Život v Nórsku: Príspevky a dávky – komplexný prehľad

Nórsko, krajina s vysokou životnou úrovňou a prosperujúcou ekonomikou, ponúka rozsiahly systém sociálneho zabezpečenia. Tento systém je financovaný z daní a je určený na podporu občanov v rôznych životných situáciách, od narodenia dieťaťa až po starobu. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o príspevkoch a dávkach dostupných v Nórsku, porovnáva ich so situáciou na Slovensku a skúma ďalšie aspekty života v tejto severskej krajine.

Finančná pomoc z EHP a Nórska

Nórsko, Island a Lichtenštajnsko prispievajú do finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Nórskeho finančného mechanizmu. Nórsko poskytuje približne 97 % finančných prostriedkov. Tieto mechanizmy sú zamerané na znižovanie ekonomických a sociálnych rozdielov v Európe. V rokoch 2004 až 2009 spravoval Úrad vlády Slovenskej republiky približne 70 miliónov eur z týchto zdrojov. Slovenská republika získala celkovú alokáciu 80,75 miliónov eur, z čoho 38,35 miliónov eur pochádza z FM EHP a 42,40 miliónov eur z NFM. Finančné prostriedky sú poskytované prostredníctvom individuálnych projektov alebo blokových grantov.

Práceneschopnosť a sociálny systém v Nórsku

Štedrý sociálny systém v Nórsku má aj svoje tienisté stránky. Vysoké výdavky na zdravotné a sociálne dávky a potenciál pre zneužívanie systému predstavujú výzvy. Medzinárodný menový fond (MMF) upozorňuje, že Nórsko má najvyšší podiel populácie poberajúcej dávky súvisiace so zdravotným hendikepom spomedzi krajín OECD a vyzýva na reformu tohto systému. Zamestnanci v Nórsku poberajú počas práceneschopnosti plnú mzdu po dobu jedného roka a následne dve tretiny predchádzajúceho príjmu. Podľa generálneho riaditeľa nórskej dôchodkovej a poisťovacej spoločnosti Storebrand Odd Arild Grefstad, firmy musia venovať viac času náboru a hľadaniu kvalifikovaných pracovníkov, zatiaľ čo zostávajúci zamestnanci sú preťažení, čo má za následok pokles produktivity.

V Nemecku zamestnávatelia v roku 2022 vynaložili rekordných 77 miliárd eur na kompenzácie za pracovnú neschopnosť, čo je viac ako dvojnásobok v porovnaní s rokom 2010.

Na Slovensku sa práceneschopnosť viac využíva v chudobnejších regiónoch. Analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik upozorňuje, že sociálny systém povzbudzuje ľudí s nižšími príjmami, aby zostávali dlhšie na PN. Priemerná PN pre chorobu a úraz trvala v roku 2023 44,83 dní, zatiaľ čo pred dvoma rokmi to bolo 34,34 dní.

Prečítajte si tiež: Realita sexuálneho života v domovoch dôchodcov

Voľný pohyb pracovníkov a koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia v EÚ

Voľný pohyb pracovníkov je jednou zo základných zásad Európskej únie (EÚ), ktorá zabezpečuje občanom EÚ právo hľadať si zamestnanie a pracovať v iných členských štátoch, bývať v nich na tento účel a mať rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci danej krajiny v oblasti prístupu k zamestnaniu, pracovných podmienok a sociálnych a daňových výhod. Táto zásada sa vzťahuje aj na Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko.

Cieľom koordinačných nariadení EÚ je zabezpečiť, aby uplatňovanie rôznych vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia negatívne neovplyvnilo osoby, ktoré si uplatňujú svoje právo na voľný pohyb. Tieto nariadenia nenahrádzajú vnútroštátne právne predpisy, ale určujú, ktorý systém sociálneho zabezpečenia ktorého štátu je pre konkrétnu osobu v jej konkrétnej situácii príslušný. Ak sa osoba nachádza v cezhraničnej situácii (napr. býva v jednom členskom štáte a pracuje v druhom), koordinačné nariadenia stanovujú pravidlá a princípy, podľa ktorých sa určuje, v ktorej krajine bude daná osoba poistená na sociálne zabezpečenie, aké dávky jej budú vyplácané a za akých podmienok.

Dňa 1. mája 2010 nadobudli účinnosť nové koordinačné nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a vykonávacie nariadenie č. 987/2009, ktoré platia pre všetky členské štáty Európskej únie. Pre Švajčiarsko sa rozšírila účinnosť nových koordinačných nariadení od 1. apríla 2012 a pre štáty, tvoriace Európsky hospodársky priestor (Island, Nórsko, Lichtenštajnsko) od 1. júna 2012.

