Žaloba voči rozhodnutiu správneho orgánu a pozastavenie vykonateľnosti

V oblasti sociálneho poistenia, ak účastník konania nesúhlasí s neprávoplatným rozhodnutím organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, má k dispozícii právny prostriedok nazývaný "odvolanie" alebo "opravný prostriedok". Tieto riadne opravné prostriedky sú upravené zákonom o sociálnom poistení. Okrem toho, zákon o sociálnom poistení upravuje aj mimoriadny opravný prostriedok, ktorým je návrh na obnovu konania, ktorý môže účastník konania podať proti právoplatnému rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

Účastník konania má za určitých okolností právo obrátiť sa na súd ako nezávislý orgán a iniciovať konanie, v ktorom organizačná zložka Sociálnej poisťovne už nefiguruje v autoritatívnom postavení, ale ako účastník konania s rovnakými právami ako osoba, ktorej práva sú predmetom konania. Ďalej má účastník konania možnosť podať podnet na prokuratúru na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

Zákon o sociálnom poistení vychádza z tzv. dispozičnej zásady v odvolacom konaní, čo znamená, že odvolacie konanie sa začína len na podnet účastníka konania, a to aj v prípade, ak prvostupňové konanie začalo z úradnej povinnosti. Účastník konania má právo slobodne sa rozhodnúť, či využije alebo nevyužije svoje zákonné právo podať odvolanie. Ak tak neurobí, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť po uplynutí lehoty na podanie odvolania, ktorá je stanovená zákonom o sociálnom poistení.

Zákon o sociálnom poistení taktiež upravuje právo účastníka konania vzdať sa odvolania, pričom tento prejav vôle musí byť písomný, alebo sa účastník konania vzdá odvolania ústne, o čom organizačná zložka Sociálnej poisťovne vyhotoví zápisnicu. Účastník konania sa môže vzdať odvolania v rámci odvolacej lehoty až po tom, ako mu bolo rozhodnutie oznámené.

Späťvzatie odvolania

Zákon o sociálnom poistení zároveň umožňuje účastníkovi konania, aby odvolanie, ktoré podal proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu, vzal späť. Svoje právo vziať odvolanie späť môže účastník konania realizovať až do momentu, kým sa o odvolaní nerozhodlo v odvolacom konaní. Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže podať odvolanie znovu. V takom prípade odvolací orgán konanie zastaví.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Podanie odvolania a lehoty

Odvolanie sa podáva v organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas a riadne aj vtedy, keď účastník konania podal odvolanie po uplynutí 30-dňovej lehoty na podanie odvolania v dôsledku nesprávneho poučenia v rozhodnutí organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo preto, že nebol poučený vôbec. Zákon o sociálnom poistení pre tento prípad chráni účastníkov konania tým, že ustanovuje špeciálnu trojmesačnú lehotu na podanie odvolania, ktorá začína plynúť odo dňa oznámenia rozhodnutia.

Ide napríklad o situácie, kedy sa v rozhodnutí uvádza nesprávna lehota na podanie odvolania, keď je rozhodnutie nesprávne označené ako konečné, keď sa v ňom uvádza nesprávne miesto na podanie odvolania a účastník konania v dôsledku toho podal odvolanie po lehote. Môže ísť aj o prípad, keď sa v rozhodnutí síce uvádza, že sa proti nemu možno odvolať, avšak sa neuvádza lehota, v ktorej tak možno urobiť. Ide o tzv. neúplné poučenie.

Odkladný účinok a začatie odvolacieho konania

Včas podané odvolanie má v zásade odkladný účinok, čo znamená, že napadnuté rozhodnutie nemožno do rozhodnutia o odvolaní vykonať (odkladá sa vynútenie splnenia povinnosti uloženej rozhodnutím). Podaním odvolania začína odvolacie konanie. Pri podaní odvolania na inom než príslušnom orgáne sa účastník konania vystavuje riziku, že zmešká zákonnú lehotu na podanie odvolania. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je z úradnej povinnosti povinná skúmať, či bola zachovaná lehota na podanie odvolania.

O odvolaní proti rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne rozhoduje ústredie Sociálnej poisťovne. O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia Sociálnej poisťovne rozhoduje generálny riaditeľ. Podané odvolanie musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom o sociálnom poistení. Dňom doručenia odvolania vznikajú práva a povinnosti účastníkov konania, ako aj prvostupňového orgánu, ktorý už ďalej postupuje z úradnej povinnosti.

