Solidárna zodpovednosť žalovaných v 1. a 2. rade: Podrobný rozbor

Tento článok sa zaoberá problematikou spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti (solidárnej zodpovednosti) žalovaných v 1. a 2. rade, pričom vychádza z relevantných právnych predpisov a judikatúry. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto právnej inštitúcii, jej podstate, dôsledkoch a aplikácii v praxi.

Úvod do problematiky solidárnej zodpovednosti

Solidárna zodpovednosť predstavuje dôležitý právny koncept, ktorý nachádza svoje uplatnenie v rôznych oblastiach práva. V kontexte občianskeho práva sa s ňou stretávame najmä pri náhrade škody, kde viacerí škodcovia spoločne zodpovedajú za spôsobenú škodu. Podstata solidárnej zodpovednosti spočíva v tom, že poškodený má právo požadovať náhradu celej škody od ktoréhokoľvek zo škodcov.

Spoločná a nerozdielna zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka

Spoločná zodpovednosť podľa § 438 OZ môže byť spoločná a nerozdielna (solidárna) alebo delená - čiastočná. Spoločné spôsobenie škody viacerými škodcami (pluralita škodcov) má za následok solidárnu zodpovednosť. Podstata tejto zodpovednosti spočíva v tom, že spoloční škodcovia budú za škodu zodpovedať spoločne a nerozdielne. To znamená, že poškodený môže požadovať náhradu celej škody od ktoréhokoľvek škodcu a ten, na ktorého sa s takouto žiadosťou obráti, nie je oprávnený požiadavku na celú úhradu odmietnuť a požadovať od poškodeného, aby svoj nárok rozdelil medzi viacerých škodcov. Až na základe následného vyporiadania medzi škodcami sa určí, aký podiel škody nakoniec znáša každý z nich.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku

Zodpovednosť prevádzkovateľa dopravného prostriedku za škodu spôsobenú jeho prevádzkou podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka nevylučuje súbežnú (solidárnu) zodpovednosť vodiča tohto dopravného prostriedku podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonník, ktorý škodu spôsobil pri tej istej škodovej udalosti zavineným porušením právnej povinnosti, ak nejde o prípad uvedený v ustanovení § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poškodený môže využiť možnosť výhody solidarity záväzku viacerých zodpovedných subjektov podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka upravuje objektívnu zodpovednosť prevádzateľa za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku.

V prípade škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku možno uplatniť nárok na náhradu škody tak proti prevádzateľovi ako aj vodičovi, ktorých zodpovednosť stojí vedľa seba, a to v prípade prevádzateľa podľa § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu a v prípade vodiča (osoby odlišnej od prevádzateľa) podľa § 420 Občianskeho zákonníka na základe zavinenia, keďže ide o dve samostatné skutkové podstaty a ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka nie je špeciálnym ustanovením k § 420 Občianskeho zákonníka (porovnaj rozhodnutie NS ČR zo 17.1.2008, sp. zn. 32 Cdo2837/2006). Ide o prípady súbehu zodpovednosti, kedy existuje zodpovednosť zo zákona a zodpovednosť za porušenie právnej povinnosti.

Prečítajte si tiež: Žalovaný Nárok Súd v SR

Objektívna zodpovednosť prevádzateľa za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku nie je bezvýnimočná. Prevádzateľ sa môže zodpovednosti zbaviť, ak je tu niektorý z liberačných dôvodov uvedený v zákone. Preukázaním liberačného dôvodu sa prevádzateľ zodpovednosti za škodu zbaví a poškodený musí znášať škodu zo svojho. Prvý liberačný dôvod možno vyvodiť výkladom a contrario z prvej vety § 428 Občianskeho zákonníka. Podľa neho sa prevádzateľ môže svojej zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Druhým liberačným dôvodom je, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemala pôvod v prevádzke alebo výlučným zavinením tretej osoby alebo poškodeného.

Zníženie náhrady škody z dôvodov hodných osobitného zreteľa

Žalovaní v 1. a 2. rade namietajú, že žalovaný v 1. rade má 17 rokov, plní si povinnú školskú dochádzku a nemá žiaden príjem, ani majetok. Škodu nespôsobil úmyselne, ale z nedbanlivosti, preto navrhujú použiť ust. § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu škody primerane znížiť. K tomu odvolací súd uvádza, že je pravda, že žalovaný v 1. rade študuje a nemá príjem. S uvedeným však už zákonodarca počítal v ust. § 422 Občianskeho zákonníka, teda poškodený má nárok nielen voči páchateľovi, ale aj od toho, kto zanedbal nad ním dohľad. Preto ide o solidárnu zodpovednosť.

Vzájomné vyporiadanie solidárne zodpovedných škodcov

V oblasti obchodných záväzkových vzťahov, čo je i vzťah medzi žalobcom a žalovaným (kedy žalovaný poskytoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti služby vodiča žalobcovi prevádzkujúcemu nákladnú prepravu), upravuje potom vzájomný vzťah medzi solidárne zodpovednými škodcami ust. § 383 OBZ, v zmysle ktorého sa solidárne zodpovední škodcovia medzi sebou vyporiadajú podľa rozsahu svojej zodpovednosti. Znamená to, že vo vzájomných vzťahoch povinných osôb pri solidárnej zodpovednosti, sa povinné osoby medzi sebou vyporiadajú podľa rozsahu svojej zodpovednosti na spôsobení škody, v dôsledku čoho ten, kto uhradil viac, ako zodpovedá jeho podielu, má voči ostatným právo na regres.