Koordinácia je založená na niekoľkých kľúčových princípoch:

• Rovnaké zaobchádzanie: Pokiaľ nie je v nariadení ustanovené inak, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, poberajú tie isté dávky a majú tie isté povinnosti podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu ako štátni príslušníci daného členského štátu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, a to aj v oblasti sociálneho zabezpečenia. Súčasťou tohto princípu je aj rovnosť zaobchádzania pri dávkach, príjmoch, faktoch a udalostiach.
• Uplatňovanie legislatívy len jedného štátu: Všeobecným pravidlom je, že sa na osobu v konkrétnom čase uplatňuje legislatíva len jedného štátu, takže príspevky resp. dávky sa platia/poberajú len v jednom štáte.
• Princíp lex loci laboris: Koordinačné nariadenia sú primárne založené na princípe lex loci laboris, teda príslušnou legislatívou je legislatíva štátu, v ktorom je osoba zamestnaná alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť.
• Zachovanie nadobudnutých práv a zohľadňovanie období: Cieľom je, aby sa pri nároku na dávky sociálneho zabezpečenia zohľadňovali aj obdobia poistenia, zamestnania alebo bydliska v iných členských štátoch.
• Prenosnosť dávok: Ak má osoba nárok na peňažné dávky v jednej krajine, vo všeobecnosti jej môžu byť vyplácané aj keď žije v inej krajine.

Zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby podliehajú zásadne právnym predpisom toho členského štátu, v ktorom vykonávajú svoje zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť. Neaktívne osoby, dôchodcovia podliehajú právnym predpisom členského štátu bydliska. Zamestnanci, ktorých ich zamestnávateľ vyšle do iného členského štátu, aby tam v jeho mene vykonávali prácu, naďalej podliehajú právnym predpisom vysielajúceho členského štátu po dobu najviac 24 mesiacov.

Prečítajte si tiež: Sociálny a spoločenský život

Príspevok na bývanie v Nórsku

Príspevok na bývanie je dôležitý nástroj sociálnej politiky, ktorý pomáha predchádzať sociálnemu prepadu. Nórsko pristupuje k príspevku na bývanie individuálne a zohľadňuje konkrétnu situáciu žiadateľa. Na zistenie stropu príjmov stačí zadať obec, počet členov domácnosti, či je niekto zdravotne hendikepovaný alebo je poberateľ starobného dôchodku slobodný. Husbanken zohráva kľúčovú úlohu v politike sociálneho bývania na národnej úrovni.

Dane a benefity v Nórsku

V Nórsku je progresívny daňový systém. Dane sú geograficky rozdielne, na severe sú nižšie ako v Oslo. Zamestnanci, dôchodcovia a firmy platia dane samospráve a štátu. Odvody do sociálneho poistenia tvoria 7,8% dane. Zamestnávateľ platí za zamestnancov príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

Vysoké daňové sadzby v Nórsku a Škandinávii sú kompenzované úrovňou sociálnej pomoci a služieb. Z daní sa financujú škôlky, školy, bezplatné vzdelávanie, nemocnice, domovy dôchodcov, podpora sociálne slabších a výstavba ciest.

Medzi benefity platenia daní patria sociálne dávky, sociálne istoty, dávky v nezamestnanosti (Dag penger), bezplatné zdravotníctvo (pacient sa spoluúčastní max. sumou 2 040,- NOK). Cudzincom žijúcim v Nórsku je poskytovaná 10% úľava na dani prvé 2 roky. Mesiac pred Vianocami sa platí iba 50% daň.

Daňový úrad (Skattekontor) posiela raz ročne daňový výmer (Skattekort) s percentom dane na budúci rok. Ak zaplatíte príliš veľa dani, bude vám preplatok refundovaný. Daňové priznanie (Selvangivelse) obsahuje informácie o príjme, zaplatenej dani a prípadnom preplatku alebo nedoplatku.

Prečítajte si tiež: Život: Posielanie príspevku a dotácie

Vlastníctvo nehnuteľnosti znižuje daň. Štát podporuje rodiny s deťmi formou odpočtu z dani na dieťa. Obec (Kommuna) podporuje ľudí, ktorí si chcú kúpiť bývanie a nemajú našetrené 15% kapitálu, formou štartovacej pôžičky (Starlån).