Napríklad, ak pobočka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia zamestnanca XY, ktoré sa oznámi zamestnancovi XY a zamestnávateľovi tohto zamestnanca, a zamestnávateľ podá proti rozhodnutiu odvolanie v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, pobočka Sociálnej poisťovne upovedomí zamestnanca XY o obsahu podaného odvolania a vyzve ho, aby sa k nemu do 15 dní vyjadril.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Rozhodovanie o odvolaní a autoremedúra

O odvolaní rozhoduje vždy odvolací orgán. Zákon o sociálnom poistení však umožňuje, aby výnimočne rozhodla o včas podanom a prípustnom odvolaní pobočka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Ide o tzv. autoremedúru, v rámci ktorej prvostupňový orgán opraví vlastné rozhodnutie. Ak nie sú dané podmienky na uplatnenie autoremedúry, prvostupňový orgán je povinný predložiť odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo.

Doručením odvolania na druhostupňový orgán sa začína druhá časť odvolacieho konania a začína plynúť lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní. Zákonná lehota na rozhodnutie ustanovená zákonom o sociálnom poistení je záväzná aj pre odvolací orgán. Napríklad, ak bolo rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne oznámené účastníkovi konania dňa 2. septembra a účastník konania podal odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu dňa 10. septembra, pričom pobočke Sociálnej poisťovne bolo odvolanie doručené dňa 13. septembra, prvostupňový orgán odstúpi odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom ústrediu Sociálnej poisťovne dňa 13. októbra, t. j. v posledný deň lehoty na predloženie odvolania odvolaciemu orgánu. Ústrediu Sociálnej poisťovne bolo odvolanie doručené dňa 16. októbra. Týmto dňom začína odvolacie konanie na odvolacom orgáne, ktorý je povinný o odvolaní rozhodnúť do 16. decembra, najneskôr do 16. februára.

Preskúmanie rozhodnutia a právomoci odvolacieho orgánu

Odvolací orgán je povinný preskúmať rozhodnutie v celom rozsahu. Za tým účelom je povinný zistiť skutočný stav veci, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníka konania. Keďže účelom odvolacieho konania je vždy len preskúmanie rozhodnutia prvostupňového orgánu, nemôže odvolací orgán rozhodovať o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania orgánu prvého stupňa. Ak je to nevyhnutné, odvolací orgán doterajšie konanie doplní (vykoná nové dokazovanie, prípadne zopakuje už vykonané dôkazy), prípadne zistené nedostatky odstráni.

Odvolací orgán nie je zo zákona o sociálnom poistení povinný preskúmať rozhodnutie prvostupňového orgánu, proti ktorému bolo podané odvolanie po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty na podanie odvolania. Keďže zákon o sociálnom poistení neupravuje inštitút preskúmania oneskoreného odvolania, odvolací orgán v takomto prípade účastníkovi konania len oznámi túto skutočnosť listom. Napadnuté prvostupňové rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a je možné ho preskúmať len na základe návrhu na obnovu konania za splnenia podmienok ustanovených v zákone o sociálnom poistení.

Potvrdenie, zmena a zrušenie rozhodnutia

Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie potvrdí a odvolanie zamietne, ak nezistí v rozhodovaní prvostupňového orgánu také nedostatky, pre ktoré by sa rozhodnutie muselo považovať za nesprávne, a teda by sa muselo zmeniť alebo celé zrušiť.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Zmena rozhodnutia spočíva v zmene výroku napadnutého rozhodnutia. Dôvodom zmeny rozhodnutia môže byť skutočnosť, že prvostupňový orgán nesprávne aplikoval hmotnoprávny predpis alebo oprel svoje rozhodnutie o nedostatočne zistený skutočný stav veci. Napríklad, ak pobočka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie, ktorým predpíše povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe dlžné poistné na sociálne poistenie za určité obdobie, a účastník konania podá odvolanie v lehote ustanovenej v zákone o sociálnom poistení, v ktorom namieta nedostatočne zistený skutočný stav veci vzhľadom na to, že na základe rozhodnutia živnostenského úradu o pozastavení prevádzkovania živnosti má pozastavenú živnosť od určitého dátumu do určitého dátumu, pričom predloží relevantný doklad preukazujúci rozhodujúcu skutočnosť, odvolací orgán v tomto prípade napadnuté rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne zmení tak, že poistné na sociálne poistenie predpíše účastníkovi konania len za obdobie, kým nemal pozastavenú živnosť.

Dôvodom na zmenu prvostupňového rozhodnutia môže byť aj nesprávne alebo neúplné zhodnotenie vykonaných dôkazov zo strany orgánu prvého stupňa ako napríklad nesprávny výpočet dlžného poistného na sociálne poistenie alebo s ním súvisiace penále. V kontexte s uvedeným je potrebné upozorniť na tú skutočnosť, že odvolací orgán je povinný zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj v neprospech účastníka konania, ktorý odvolanie podal.

