy) upravuje rozsah pôsobnosti prokuratúry pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, a to orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy, štátnymi orgánmi a inými právnickými osobami, ktoré osobitný zákon splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu a právnickými osobami, ktorým osobitný zákon zveril rozhodovanie o právach a povin.

Historický exkurz

Pre lepšie pochopenie súčasnej právnej úpravy je užitočné pozrieť sa na historický vývoj inštitútu žaloby prokurátora v trestnom konaní na našom území.

Obdobie do roku 1950

Úpravu trestného konania obsahoval zák. čl. XXXIII/1896 (ďalej len „tr. p.“). V období 1. r. vykonávaného policajnými úradmi a orgánmi (§ 83 a nasl. tr. trestných činov (§ 102 a nasl. tr. p.), ktoré viedol vyšetrujúci sudca. Zastavenie vyhľadávania (vyšetrovania) znamenalo koniec celého pokračovania. Na zastavujúci postup štátneho zástupcu k hlavnému prokurátorovi. Alebo podal na obvineného obžalobu. Spis, zahájilo sa obžalovacie štádium. Súdov. Výnimočne, v rámci obnovy. Postupovať. Nebola tak formalizovaná, ako je tomu dnes. Na základe nedostatočne zozbieraného materiálu. Úprava (s niektorými zmenami a doplnkami) platila až do r. 2.

Trestný poriadok z roku 1950

Medzi Slovenskom a českými krajmi predstavoval Trestný poriadok z r. 1950 (zákon č. o trestnom konaní súdnom). Opravného konania, ktorému sa zvlášť vytýkala jeho zložitosť a ťažkopádnosť. VI. zákona a konanie o nej (§ 216-§ 219). O právoplatné rozhodnutie prokurátora. Zákona rozhodoval Najvyšší súd. Konečným uznesením. A rozhodol.

Trestný poriadok z roku 1956

Po ňom nasledoval Trestný poriadok z r. 1956 (zákon č. 64/1956 Zb. súdnom). Časti, pätnástej hlave (§ 291-§ 299). Rozhodnutiu súdu alebo prokurátora. Nepomere k stupňu nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť. Oprávnených subjektov na podanie tohto prostriedku ostal nezmenený. Sa konštatovalo, že bol porušený zákon a zrušilo napadnuté rozhodnutie. Sťažnosti pre porušenie zákona konal a rozhodoval Najvyšší súd.

Trestný poriadok z roku 1961

Právna úprava podľa Trestného poriadku z r. Úprava bola nahradená zákonom č. 141/1961 Zb. z r. 1961 (ďalej aj len „Tr. poriadok“ alebo „Tr. Podľa komentára k Tr. poriadku z r. kde to vyžadoval záujem spoločnosti alebo oprávnený záujem jednotlivca. Neoslabovala stabilita právoplatných rozhodnutí. Ktoré mohli byť známe už v dobe pred právoplatnosťou rozhodnutia. Časti, sedemnástej hlave (§ 266- § 276). Porušenie iného predpisu, ktorý bol súčasťou právneho poriadku. Legitimovaných na podanie tohto prostriedku ostal nezmenený. Tr. vyšetrovateľa (vyhľadávacieho orgánu). Nemohol také rozhodnutie sám zrušiť, event. § 174 ods. 2 písm. e) Tr. por. Právny stav sa vo svojej podstate zachoval bez väčších zmien až do r. 2005. K ustanoveniu § 266 a nasl. Tr. podľa § 266 Tr. por. upravoval Príkaz generálneho prokurátora SSR por. č. z 20.2.1989 sp. zn. Spr II 44/89. Príkaz bol zrušený Príkazom generálneho prokurátora SR por. č. z 31.3.1999. právnickej osoby. generálnej prokuratúry).

Trestný poriadok po roku 2005

301/2005 Z.z. „Tr. rozhodovania prokurátorov a policajtov v tomto štádiu konania. V prípravnom konaní došlo novelou Tr. por., vykonanou zák. č. Z.z. v smere, že v ust. § 363 ods. 1 Tr. por. rozhodnutie vo veci“. Ďalej došlo k zmene v ust. § 364 ods. por. rozhodnutia orgánov prípravného konania. inštitútu. orgánov prípravného konania. Ďalším znakom je dôvod uplatnenia, t.j. zákona. bolo za predchádzajúcej právnej úpravy, ani v súčasnom Tr. využiť. Okruh právoplatných rozhodnutí v zmysle § 363 ods. 1 Tr. účinnosti Trestného poriadku, príkladmo uvádzala komentárová literatúra.

