Žalovaný namieta výšku škody ustanovenú znalcom v trestnom konaní

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou námietok žalovaného voči výške škody, ktorá bola stanovená znalcom v trestnom konaní. Analyzuje východiská návrhu právnej úpravy civilného procesu a civilného mimosporového poriadku, ako aj inštitucionálne zmeny v systéme správneho súdnictva. Skúma tiež vzťah správneho súdneho poriadku k právu Európskej únie a medzinárodným zmluvám.

Východiská návrhu právnej úpravy civilného procesu

Východiská návrhu právnej úpravy civilného procesu a civilného mimosporového poriadku otvárajú aj otázku inštitucionálnych zmien v systéme správneho súdnictva. Zachovanie správneho súdnictva v systéme všeobecných súdov a potreba špecializácie sudcov na veci správneho súdnictva ukazujú, že jeho inštitucionálne zaradenie nemá nijaký dopad na kvalitu správneho súdnictva.

V kontexte zmien je dôležité spomenúť aj zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov a zákon SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.

Pri koncipovaní novej právnej úpravy sporového konania sa objavuje aj pojem "rozklad". S uvedeným názvom nového inštitútu sa nesúhlasí, pretože rozklad je opravný prostriedok proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy vydanému v prvom stupni. Preto sa považuje za nevhodné, aby sa po takomto období dával tomuto inštitútu nový obsah. Žiada sa, aby bol pojmu rozklad ponechaný jeho súčasný obsah. Namiesto toho sa navrhuje zmena názvu opravného prostriedku na "sťažnosť".

Východiská návrhu Správneho súdneho poriadku

Pri tvorbe Správneho súdneho poriadku je potrebné zohľadniť aj právo Európskej únie, konkrétne smernicu Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. EÚ L 326, 13. 12. 2005). V kapitole V ustanovuje konanie o opravnom prostriedku. Pripravuje sa nová smernica Európskeho parlamentu a Rady o spoločných postupoch pre priznávanie a odnímanie medzinárodnej ochrany (táto smernica nahradí smernicu Rady 2005/85/ES).

Prečítajte si tiež: Žalovaný Nárok Súd v SR

V oblasti azylu ide napr. o nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte štátnym príslušníkom tretej krajiny (Úradný vestník Európskej únie L 050, 25/02/2003). Z tohto dôvodu sa navrhuje predmetné nariadenie do tejto časti tiež doplniť. Pripravuje sa nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ (toto nariadenie nahradí nariadenie Rady (ES) č. 343/2003).

Dôležité je doplniť text o Dohovor o právnom postavení utečencov (1951) a o Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov (1967). Odporúča sa uviesť doplnenie textu o zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Štruktúra návrhu právnej úpravy civilného procesu

Občiansky súdny poriadok vymedzuje pôsobnosť a právomoc súdov v § 7 ods. 1 O. s. p. Súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Súd v občianskom súdnom konaní nie je oprávnený preskúmavať postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska ich účelnosti alebo rýchlosti. Kontrolovať postup orgánov činných v trestnom konaní patrí do pôsobnosti prokuratúry.

Právomoc súdu v občianskom súdnom konaní je upravená v § 7 O. s. p. Súd rozhoduje o náhrade škody alebo o inom majetkovom usporiadaní, ktorékoľvek vyplývajúce z trestnej zodpovednosti. Takýto názor je vyjadrený v rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21C/193/2008-418 zo dňa 22.03.2011. Podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 24C/68/2011-157: "Civilný súd nie je oprávnený hodnotiť zákonnosť, vecnú správnosť a úplnosť trestného konania".

Odporca v I. rade poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 24C/68/2011, ktorý konštatoval, že "civilný súd nie je oprávnený hodnotiť zákonnosť, vecnú správnosť a úplnosť trestného konania". Taktiež rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. Zn. 13Co/249/2014 "sa zaoberal otázkou vylúčenia preskúmavania postupu a rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní z pôsobnosti civilných súdov".

Prečítajte si tiež: Žalovaná suma uhradená, ale nárok neuznaný

Konanie v správnom súdnictve

V § 6 (nie len možnosť) žalobcovi, aby pri podaní viacerých žalôb (aj zdanlivo nesúvisiacich) označil ich súvislosť a vzájomný vzťah, resp. aby uviedol, v čom sa jednotlivé žaloby odlišujú. Prípady litispendencie či res iudicata. V § 9 rešpektovanie názoru súdu. Navrhovaná osobitná poriadková pokuta pre orgány verejnej správy je podľa názoru v rozpore so zásadami O. s. ia pred súdom.

V niektorých prípadoch nie je v možnostiach orgánu verejnej správy zabezpečiť v lehote určenej súdom administratívne spisy. Žiada doručiť obratom. Súd určil, čo však nie je v praxi vždy objektívne možné. Sankcionovanie sa môže byť v tomto prípade diskutabilné, pretože závery súdu pri opätovnom prejednaní veci správnym orgánom sa môžu javiť nejednoznačne.

Osobitné ustanovenia o konaní

Obsah štvrtej hlavy na str. v správnych veciach a konanie vo veciach zaistenia boli upravené každé v samostatnej hlave. Konanie v azylových veciach by malo určovať príslušnosť súdov so zreteľom na špecializáciu už vybraných súdov. Odkladný účinok a doručenie rozsudku krajského súdu (podanie žaloby by malo odkladný účinok).

Žiadosť o udelenie azylu zamieta ako zjavne neopodstatnená alebo sa žiadosť o udelenie azylu zamieta ako neprípustná. V konaní vo veciach zaistenia, bola súdu ustanovená lehota na rozhodnutie o žalobe proti rozhodnutiu o zaistení. Slovenská republika už v súčasnosti medzi štáty s najdlhšími lehotami na podanie opravných prostriedkov proti rozhodnutiam v azylových veciach. Možnosť zastaviť konanie v prípade, kedy už odpadol dôvod konania.

Zaplatenie (patričnú lehotu) navrhujeme predĺžiť zo súčasných 3 dní na minimálne 15 dní. Lehotu 3 dni preto nie je možné v podmienkach štátnej správy reálne dodržať. Predĺženie lehoty navrhujeme vo všetkých troch poriadkoch.

Prečítajte si tiež: Ako prebieha prehodnotenie zdravotného stavu?

tags: #žalovaný #namieta #výšku #škody #ustanovenú #znalcom