Napríklad, ak pobočka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie, ktorým predpíše povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe dlžné poistné na sociálne poistenie v určitej sume za určité obdobie, a účastník konania podá v zákonnej lehote odvolanie voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu, v ktorom namieta, že v spornom období bol zamestnaný vo firme XY a zároveň doloží relevantné doklady potvrdzujúce jeho tvrdenie, odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zmení rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, že poistné na sociálne poistenie za dané obdobie zvýši na inú sumu. Dôvodom na zmenu rozhodnutia bola tá skutočnosť, že sumu poistného na sociálne poistenie pobočka Sociálnej poisťovne vypočítala z nesprávneho vymeriavacieho základu, z ktorého sa určuje poistné na sociálne poistenie.

Odvolací orgán na základe odvolania účastníka konania zmenil nezákonné rozhodnutie prvostupňového orgánu, ale v neprospech účastníka konania.

Druhostupňový orgán napadnuté rozhodnutie zruší, ak v odvolacom konaní zistí také pochybenie v rozhodovaní prvostupňového orgánu, ktoré má za následok nezákonnosť rozhodnutia a zároveň nie sú splnené podmienky na zmenu napadnutého rozhodnutia. Táto situácia môže nastať napríklad vtedy, ak rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané.

Napríklad, ak pobočka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie, ktorým predpíše povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe dlžné poistné na sociálne poistenie v určitej sume za určité obdobie, a účastník konania podá v zákonnej lehote odvolanie voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu, v ktorom namieta, že v spornom období bol zamestnaný vo firme XY, pričom poistné na sociálne poistenie platil ako zamestnanec z maximálneho vymeriavacieho základu a zároveň doloží relevantné doklady potvrdzujúce jeho tvrdenie, druhostupňový orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní a po doplnení dokazovania, ktorým sa preukázalo tvrdenie účastníka konania, zruší napadnuté rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne z dôvodu, že rozhodnutie je nezákonné, vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení.

Zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na nové prejednanie

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Najčastejším dôvodom pre voľbu tohto postupu je nedostatočne zistený skutočný stav veci a doplnenie podkladov pre rozhodnutie o odvolaní by neúmerne zaťažilo odvolací orgán alebo účastníkov konania.

Odvolací orgán je povinný vysloviť v odôvodnení svojho rozhodnutia právny názor, ktorým dáva prvostupňovému orgánu záväzný pokyn pre ďalšie konanie. „Viazanosť právnym názorom odvolacieho orgánu“ znamená povinnosť orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, aby sa pri novom prejednávaní a rozhodovaní veci spravoval pokynmi odvolacieho orgánu týkajúcich sa použitia procesných predpisov, ako aj príslušných hmotnoprávnych ustanovení.

Ukončenie konania a mimoriadne opravné prostriedky

Rozhodnutím o odvolaní vydaným odvolacím orgánom sa právoplatne končí konanie v danej veci. Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať. Takého rozhodnutie možno napadnúť, pri splnení zákonných podmienok, len prostriedkami určenými zákonom o sociálnom poistení na preskúmanie právoplatných rozhodnutí, t. j. obnovou konania alebo podaním žaloby na príslušný súd.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa účastník konania môže sám a priamo domáhať preskúmania vydaného rozhodnutia a ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov, ak sa domnieva, že boli rozhodnutím porušené. Obnoviť možno iba konanie zakončené vydaním rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, a to len z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone o sociálnom poistení.

Obnovu konania možno uplatniť vtedy, ak v ukončenom konaní nebol náležitým spôsobom zistený skutočný stav veci alebo ak nerešpektovanie procesných podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení vzbudzuje pochybnosti o objektivite konania. Obnovu konania možno považovať aj za prostriedok dozoru, ktorý organizačná zložka Sociálnej poisťovne uplatňuje na nápravu nezákonných rozhodnutí z úradnej povinnosti.

Podľa zákona o sociálnom poistení je možné obnoviť pred organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne len právoplatne skončené nedávkové konanie. Ak existuje aspoň jeden z dôvodov obnovy konania, účastník konania má právo, aby sa o jeho návrhu na obnovu konania rozhodlo. Návrh účastníka konania na obnovu nedávkového konania môže smerovať voči právoplatnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu, ako aj proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu druhého stupňa.

