Mimosúdne Riešenie Sporov a Náhrada Trovo Konania

Súdy sú orgánmi súdnej moci, ktoré vykonávajú súdnictvo ako nezávislé a nestranné inštitúcie. Avšak, nie všetky spory medzi fyzickými alebo právnickými osobami je možné vyriešiť mimosúdne, teda dohodou strán. Cieľom súčasnej právnej úpravy je, aby sa využívali viac alternatívne, mimosúdne riešenia sporov. Vzhľadom na to, že súdy sú zavalené veľkým počtom podaní a tiež tej skutočnosti, že súdne konanie je finančne náročné, odporúčame využívať súdy len v krajnom prípade. Často stačí trochu dobrej vôle na obidvoch stranách a spor, ktorý by sa mal riešiť súdnou cestou, sa ukončí mimosúdnou dohodou strán.

Alternatívne Riešenia Sporov

Rozhodcovské Konanie

Rozhodcovské konanie upravuje zákon č. 244/2002 Z. z. V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom. Ak je spor už predmetom konania na súde, môžu sa účastníci konania dohodnúť pred súdom alebo mimosúdne, že sa skončí v rozhodcovskom konaní. Táto dohoda musí obsahovať rozhodcovskú zmluvu. Dohoda doručená súdu má účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu odporcu s takým späťvzatím.

Mediácia

Medzi alternatívne riešenia sporov patrí aj mediácia, ktorú upravuje zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov. Mediácia je dobrovoľný proces, v ktorom neutrálna osoba - mediátor - pomáha sporiacim sa stranám vyjednávať urovnanie sporu. Je rýchla a neformálna, preto ju uprednostňujeme pred rozhodcovským konaním, ktoré sa využíva skôr v obchodnoprávnych veciach a vo veciach s medzinárodným prvkom. Možno ju využiť v sporoch, ktoré vznikajú z občianskoprávnych vzťahov, rodinnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov, ale aj pracovnoprávnych vzťahov. Mediátorom môže byť každá fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá funkciu mediátora prijme, obvykle pôsobí na príslušných okresných súdoch, môže ním byť aj notár.

Súdne Konanie a Trovy Konania

Priebeh Súdneho Konania

Pokiaľ by sa vôbec niekto chcel súdiť, musí najprv podať žalobu a zaplatiť súdny poplatok (ak nie je od neho oslobodený). Ďalej musí počítať aj s tým, že trovy konania narastajú. Napríklad aj vtedy, ak svoje právo nevie uplatniť kvalifikovane, nechce si zvoliť na hájenie svojich práv advokáta. Nakoniec treba brať do úvahy aj to, že spor možno prehrať. Postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní upravuje zákon č. 99/1963 Zb. Za jednotlivé úkony sa spravidla platia súdne poplatky stanovené v zákone č. 71/1992 Zb. Súdny priadok umožňuje aj podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom - zatiaľ sa nevyužíva. Ak sú účastníkmi dve strany - má byť zrejmé, kto je žalobca (oprávnený, teda kto žalobu podáva) a kto je žalovaný (povinný) - uviesť vždy meno a priezvisko, zamestnanie (napr. ROMO, s. r. o.).

Súdne konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie. Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov. Podľa zákona č. 71/1992 Zb. platia sa na účet príslušného súdu v slovenskej mene alebo kolkovými známkami, ak poplatok neprevyšuje čiastku 10 000 Sk. Na veci týkajúce sa opatrovníctva, starostlivosti o maloleté deti, ich osvojenia, povolenia na uzavretie ich manželstva, spôsobilosti na právne úkony, rozhodnutí o náhradách škody spôsobenej rozhodnutím štátneho orgánu a ďalšie - sú presne určené zákonom o súdnych poplatkoch (§ 4 ods. Na štát, obce, nadácie, vojakov, občanov vykonávajúcich civilnú službu, navrhovateľov v konaní o určení výživného, o príspevku na výživu a na ďalšie osoby presne určené zákonom o súdnych poplatkoch (§ 4 ods. Vo veciach podľa zákona č.

