Odporovateľnosť právneho úkonu: Keď dlžník nemá v úmysle ukrátiť veriteľa – dôkazné bremeno

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou odporovateľnosti právnych úkonov, a to najmä situáciou, keď dlžník nemá v úmysle ukrátiť veriteľa. Odporovateľnosť právnych úkonov je inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi domáhať sa na súde určenia, že určitý právny úkon dlžníka je voči nemu právne neúčinný. Cieľom tohto inštitútu je chrániť veriteľa pred konaním dlžníka, ktorý sa zbavuje svojho majetku s cieľom znemožniť alebo sťažiť uspokojenie pohľadávky veriteľa.

Právne a faktické úkony

V právnej vede sa okrem právnych úkonov rozlišujú aj tzv. faktické úkony. Na faktické úkony sa nevzťahuje úprava neplatnosti právneho úkonu. Zaradenie úkonu medzi faktické úkony má teda významné následky.

Právne úkony patria medzi subjektívne právne skutočnosti, t. j. skutočnosti, s ktorými platné právo spája vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov a ktoré sú determinované správaním ľudí. Subjektívne právne skutočnosti sa vymedzujú oproti objektívnym právnym skutočnostiam alebo okolnostiam, ktoré sú na ľudskom správaní nezávislé a s ľudským správaním nesúvisia.

Definícia právneho úkonu je obsiahnutá v § 34 Občianskeho zákonníka. Už na prvý pohľad je zrejmé, že definícia nie je uzatvorená, obsahuje iba exemplifikatívny výpočet úkonov, ktoré pod ňu spadajú. Súčasná definícia právneho úkonu bola znovuzavedená do nášho právneho poriadku novelou Občianskeho zákonníka, zákonom č. 509/1991 Zb. Úprava definície právneho úkonu spočívala v doplnení slova „najmä“ a bola odôvodňovaná existenciou úkonov ako napr. Je potrebné zdôrazniť, že napriek otvorenej definícii, nemožno pri posudzovaní, či prejav vôle predstavuje právny úkon, úplne abstrahovať od zamerania prejavu vôle na vznik, zmenu a zánik práv a povinností (spojených s prejavom vôle právnou normou). Platná definícia právnych úkonov vychádza z tzv. širokého konceptu právneho úkonu, zástancom ktorého bol akademik Viktor Knapp. Knapp považoval za právny úkon prejav vôle spôsobiť právne následky. Aj pre široké chápanie právneho úkonu teda stále platí, že prejav vôle musí smerovať k právnym následkom.

Právne úkony predstavujú iba jednu zo skupín subjektívnych právnych skutočností. Zaradenie právnej skutočnosti medzi právne úkony má významné dôsledky. Len pre právne úkony totiž platí napr. úprava platnosti resp. neplatnosti právnych úkonov. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že uvedené je samozrejmé (napr. Medzi také úkony patria napr. spomínané faktické konania ako je vytvorenie či zničenie veci alebo diela. Ďalšími úkonmi, ktoré právna veda nezaraďuje medzi právne úkony sú tzv. spoločenské a priateľské úsluhy a morálne záväzky ako je napr. pozvanie na obed, sľub zalievať kvety a pod. Obdobne je tomu tak pri úkonoch v rámci hier či vzdelávania. Pre potreby tohto príspevku by som rada spomenula ešte dve skupiny úkonov, ktoré právna veda a judikatúra postavila mimo rámca právnych úkonov. Ide o rozhodnutia orgánov obchodných spoločností. Najvyšší súd SR opakovane judikoval, že uznesenie valného zhromaždenie nie je právnym úkonom, ale inou právnou skutočnosťou. Uznesenie valného zhromaždenia nie je konaním spoločnosti navonok, ale je skutočnosťou, ktorá je súčasťou tvorby vôle právnickej osoby. Keďže nejde o právny úkon, súdy nie sú oprávnené preskúmavať ich platnosť podľa § 39 a nasl. Občianskeho zákonníka (ich platnosť sa preskúmava výhradne podľa § 131 resp. Pre oblasť pracovného práva je dôležitou skupinou úkonov, ktoré sa nepovažujú za právne úkony, skupina tzv. Koncept faktických úkonov v pracovnom práve bol vytvorený rozhodovacou praxou súdov. Súdy postupne za faktické úkony uznali napr. rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce), rozhodnutie o neospravedlnenej absencii zamestnanca (§ 144a ods. 6 Zákonníka práce), či rozhodnutie o rozvrhnutí pracovného času (§ 85 a nasl. pracovného času). V rozhodnutiach súdy konštantne judikujú, že faktické úkony nie sú právnymi úkonmi a súd teda nemôže preskúmavať ich platnosť resp. neplatnosť. Podľa súdov, faktické úkony majú právne následky výhradne tam, kde sú ustanovené ako hmotnoprávna podmienka platnosti právneho úkonu.

