Vyvlastnenie na Slovensku: Podmienky, Náhrady a Žaloby

Vyvlastnenie je závažný zásah do vlastníckeho práva, ktorý si vyžaduje splnenie prísnych podmienok stanovených Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi. Tento článok sa zaoberá problematikou vyvlastnenia na Slovensku, s dôrazom na podmienky vyvlastnenia, poskytovanie náhrad a možnosti súdnej ochrany.

Právny Rámec Vyvlastnenia

V Slovenskej republike je vyvlastnenie upravené viacerými právnymi predpismi. Všeobecná úprava vyvlastňovania bola doposiaľ ustanovená v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, sumarizuje a popisuje jednotlivé účely vyvlastnenia v § 108 ods. 2 stavebného zákona, niektoré ustanovenia popisujú účely vyplývajúce priamo zo stavebného zákona (z časti územné plánovanie) a ostatné sumarizujú osobitné účely, ktoré sú ustanovené a konkretizované vo viacerých osobitných zákonoch, na ktoré odkazuje § 108 ods.

Základné podmienky vyvlastnenia sú zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky a následne v Občianskom zákonníku. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva možno prikročiť iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, za primeranú náhradu a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podobne umožňuje vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva ustanovenie § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka č.

Pred účinnosťou zákona č. 282/2015 Z.z. bola procesná úprava vyvlastnenia komplexne upravená v Stavebnom zákone č. ). Na základe prijatia zákona č. 282/2015 Z.z. nastal v dôsledku nedokončenej rekodifikácie stavebného práva stav, keď sú v súčasnosti popri sebe účinné dve rozdielne procesné právne úpravy vyvlastňovania.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Účely Vyvlastnenia

Stavebný zákon v § 108 ods. 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť. Medzi tieto účely patria najmä:

• Verejnoprospešné stavby
• Vytvorenie ochranných pásiem
• Vykonanie asanácie
• Vytvorenie prístupu k inému pozemku a stavbe
• Výstavba a správa diaľnic, ciest a miestnych komunikácií
• Výstavba energetického diela na výrobu alebo rozvod elektriny
• Výstavba plynárenských zariadení
• Výstavba vodohospodárskych diel
• Stavby dráh
• Zachovanie kultúrnej pamiatky
• Uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou

Dôvody vyvlastnenia rozširujú aj ďalšie predpisy, ako napríklad zákon o vodovodoch, zákon o archívoch, zákon o obrane a letecký zákon.

Podmienky Vyvlastnenia

Vyvlastnenie je možné len pri splnení nasledovných podmienok:

1. Verejný záujem: Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, čo znamená, že musí slúžiť prospechu spoločnosti.
2. Zákonnosť: Vyvlastnenie musí byť vykonané na základe zákona.
3. Nevyhnutnosť: Vyvlastnenie je možné len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť iným spôsobom, napríklad dohodou.
4. Primeraná náhrada: Vyvlastnený má právo na primeranú náhradu za stratu svojho majetku.

Návrh zákona ustanovuje, so zdôraznením výnimočnosti tohto inštitútu, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom; za iný spôsob možno považovať napr. zrušenie spoluvlastníctva, využitie predkupného práva, usporiadanie vzťahov súdnou cestou. Nevyhnutnou podmienkou vyvlastnenia je teda, aby sa ten, kto má záujem na získaní vlastníckeho alebo iného práva k pozemku alebo stavbe vopred pokúsil o dohodu s vlastníkom pozemku alebo stavby alebo sa iným spôsobom pokúsil získať toto právo k pozemku alebo stavbe, ktorých použitie je nevyhnutné pre realizáciu stavby alebo opatrenia vo verejnom záujme. Potenciálny vyvlastniteľ teda musí dať vlastníkovi pozemku alebo stavby najskôr návrh na uzavretie dohody, t. j.

Ďalšou podmienkou je, že vyvlastniť možno len v takej miere, ako je to nevyhnutne potrebné pre zákonom ustanovený účel.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Náhrada za Vyvlastnenie

Požiadavka primeranej a spravodlivej náhrady za vyvlastnenie odlišuje vyvlastnenie od iných zásahov do vlastníckeho práva. Kompenzácia rovnováhy medzi záujmom verejným a zásahom do vlastníckeho práva jednotlivca je zaručená aj poskytnutím peňažnej náhrady v primeranej výške.