Prečítajte si tiež: Žalovaný Nárok Súd v SR

Trovy Konania a Ich Náhrada

Väčšinu trov si každý účastník konania počas súdneho sporu musí hradiť sám. Hradí trovy, ktoré vznikajú jemu osobne, ako aj trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní. Niektoré trovy znáša štát - napríklad tlmočenie na súde, ak účastník neovláda úradný jazyk. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. To znamená, že ten kto spor prehrá, musí trovy zaplatiť tomu, kto vyhrá. Neúspešný účastník musí v súdnom spore nakoniec zaplatiť aj náhradu trov konania, ktoré musel v súdnom spore zaplatiť štát (napríklad svedočné svedkom) a ktoré neboli kryté preddavkami zo strany účastníkov konania. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Z uvedeného vyplýva, že ak v spore dosiahnete úplný úspech, v konečnom rozhodnutí vám súd prizná aj náhradu všetkých preukázateľných trov, ale až do rozhodnutia súdu musíte trovy znášať sám. Práve táto skutočnosť býva často brzdou pri rozhodovaní, či si vôbec uplatniť svoje práva na súde. Na druhej strane je pravda, že ak si nie ste istí dôvodnosťou svojho nároku, môže sa vám stať, že presúdite veľké trovy súdneho konania. Mali by ste si preto dôkladne premyslieť, či uplatnenie práva je dôvodné. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak ide o prisúdenie trov konania v konaní, kde účastníka zastupoval advokát, advokát je povinný trovy právneho zastúpenia vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Proti výroku súdneho rozhodnutia, ktorým boli trovy priznané alebo nepriznané, možno podať odvolanie, a to bez ohľadu na to, či bolo odvolaním napadnuté aj samotné meritum veci. O trovách konania sa totiž môže rozhodovať aj samostatne.

Príklad z Praxe

Sťažovateľka sa žalobou podanou na súde domáhala od žalovaného v upomínacom konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. istinu. Žalovaný proti platobnému rozkazu podal odpor. Sťažovateľka sa v podaní zo späťvzala návrh. Sťažnosťou napadnuté uznesenie konania o sťažnosti nepriznalo. Sťažovateľka podala návrh späť v súlade s § 8 ods. zákona o upomínacom konaní) a práve v dôsledku uvedeného došlo k zastaveniu konania. Jej náhrada trov konania mala byť priznaná.

Ústavný súd konštatoval, že nekonformnej dĺžke napadnutého konania vrátane nesústredeného postupu okresného súdu trvalo 7 rokov a 10 mesiacov bez toho, aby bolo právoplatne skončené.

Dôležitosť Právnej Pomoci

Rozhodnutie riešiť svoj problém či spor súdnou cestou by si mal každý najprv dobre zvážiť. Odpovedať si na otázky, či má vôbec zmysel touto cestou ísť, či nemožno viac stratiť ako získať, či existuje vôbec šanca na úspech. V neposlednej miere je nezaujímavý tiež fakt - koľko to všetko bude stáť. V drvivej väčšine prípadov len ťažko možno nájsť odpoveď bez pomoci odborníkov v oblasti práva - advokátov a notárov. Odporúčame využiť vždy právnu pomoc advokátov a úspešnosť sporu dať posúdiť im, vyhnete sa tak zbytočným nákladom na súdne pojednávanie.

Prečítajte si tiež: Žalovaná suma uhradená, ale nárok neuznaný

Úloha Notárov

Práve notári sú tí, ktorí nielenže poskytnú právnu radu, ale v úsilí prípadnému súdnemu sporu predísť, vedia poskytnúť v určitých veciach aj právnu istotu a bezpečnosť. Ako verejné osoby ich treba vyhľadať najmä vtedy, ak ide - zjednodušene povedané - o majetok a peniaze. Teda o majetkovoprávne vzťahy a problémy všetkého druhu. Činnosť notárov a ich služby upravuje zákon č. 323/1992 Zb. Práve notári sú v súvislosti so zmluvami tými najpovolanejšími - verejnými dôveryhodnými osobami, ktoré ich (aj iné listiny) spisujú a osvedčujú v súlade s právnymi predpismi. V podstate môže ísť o všetky typy zmlúv, ktoré sa týkajú práva občianskeho, rodinného, obchodného, pozemkového, dedičského. Spísanie zmluvy o pôžičke formou notárskej zápisnice je najvhodnejšou formou zabezpečenia rýchlej vymožiteľnosti dlhu, je totiž priamo exekučným titulom.

Spisovanie a vydávanie verejných listín je najtypickejším druhom činnosti, ktorú vykonáva notár. Verejné listiny o právnych úkonoch spísané u notára sú menej často spochybňované ako súkromné listiny, dokonca aj ako listiny vyhotovené advokátom, iným právnikom alebo samotnými účastníkmi. Ak totiž niekto namieta ich pravosť, dôkazné bremeno je na ňom, aby preukázal opak toho, čo je uvedené vo verejnej listine. Notár ich musí trvale uschovávať v originálnej podobe; kedykoľvek tak z nich môže vyhotoviť rovnopisy. Riziko napadnutia neplatnosti akejkoľvek listiny sa tým, že je spísaná u notára, zmenšuje.

Ak sa predsa len niekto rozhodne napísať poslednú vôľu vlastnou rukou a uschová ju niekde u seba doma, mal by zároveň zabezpečiť, aby sa po jeho smrti našla a aby sa nedostala do rúk nepovolaných osôb. Je preto dobré zveriť v takom prípade závet dôveryhodnejšej osobe alebo ešte lepšie - zložiť ho do úschovy notára. Celkom určite je však najlepšie, ak poručiteľ prejaví svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice, ktorú podľa jeho vyhlásenia spíše ktorýkoľvek notár. V prípade závetu spísaného do notárskej zápisnice alebo závetu prijatého do úschovy notárom sa tieto listiny zaregistrujú do Notárskeho centrálneho registra závetov, ktorý vedie Notárska komora Slovenskej republiky.