Príkaz Generálneho prokurátora SR por. č. neskorších zmien. Príkazom generálneho prokurátora SR por. č. to vo vzťahu k uzneseniu, ktorým sa podľa § 206 Tr. por. o vznesení obvinenia. Tr. por. ktorým bolo rozhodnuté o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Tr. por. prejavila prijatím zák. č. z. v r. 2015. Tr. por., alebo došlo k chybnému postupu konania. odôvodnenie zmeny ust. § 363 ods. 1 Tr. por. zákonom č. nezodpovedá. ustanovenia sa totiž okrem iného uvádzalo, že „… resp. medzi prokurátormi rôzne názory. konaní, ani počtom návrhov, ktorým bolo vyhovené, resp. využitím tohto oprávnenia generálneho prokurátora SR. neopodstatnenosť toho- ktorého zákonného ustanovenia vždy preukáže prax. nedostatok právnej úpravy § 363 a nasl. Tr. por. značne zaťažuje a spomaľuje. veci samej, ale aj na rozhodnutia o inej otázke (napr. pokuty, o vrátení veci, o pribratí znalca a iné). všeobecných ustanovení Tr. por. ak ju zákon špeciálne nevylučuje. Ust. § 363 a nasl. konaní, resp. sú predpokladom ďalšieho priebehu trestného stíhania. musia byť splnené zákonom stanovené podmienky. por., upravujúcim dozor a úkony prokurátora a súdne konanie. § 234 ods. 2 veta prvá Tr. sa vznieslo obvinenie. a pred súdom zastupuje prokurátor (§ 237 ods. 1 Tr. por.). ods. 1 Tr. por.). obvinenia sa spravidla (ak nie je narušený tzv. záujmov poškodeného. podmienky. podľa ods.2) Tr. por. P. 363 Tr. podstatného (výnimočného) porušenia zákona. konania ich nemôže zrušiť. Takému postupu bráni znenie § 366 ods. 1 Tr. v neprospech obvineného. právneho stavu) môže a musí. stíhania podľa § 215 Tr. por. končí vyšetrovania, po vykonaní všetkých dostupných úkonov. je, ktorý subjekt by zastavovacie uznesenie vydal. Príslušný policajt ? Dozorový prokurátor? preskúmaním a akceptovaním vydaného uznesenia. A tzv. platných predpisov o prokuratúre vydať nemôže (§ 6 ods. 8 zák. č. Z.z. o prokuratúre v znení nesk. V. hmotno a procesno- právnymi ustanoveniami. porušenie nielen ustanovení Trestného zákona (napr. skutkovú podstatu trestného činu) alebo Trestného poriadku (napr. z pohľadu ktorých je potrebné rozhodnutie preskúmať. uznesenie je upravený v ust. § 184 Tr. por. konaniu vedenému v konkrétnej trestnej veci je nesporné (a vyplýva to aj z čl. ods. podľa § 363 a nasl. Tr. por. dieli 2. hlavy 2. časti Trestného poriadku, a ani podať obžalobu. por. VI. súdu SR k § 363 ods. 1 Tr. SR je potrebné príkladmo poukázať na uznesenie sp.zn. III. skúmať s ohľadom na prípravné konanie ako celok. rozhodnutí možno uviesť uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. z 22.8.2014 k princípu nestrannosti rozhodovania vylučujúcemu, aby generálny prokurátor podľa § 363 ods. Tr. por. sám vydal. a nasl. Tr. na výklad platnej právnej úpravy, dôvodovú správu k zák. č. VII. Platný a účinný zák. č. 141/1961 Sb. inštitút v § 174a. nižšieho štátneho zástupcu o nestíhaní podozrivého podľa § 159d odst. trestního řádu z r. oprávnenia štátneho zástupcu ako orgánu verejnej žaloby, príp. aj do zásady legality v zmysle § 2 ods. 3 TrŘ. veci. alebo poškodeného a dodržanie obžalovacej zásady v zmysle § 2 ods. TrŘ. fakultatívne. nemôžu súdy (napr. predbežnú otázku podľa § 9 ods. 1 TrŘ.

Aktuálne otázky a diskusia

V súčasnosti sa klienti často pýtajú najmä na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 402/2023 Z.z., ktorým sa zrušili niektoré ustanovenia Trestného zákona o prepadnutí majetku (§ 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona). Tieto ustanovenia bez ďalšieho „trestali“ odsúdených prepadnutím ich majetku bez ohľadu na to, či tento majetok nadobudli nelegálne, alebo legálne (napr. dedením, prostredníctvom hypotéky, darovaním a pod.).

tags: #žaloba #prokurátora #v #trestnom #konaní #vzor