
Článok sa zaoberá problematikou záložného práva a s tým súvisiacimi obmedzeniami, ktoré pre záložcu vyplývajú pri nakladaní s predmetom zálohu. Dôraz je kladený na práva a povinnosti záložného veriteľa a záložcu, ako aj na rôzne aspekty výkonu záložného práva.
Záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť musí mať písomnú formu. Predmetom zálohu môže byť nehnuteľnosť, ktorú môže založiť obligačný dlžník alebo záložca. Spravidla ide o osobu, ktorej bol poskytnutý úver alebo pôžička, teda o osobu, ktorá má dlh. Jedným zo spôsobov zániku záložného práva je jeho vzdanie sa záložným veriteľom. Prílohou návrhu na výmaz záložného práva je vyhlásenie veriteľa o vzdaní sa záložného práva.
Záložné právo na nehnuteľnosť sa najčastejšie viaže na existenciu záložnej zmluvy podľa ustanovenia § 151b Občianskeho zákonníka. Najčastejšie sa prostredníctvom zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zabezpečujú pohľadávky banky pri poskytovaní hypotekárnych úverov. Hypotekárna banka vystupuje ako záložný veriteľ, žiadateľ o úver môže byť obligačným dlžníkom, prípadne predmet zálohu môže poskytnúť aj 3. osoba s postavením záložcu.
Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť je upravené v ustanovení § 168 a nasl. Exekučného poriadku. Ide o tzv. nútené záložné právo, ktoré sa zriaďuje len na návrh oprávneného z exekučného titulu a len ak sa preukáže, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.Exekučné záložné právo možno zriadiť, len ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Uvedené nevylučuje, aby po vzniku exekučného záložného práva nemohlo dôjsť k prevodu alebo prechodu založenej nehnuteľnosti na tretiu osobu.
Daňové záložné právo je upravené v ustanovení § 81 a nasl. Zákona o správe daní. Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže rozhodnutím správcu dane vzniknúť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka.
Prečítajte si tiež: Žalovaný Nárok Súd v SR
Záložca má právo užívať predmet zálohu, avšak je povinný zdržať sa akýchkoľvek zásahov, ktoré by mohli znížiť hodnotu zálohu. Záložca je povinný chrániť záloh pred poškodením, stratou alebo zničením. Záložca nesmie bez súhlasu záložného veriteľa predmet zálohu scudziť (predať, darovať a pod.) alebo zaťažiť ďalším záložným právom.
Záložca, teda dlžník, nie je oprávnený nakladať s predmetom záložného práva spôsobom, ktorý by zhoršoval pozíciu záložného veriteľa. Konkrétne to znamená, že nemôže bez súhlasu záložného veriteľa previesť vlastníctvo k zálohu na inú osobu, zaťažiť ho ďalším záložným právom alebo vecným bremenom, prípadne inak znížiť jeho hodnotu. Ak by záložca napriek tomu s predmetom zálohu nakladal v rozpore s týmito obmedzeniami, záložný veriteľ má právo domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou.
Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že pri zmene užívania stavby, resp. pri prípadnej rekonštrukcii, prístavbe alebo nadstavbe zostáva celá nehnuteľnosť založená v prospech záložného veriteľa i s jej prístavbou alebo nadstavbou.
Záložný veriteľ má právo na uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu zálohu, ak dlžník svoju pohľadávku riadne a včas nesplní. Záložný veriteľ má právo kontrolovať stav zálohu a požadovať od záložcu informácie o jeho stave. Záložný veriteľ je povinný vrátiť záloh záložcovi po splnení zabezpečenej pohľadávky.
Záložný veriteľ je oprávnený v súlade s ustanovením § 151 a a nasl. Občianskeho zákonníka začať výkon záložného práva, tzn. predať záloh podľa osobitných predpisov ( napr. zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách alebo zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti). Výber vhodného spôsobu výkonu záložného práva patrí záložnému veriteľovi.
Prečítajte si tiež: Žalovaná suma uhradená, ale nárok neuznaný
Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. Teda môže sa uspokojiť spôsobom, aký bol dohodnutý v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, prípadne predajom zálohu podľa osobitných predpisov. Začatie výkonu záložného práva záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť záložcovi. V tomto oznámení je uvedený spôsob akým sa uspokojí. Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť súčinnosť. Ak je v zmluve o zriadení záložného práva dohodnuté, že záložný veriteľ môže predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný postupovať pri predaji s náležitou starostlivosťou, aby záloh predal za adekvátnu cenu.
Záložný veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva najskôr po uplynutí 30 dní od oznámenia realizácie záložného práva záložcovi a registrácie výkonu záložného práva na registri záložných práv. Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva.
Hodnota výťažku z predaja zálohu bude použitá na úhradu pohľadávky záložného veriteľa v zmysle Zmluvy o NFP a tejto zmluvy.
Záložné právo zaniká splnením zabezpečenej pohľadávky, zánikom zálohu, vzdaním sa záložného práva záložným veriteľom, uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, alebo rozhodnutím súdu.
Jediným zákonom upravený spôsob zrušenia exekučného záložného práva sa nachádza v ustanovení § 167 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Podanie návrhu na súd, aby súd zastavil exekúciu napr. z dôvodu, že nebol dodržaný postup v prípade prednostného záložného veriteľa. Ďalším spôsobom zrušenia exekučného záložného práva, ktorý by prichádzal do úvahy v prípade, ak nedošlo k zastaveniu exekúcie je výmaz exekučného záložného práva na návrh exekútora, nakoľko platí zásada „kto vymenúva, ten odvoláva“. Keďže v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 Exekučného poriadku platí, že: „Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť len na návrh oprávneného“, bude sa na výmaz exekučného záložného práva vyžadovať súhlas oprávneného.
Prečítajte si tiež: Ako prebieha prehodnotenie zdravotného stavu?