Ak však ide len o samotnú osvedčovaciu činnosť (napr. len overenie pravosti podpisu, odpisu listiny a pod.), nezodpovedá za pravdivosť a zákonnosť osvedčovaného deja, len za správne a presné opísanie osvedčovaných skutočností. Znamená to, že v prípade, ak notár len osvedčí podpis na liste, ktorú vyhotovil iný subjekt (napr. účastníci sami), charakter listiny sa nemení. Notári poskytujú verejnosti aj ďalšie služby. Napr. úschovu peňazí, listín a listinných cenných papierov, ak mu boli odovzdané so žiadosťou, aby ich vydal určitému príjemcovi. Notár môže napr. prijať do úschovy peniaze za účelom zabezpečenia výplaty kúpnej ceny pre predávajúceho až do času splnenia podmienok dohodnutých v zmluve. V takom prípade je akýmsi garantom istoty ich výplaty.

Notár vykonáva notársku činnosť a činnosť v rámci súdneho komisariátu za odmenu, ktorej výška a spôsob určenia sa presne riadi ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v platnom znení. Sadzby odmeny sú určené pevnými sumami alebo percentom z hodnoty notárskeho úkonu, výnimkou je, pravdaže, odmena za poskytovanie právnych rád a vykonávanie správy majetku, keď sa postupuje podľa osobitných predpisov a existuje aj možnosť zmluvnej odmeny. V prípade, ak ide o notárske úkony časovo náročné, úkony väčšieho rozsahu alebo o úkony za nepriaznivých okolností - môže notár požadovať odmenu primerane zvýšenú, najviac však o 50 percent. Ak notár žiada od klienta odmenu vyššiu, ako stanovuje vyhláška, môže sa so sťažnosťou obrátiť na Notársku komoru SR, prípadne aj priamo na Ministerstvo spravodlivosti SR. Netreba však pritom zabudnúť ešte dve veci. Po prvé - ak je notár platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa vyhlášky ešte o daň z pridanej hodnoty; po druhé - popri nároku na odmenu má notár tiež nárok na náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času.

Prečítajte si tiež: Ako prebieha prehodnotenie zdravotného stavu?

Odmeny za notársku činnosť sa zdajú nejednému občanovi vysoké. V niektorých prípadoch predsa je však len lepšie peniaze neľutovať a notárske služby využiť. Napr. za vypracovanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu na plnenie pôžičky (teda vlastne zmluvy o pôžičke peňazí) vo výške milión korún patrí notárovi odmena 6 760 Sk. Odmeny stanovené pevnou sumou sú napr. pri spísaní závetu alebo overení podpisu a odmeny stanovené percentom sú napr. odmena za spísanie notárskej zápisnice vrátane vydania jej osvedčeného odpisu. Za základ odmeny sa berie cena predmetu notárskeho úkonu (pri kúpnych zmluvách je to napr. Suma nad túto sumu sa do základu nepočíta. Stanovená je teda horná hranica, rovnako však aj minimálna hranica odmeny, keď je najmenej 500 Sk. Percentom je stanovená hodnota aj pri prejednaní dedičstva.

Notárske Centrálne Registre

Dôležitou činnosťou notárov je tiež činnosť súvisiaca s notárskymi centrálnymi registrami, ktoré podľa zákona vedie Notárska komora Slovenskej republiky ako súčasť jej centrálneho informačného systému. V podstate ide o register elektronicky archivovaných listín - v skenovanej podobe, ktorý je prístupný zo všetkých notárskych úradov v republike. Občania si tak môžu zaregistrovať dôležitú listinu na jednom notárskom úrade a získať jej osvedčený odpis na hociktorom inom. V prípade straty alebo zničenia ním možno dokonca nahradiť originál listiny. Každý register má svoj špecifický význam, notári však tvrdia, že všetky rovnako zaviedli v prvom rade systém a poriadok. Jednotlivé registre môžu poslúžiť napríklad na overenie, či k určitému úkonu skutočne došlo. Možno si to overiť v centrálnom informačnom systéme Notárskej komory SR, kde sú jednotlivé registre sprístupnené. Registrácia závetov je dôležitá napríklad z hľadiska ich nespochybniteľnosti v budúcnosti, praktický význam má aj register záložných práv. Tak ako sa totiž na správach katastra zapisujú nehnuteľné veci dané do zálohy, v registri záložných práv ide o registráciu hnuteľných vecí. Za registráciu v jednotlivých registroch sú stanovené presné sumy.

tags: #žalovaný #podal #sťažnosť #náhrada #trov #konania