Podľa návrhu zákona, má vyvlastnený nárok na peňažnú náhradu alebo náhradný pozemok alebo stavbu. Z aplikačnej praxe vyvstala opodstatnená požiadavka riešiť osobitným spôsobom poskytovanie náhrad v prípade vyvlastňovania na účely stavieb ciest, dráh, letísk a verejných prístavov podľa osobitných zákonov, kedy bude možné náhradu za vyvlastnenie nehnuteľnosti pre daný účel poskytnúť výlučne formou peňažných prostriedkov. Dôvodom je skutočnosť, že proces majetkoprávneho vysporiadania nehnuteľností predstavuje v procese výstavby týchto stavieb jeden z najvýznamnejších, ako aj časovo najnáročnejších procesov.

Podkladom pre určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo stavby alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určená znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu, a to vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z.

Náhrada za obmedzenie alebo zrušenie práv zodpovedajúcich vecným bremenám sa definuje ako náhrada zodpovedajúca nákladom, ktoré bude treba vynaložiť na zabezpečenie riadneho užívania pozemku.

Povinnosť poskytnúť náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva má vyvlastniteľ, teda osoba, v prospech ktorej sa pozemok alebo stavba vyvlastňuje; náhrada za vyvlastnenie je obligatórnou náležitosťou rozhodnutia o vyvlastnení, v ktorom je vyvlastňovací orgán povinný uviesť výšku náhrady, spôsob jej úhrady a lehotu v ktorej bude náhrada vyplatená. Ak sa poskytuje náhrada za vyvlastnenie stavby na bývanie obstaraním bytu alebo rodinného domu kúpou alebo výstavbou, je vyvlastniteľ povinný náhradu poskytnúť najneskôr v lehote dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že primeraná náhrada a vo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie na účely stavebného zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (§ 111 ods. 2 druhej vety stavebného zákona), pričom táto trhová cena má byť určená znaleckým posudkom. Stavebný zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa trhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nie len z polohy a z umiestenia pozemku, o vyvlastnení ktoréh.

Účelne Vynaložené Náklady

Návrh zákona príkladmo ustanovuje, čo je možné považovať za účelne vynaložené náklady vzniknuté v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, sú to najmä náklady na presťahovanie hnuteľného majetku vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti alebo poľnohospodárskych kultúr z vyvlastňovanej nehnuteľnosti, náklady spojené so zmenou trvalého bydliska, zmenou sídla alebo miesta podnikania, náklady spojené s prekládkou technickej infraštruktúry, súdne a správne poplatky.

Vyvlastňovacie Konanie

Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh vyvlastniteľa, ktorým môže byť orgán štátnej správy alebo právnická osoba, ktorá má záujem na vyvlastnení. Konanie vedie vyvlastňovací orgán, ktorým je okresný úrad v sídle kraja. Druhostupňovým vyvlastňovacím orgánom, ktorý rozhoduje o odvolaní proti prvostupňovému neprávoplatnému rozhodnutiu o vyvlastnení okresného úradu v sídle kraja je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ako správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 58 ods.

Konanie o vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva je samostatným návrhovým konaním (§ 112 ods. 2 stavebného zákona), predmetom ktorého je skúmanie podmienok podmieňujúcich vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva v intenciách §§ 108 a nasl. za účelom preukázania, že vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím, ktoré musí byť platné. Platnosť územného rozhodnutia je zákonnou podmienkou pre vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva, na ktorú stavebný úrad v konaní o vyvlast.

Vo vyvlastňovacom konaní platí koncentračná zásada vo vzťahu k námietkam účastníkov vyvlastňovacieho konania - navrhovaná úprava zásadne prehlbuje koncentračnú zásadu pri uplatňovaní námietok vo vyvlastňovacom konaní. V súlade s ustanovením § 3 správneho poriadku je vyvlastňovací orgán povinný oznámiť verejnosti informáciu o začatí vyvlastňovacieho konania na webovom sídle a na úradnej tabuli a to do siedmich dní od doručenia návrhu, obci ako orgánu samosprávy, v ktorej katastrálnom území sa vyvlastňovaná nehnuteľnosť nachádza, ako aj príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností, ktorý na základe uvedeného zapíše v katastri nehnuteľností obmedzujúcu poznámku, ktorá obmedzí vyvlastňovaného za podmienok uvedených v zákone (§ 10 ods.