Priemerne zarábajúci človek platí 36% daň, z čoho je 12% feriepenger (peniaze na dovolenku). Ten, kto spláca hypotéku a má 2 deti, môže si uplatniť odpočet z dane a iné bonusy.

Hľadanie práce a ubytovania v Nórsku

Integrovaný portál Work in Norway (www.workinnorway.no) poskytuje informácie pre uchádzačov o zamestnanie a zamestnávateľov. Národný inšpektorát práce (www.arbeidstilsynet.no) poskytuje informácie o pracovných zmluvách, pracovnom čase, mzde a dovolenke.

Zdravotná starostlivosť v Nórsku pre občanov EÚ

Ak pracujete v Nórsku a ste tam poistený, je potrebné váš poistný vzťah v SR ukončiť. Zdravotnú starostlivosť v SR potom môžete čerpať na náklady vašej zdravotnej poisťovne v Nórsku na základe formulára E106 alebo EHIC - Európskeho preukazu zdravotného poistenia. Formulár E106 sa vydáva pracovníkom, ktorí pracujú v jednom členskom štáte EÚ a bydlisko majú v druhom členskom štáte, aby získali nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v oboch týchto štátoch. EHIC - Európsky preukaz zdravotného poistenia umožňuje čerpať potrebnú zdravotnú starostlivosť v ostatných členských štátoch EÚ, teda aj v SR.

Ak máte v Nórsku len prechodné bydlisko a Vaše stále bydlisko je v inom štáte EÚ, môžete mať nárok na vydanie formulára E 106 a/alebo formulára E 109. Formulár E109 umožní čerpať plnú zdravotnú starostlivosť na Slovensku Vašim rodinným príslušníkom, ktorí sú na Slovensku.

Rodičovské príspevky a dávky v Nórsku

Narodenie dieťaťa je spojené s finančnými nákladmi. Štáty poskytujú rôzne formy podpory pre rodiny s deťmi, ako sú materské a rodičovské príspevky.

Pôrod v Nórsku je spojený s profesionálnym prístupom personálu a vysokou kvalitou praxe pôrodných asistentiek. Matka má dieťa neustále pri sebe a je jej poskytnutá adekvátna podpora pri dojčení.

Dieťa slovenského občana sa automaticky stáva slovenským občanom narodením, aj keď sa narodí v zahraničí. Na vybavenie slovenského rodného listu pre dieťa narodené v Nórsku budete potrebovať: rodný list vydaný v Nórsku, sobášny list rodičov (ak sú rodičia zosobášení), doklad o otcovstve (ak nie sú rodičia zosobášení), platný doklad o štátnom občianstve SR rodiča (občiansky preukaz alebo cestovný pas), rodný list rodiča, ktorý je občanom SR a úradný preklad rodného listu do slovenského jazyka.

Kritika systému "ochrany detí" v Nórsku (Barnevern)

Systém "ochrany detí" v Nórsku, známy ako Barnevern, je kritizovaný za rozsiahly biznis, kde súkromné spoločnosti zarábajú na umiestňovaní detí do náhradnej starostlivosti. Podľa niektorých zdrojov je v Nórsku až 5% detí bez rodičov. Na starostlivosť o jedno dieťa sa vynakladá približne 2300 EUR denne.

Rodinné dávky pre pracujúcich v Nórsku

Ak ste zamestnaný v Nórsku a máte deti na Slovensku, môžete mať nárok na detské prídavky a hotovostnú podporu. Detské prídavky sú vyplácané do dosiahnutia veku 18 rokov dieťaťa. Hotovostnú podporu je možno dostať na dieťa vo veku medzi 1 a 3 roky a maximálne po dobu 23 mesiacov.

Porovnanie rodičovských príspevkov a dávok v krajinách EÚ a Nórsku

Dĺžka materskej dovolenky a výška materskej dávky sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia. Slovensko patrí medzi krajiny s dlhšou materskou dovolenkou, zatiaľ čo Nórsko má jednu z najkratších.

Pracovné podmienky v Nórsku

Pre uchádzačov o zamestnanie a zamestnávateľov bol v Nórsku vytvorený integrovaný portál pod názvom Work in Norway www.workinnorway.no. Portál má aj svoju osobitnú sekciu určenú pre nórskych zamestnávateľov, ktorí hľadajú zahraničných zamestnancov ako aj pre zahraničné spoločnosti ponúkajúce svoje služby v Nórsku. Informácie o pracovných zmluvách, pracovnom čase, mzde a dovolenke nájdete na webovej stránke Národného inšpektorátu práce www.arbeidstilsynet.no.

tags: #život #v #norsku #príspevky #a #dávky