Prečítajte si tiež: Žalovaný Nárok Súd v SR

Predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu

Na to, aby mohol veriteľ úspešne odporovať právnemu úkonu dlžníka, musia byť splnené nasledovné predpoklady:

1. Existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi: Veriteľom môže byť len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku. Táto pohľadávka musela aspoň vo forme budúcej pohľadávky existovať už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo. Ten, kto nemá voči dlžníkovi pohľadávku, nemôže byť jeho veriteľom. Pre uplatnenie odporu je z tohto hľadiska významné len to, že veriteľ má skutočne voči dlžníkovi pohľadávku (teda že je jeho veriteľom) a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jej uspokojenie. Vymáhateľná je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní; vymáhateľná je teda pohľadávka, ktorá už dospela (je splatná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá však ani nezanikla, či už splnením, kompenzáciou, preklúziou či z iného právneho dôvodu.

2. Právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa: Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho mohol veriteľ uspokojiť.

3. Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa: Konanie, ktorým chce dlžník znemožniť alebo aspoň podstatne sťažiť veriteľom možnosť dosiahnuť uspokojenie ich pohľadávok, a to predovšetkým tým, že sa zbavuje svojho majetku, nie je v súlade so zákonom. Z tejto zásady treba vychádzať. Ak zákon určité konanie dlžníka za stanovených podmienok sankcionuje odporovateľnosťou právneho úkonu nemôže byť to isté konanie za tých istých podmienok sankcionované neplatnosťou právneho úkonu (právny úkon, ktorý nie je platný a ktorý teda nevyvoláva žiadne právne účinky, nemôže naplniť jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti, a teda ukrátenie uspokojenia pohľadávok dlžníkových veriteľov). Inak by sa totiž nemohol prakticky uplatniť inštitút odporovateľnosti právnych úkonov, čím by bol popretý jeho účel a zmysel, ktorým je občianskoprávna ochrana veriteľa brániť sa účinkom takých právnych úkonov dlžníka, ktoré sú vykonávané na ukrátenie veriteľa.

4. Vedomosť tretej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa: Ak ide o odplatný právny úkon, veriteľ môže odporovať len vtedy, ak dlžník konal s úmyslom ukrátiť veriteľa a druhá strana o tomto úmysle vedela. Ak ide o bezodplatný právny úkon, úmysel dlžníka sa nevyžaduje a veriteľ môže odporovať, aj keď druhá strana o úmysle dlžníka nevedela.

   Prečítajte si tiež: Žalovaná suma uhradená, ale nárok neuznaný

Dôkazné bremeno

V konaní o odporovacej žalobe je na veriteľovi, aby preukázal splnenie všetkých predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu. To znamená, že veriteľ musí preukázať existenciu svojej pohľadávky voči dlžníkovi, skutočnosť, že právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a v prípade odplatného právneho úkonu aj vedomosť tretej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa.

Situácia, keď dlžník nemá v úmysle ukrátiť veriteľa

V praxi sa môže stať, že dlžník sa zbavuje svojho majetku, ale nemá pritom v úmysle ukrátiť veriteľa. Môže ísť napríklad o situáciu, keď dlžník predáva svoj majetok za trhovú cenu s cieľom získať finančné prostriedky na podnikanie alebo na uspokojenie iných svojich záväzkov. V takomto prípade je pre veriteľa veľmi ťažké preukázať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa.

Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave

Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 21CoKR/15/2018-1089 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žaloba správcu konkurznej podstaty na určenie neúčinnosti kúpnych zmlúv. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by kúpne ceny boli neprimerané, čím nebola splnená obligatórna podmienka neúčinnosti právneho úkonu.

Prečítajte si tiež: Ako prebieha prehodnotenie zdravotného stavu?

tags: #zalovany #nemal #v #ziadnom #pripade #umysel