Účastníci Konania

Návrh zákona vychádzajúc z princípov uvedených v § 14 správneho poriadku osobitným spôsobom rieši okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania. Účastníkmi konania sú predovšetkým vyvlastniteľ a vyvlastňovaný. Osobitne návrh zákona ustanovuje okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania v prípade, ak vyvlastňovaná nehnuteľnosť nemá v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo miesto jeho pobytu nie je známe, ak je vyvlastňovaný pozemok alebo stavba predmetom konania o dedičstvo alebo súdneho konania, ak vyvlastňovaný pozemok alebo stavba neboli predmetom dedičského konania.

Náležitosti Návrhu

Zákon ustanovuje náležitosti návrhu. Vyvlastňovacie konanie je návrhovým konaním (môže ho podať len vyvlastniteľ) a nemôže začať ex offo. Náležitosti návrhu, ktoré je povinný k návrhu priložiť vyvlastniteľ sú koncipované imperatívne tak, aby mohli identifikovať všetkých účastníkov konania, v rozsahu údajov podľa správy katastra a aby mohli viesť k spoľahlivému zisteniu skutočností, potrebných na rozhodovanie o vyvlastnení, vrátane určenia náhrady.

Rozhodnutie o Vyvlastnení

Doterajšia rozhodovacia prax ukázala, že je potrebné rozdeliť výrokovú časť rozhodnutia o vyvlastnení na samostatné výroky. Preto sa ustanovuje, že vyvlastňovací orgán v prípade, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia vydá rozhodnutie o vyvlastnení, v ktorom samostatnými výrokmi rozhodne a) o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a b) o náhrade za vyvlastnenie, pričom zákon v odseku 2 upravuje obsahové náležitosti výroku o vyvlastnení a v odseku 3 obsahové náležitosti výroku o náhrade.

Súdna Ochrana

Proti rozhodnutiu o vyvlastnení sa možno odvolať na krajský úrad a následne podať žalobu na všeobecný súd. Žaloba však nemá odkladný účinok, čo znamená, že vyvlastnenie môže byť vykonané aj počas súdneho konania.

Ak sa vyvlastnený občan domnieva, že vyvlastnením boli v dôsledku použitia právnych predpisov porušené jeho ústavné resp. ľudské práva, môže v žalobe súčasne navrhnúť všeobecnému súdu, aby všeobecný súd inicioval na ústavnom súde začatie konania o súlade právnych predpisov s ústavou a ústavnými zákonmi.

Požiadavka primeranej náhrady za vyvlastnenie je jednou zo základných podmienok, ktoré musia byť zachované v prípade tohto zásahu do vlastníckeho práva. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa v rozsudku sp. zn. 8Sžk/28/2019 vyjadril k právomoci správnych súdov vo veci preskúmania náhradových výrokov podľa zákona č. 282/2015 Z. z. a k právomoci civilných súdov rozhodujúcich vo veciach vyššej náhrady za vyvlastnenie.

Praktické Rady a Upozornenia

• Komunikácia s vyvlastniteľom: Dôležité je aktívne komunikovať s vyvlastniteľom a pokúsiť sa dosiahnuť dohodu.
• Znalecký posudok: V prípade nesúhlasu s výškou náhrady je vhodné nechať si vypracovať vlastný znalecký posudok.
• Právna pomoc: Vzhľadom na zložitosť vyvlastňovacieho konania sa odporúča vyhľadať právnu pomoc.
• Lehoty: Dôležité je dodržiavať všetky lehoty stanovené v zákone.

Vyvlastnenie a Verejný Záujem

Podľa ústavy je "verejný záujem" jednou zo štyroch podmienok prípustnosti vyvlastnenia. Najčastejším prípadom je, že verejnoprospešné stavby určí obecné resp. mestské zastupiteľstvo pri schvaľovaní územného plánu formou všeobecne záväzného nariadenia. Pre vybudovanie takto určených stavieb potom možno vyvlastniť pozemky a stavby. Je teda výhradne v rukách obecných a mestských poslancov, ktoré pozemky a stavby budú vyvlastnené z dôvodu výstavby nových verejnoprospešných stavieb. Do tejto kategórie spadajú pozemky pod budúce cesty, diaľnice, železnice, vodovody, kanalizáciu, priehrady a podobne. V praxi sa však fantázii obecných a mestských poslancov medze nekladú a tak tu nájdeme aj pozemky pod budúce priemyselné parky či hypermarkety.

tags: #žaloba #vyvlastnenie #náhrada #podmienky