Solidárna zodpovednosť pri porušení práva hospodárskej súťaže

Zákon o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. upravuje okrem iného aj otázky solidárnej zodpovednosti.

Pre prípad, že pravidlá hospodárskej súťaže spoločne poruší viacero podnikov, ako to býva pri karteloch, zákonodarca ustanovil, že títo porušitelia spoločne a nerozdielne zodpovedajú za celú škodu spôsobenú predmetným porušením a každý z porušiteľov je povinný nahradiť škodu v plnom rozsahu. V prípade, ak porušiteľ v rozsahu uplatneného nároku zaplatil viac ako bola jeho účasť na spôsobenej škode, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných porušiteľov podľa ich účasti na spôsobenej škode. Zákonodarca tiež zakotvil pravidlo, podľa ktorého účasť na spôsobenej škode sa určí podľa obratu, úlohy porušiteľa v rámci kartelu a jeho podielu na trhu.

Prečítajte si tiež: Žalovaná suma uhradená, ale nárok neuznaný

Výnimku z načrtnutého pravidla tvoria ustanovenia odsekov 5 a 6, ktoré upravujú osobitný režim zodpovednosti za škodu, ak je porušiteľom malý alebo stredný podnik podľa osobitného predpisu, ktorým je Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v.

Fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré spolupracujú s orgánmi hospodárskej súťaže v rámci programov zhovievavosti, zohrávajú zásadnú úlohu pri odhaľovaní tajných kartelových protisúťažných konaní a pri ukončení takýchto konaní, čím často zmenšujú škody, ktoré by mohlo spôsobiť pokračovanie tohto protisúťažného konania. Z tohto dôvodu zákonodarca odchylne od pravidla uvedenom v odseku 3, v odseku 4 upravil osobitné pravidlo, podľa ktorého účasť na spôsobenej škode osoby, ktorá bola oslobodená od pokút však nemôže byť vyššia ako škoda, ktorú spôsobila svojím priamym odberateľom, nepriamym odberateľom, priamym dodávateľom alebo nepriamym dodávateľom. Rovnako osobitné pravidlo je zakotvené aj v odseku 7, podľa ktorého je osoba oslobodená od pokút spoločne a nerozdielne zodpovedná len voči svojim priamym odberateľom, nepriamym odberateľom, priamym dodávateľom, nepriamym dodávateľom a voči iným poškodeným osobám, len ak od ostatných porušiteľov, ktorí sa zúčastnili na tom istom porušení práva hospodárskej súťaže, nemožno získať náhradu škody. Vyššie uvedené možno zhrnúť aj tak, že je vhodné, aby fyzické alebo právnické osoby, ktoré orgán hospodárskej súťaže v rámci určitého programu zhovievavosti oslobodil od pokút, sú chránené pred neprimeranými nárokmi na náhradu škody, majúc na pamäti, že rozhodnutie orgánu hospodárskej súťaže o zistení porušenia sa môže pre osobu oslobodenú od pokút stať konečným skôr, ako sa stane konečným pre iných porušiteľov, ktorí od pokút oslobodení neboli, v dôsledku čoho môžu poškodené osoby uprednostniť začatie sporov proti osobe oslobodenej od pokút. Preto je vhodné, aby sa na osoby oslobodené od pokút nevzťahovala zásada spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za celú škodu a aby sa náhrada voči porušiteľom obmedzila len za škodu, ktorú tieto osoby spôsobili vlastným priamym alebo nepriamym odberateľom, resp. v prípade nákupného kartelu svojim priamym alebo nepriamym dodávateľom. V rozsahu, v akom kartel spôsobil škodu iným osobám než zákazníkom, či dodávateľom porušiteľa, by príspevok osoby oslobodenej od pokút nemal presahovať jej pomernú zodpovednosť (účasť na spôsobenej škode) za škodu spôsobenú kartelom.

Zánik združenia a podielové spoluvlastníctvo

Zánikom združenia založeného podľa § 829 a nasl. Obč. zák. nezaniká podielové spoluvlastníctvo jeho účastníkov k veciam uvedeným v § 833 a v § 834 Obč. zák. Ak sa pri zániku združenia nedohodnú jeho účastníci na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ( podielové spoluvlastníctvo vznikne podľa ust. § 833 Obč. zák. 40/1964 - Občiansky zákonník k poskytnutým peniazom alebo k iným veciam určeným podľa druhu a podľa ust. § 834 Obč. zák. i k majetku získanému pri výkone spoločnej činnosti ), môže sa ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia podielového spoluvlastníctva a vykonania vyporiadania súdom.

Prečítajte si tiež: Ako prebieha prehodnotenie zdravotného stavu?

tags: #zalovany #1 #a #zalovany #2 #spolocna