Obnovu nedávkového konania povolí na návrh účastníka konania organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá vo veci rozhodla v poslednom stupni. Keďže obnovy konania sa možno úspešne dovolať len zo zákonných dôvodov, treba v návrhu na obnovu nedávkového konania uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. Na podanie návrhu na obnovu konania zákon o sociálnom poistení ustanovuje trojmesačnú subjektívnu lehotu (tri mesiace odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy) a jednoročnú objektívnu lehotu (najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia). V rovnakej lehote môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadiť obnovu nedávkového konania. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na obnovu konania nemôže organizačná zložka Sociálnej poisťovne zmeniť alebo zrušiť svoje právoplatné rozhodnutie, a to ani za predpokladu, že bolo vydané v rozpore so zákonom. V tomto prípade platí tzv. prezumpcia správnosti vydaného rozhodnutia.

O povolení obnovy konania, respektíve o nariadení obnovy konania príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie, voči ktorému zákon o sociálnom poistení pripúšťa odvolanie. V rozhodnutí o povolení (nariadení) obnovy konania treba uviesť dôvod povolenia (nariadenia) obnovy konania a v akom rozsahu sa má konanie o…

Príklady z praxe

V praxi sa možno stretnúť s rôznymi situáciami, kedy sa účastníci konania domáhajú ochrany svojich práv voči rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Nasledujúce príklady ilustrujú niektoré z týchto situácií:

• Ochrana dobrej povesti: Bytový podnik Poprad, s.r.o. v dôsledku neprehľadného hospodárenia vyrúbil obyvateľom bytového domu príliš vysoké platby za elektriku, v dôsledku čoho ľudia napokon vypovedali bytovému podniku zmluvy o výkone správy domu. Bytový podnik podal na jednu z najaktívnejších obyvateliek domu žalobu na ochranu dobrej povesti, pričom tvrdil, že ju mala hrubo poškodiť. V priebehu pojednávania však vyplynulo, že pani U. zažalovali za slová a vyjadrenia, ktoré v skutočnosti nikdy nepovedala a bytový podnik napokon žalobu vzal späť a prvostupňový súd konanie zastavil.
• Sloboda prejavu a kritika verejných činiteľov: Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja žaloval jedného z poslancov za príspevky uverejnené vo viacerých médiách, v ktorých kritizoval plánovanú kúpu novej budovy pre zastupiteľstvo BBSK. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej a aktívnej legitimácie a odvolací súd potvrdil, že obmedzenie práva na slobodu prejavu „treba vykladať reštriktívne a nevyhnutnosť obmedzenia musí byť presvedčivo preukázaná.
• Ochrana osobnosti a neoprávnený zásah do práv novinárky: Po odvysielaní relácie „Organizovaný chaos“, ktorá sa venovala neprehľadným finančným vzťahom súvisiacim s vykupovaním pozemkov pre výstavbu závodov Kia Motors a Hyundai Motors, zvolal vtedajší minister hospodárstva tlačovú konferenciu, kde hrubo osočil novinárku. Novinárka podala na ministra žalobu na ochranu osobnosti a okresný súd rozhodol, že bývalý minister neoprávnene zasiahol do osobnostných práv novinárky.
• Nezákonný postup zamestnávateľa a ochrana práv zamestnanca: Zamestnanec namietal nezákonný postup zamestnávateľa vzhľadom na to, že mu nebolo doručené a ani doručované rozhodnutie o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru. Odvolací orgán zrušil rozhodnutie zamestnávateľa a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
• Prípustná kritika verejného činiteľa: Bývalý starosta obce Brunovce Dušan Močko žaloval za zásah do jeho osobnosti aktívnych občanov obce, ktorí mali viacerými listami zasiahnuť do jeho dôstojnosti a vystaviť ho posmechu. Okresný súd v Novom Meste nad Váhom však rozhodol, že išlo o prípustnú kritiku zo strany obyvateľov, ktorú starosta ako verejne činná osoba musí strpieť.
• Ochrana kontrolórky pred neoprávnenou perzekúciou: Kontrolórka v Národnom lesníckom centre, ktorá zistila pri kontrole zákazky porušenie zákona, dostala od zamestnávateľa výpoveď pre nadbytočnosť. Okresný súd vo Zvolene rozhodol, že výpoveď, ktorú dostala bývalá kontrolórka Ľubica Lapinová od Národného lesníckeho centra, je neplatná a bola dôsledkom neoprávnenej perzekúcie zo strany zamestnávateľa.

Tieto príklady ukazujú, že súdne konanie vo veciach správneho súdnictva je dôležitým nástrojom na ochranu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

tags: #žaloba #voči #rozhodnutiu #správneho #orgánu #a