
Článok sa zaoberá definíciou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v kontexte občianskeho práva. Pasívna vecná legitimácia je kľúčový pojem, ktorý určuje, či je žalovaný správnou osobou, voči ktorej má žalobca uplatňovať svoj nárok. Správne určenie pasívne vecne legitimovaného subjektu je nevyhnutné pre úspech v súdnom konaní.
Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré má zásadný vplyv na úspech alebo neúspech v konaní. Účastník, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Na začiatku konania sa vecná legitimácia tvrdí, no súd vyhovie žalobe len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je skutočne nositeľom tejto povinnosti. Ak sa v konaní preukáže, že žalovaný nie je nositeľom povinnosti, súd žalobu zamietne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, a to bez ohľadu na to, či je nositeľom povinnosti iný subjekt, ktorého žalobca neoznačil.
V prípadoch, keď žalovaný koná v zastúpení iného subjektu, je potrebné rozlišovať, či koná vo vlastnom mene alebo v mene zastúpeného. Ak žalovaný koná v mene zastúpeného, práva a povinnosti vznikajú priamo zastúpenému, a teda pasívne legitimovaný je zastúpený, nie zástupca. Dôležitým princípom priameho zastúpenia je princíp reprezentácie, podľa ktorého musí byť tretím osobám zrejmé, že zástupca nekoná vo vlastnom mene, ale v mene zastúpeného.
V konaní pred Ústavným súdom SR (sp. zn. I. ÚS 51/2020) sa sťažovatelia domáhali náhrady trov konania. Sťažnosť bola zameraná na postup súdov, ktoré rozhodovali v spore týkajúcom sa výkonu správy a údržby domu. Okresný súd v prvom rozsudku zaviazal žalovaného v 1. rade na plnenie, no krajský súd tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V druhom rozsudku okresný súd opätovne zaviazal žalovaného v 1. rade na plnenie. Krajský súd tento rozsudok potvrdil. Sťažovatelia tvrdili, že konali vo vlastnom mene a že faktúry vystavené žalobcom boli adresované žalovanému v 1. rade. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľov odmietol.
Ústavný súd konštatoval, že krajský súd správne vyhodnotil pasívnu vecnú legitimáciu sťažovateľov. Tvrdenie sťažovateľov, že konali vo vlastnom mene, neobstojí, pretože prijali od žalobcu plnenie, no faktúry neuhradili, preto sú pasívne vecne legitimovaní.
Prečítajte si tiež: Žalovaný Nárok Súd v SR
Sťažovatelia namietali nesprávnu aplikáciu § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje zastúpenie. Krajský súd konštatoval, že na právny vzťah medzi žalovaným v 1. rade a sťažovateľmi sa vzťahuje § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje konanie za iného na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu. Podľa tohto ustanovenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Ústavný súd poukázal na to, že krajský súd vyvodil záver o priamom zastúpení sťažovateľov žalovaným v 1. rade, čo malo zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. Sťažovatelia pritom nedali presvedčivú odpoveď na ne/aplikáciu § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V prípadoch náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla je dôležité správne určiť, kto je pasívne legitimovaný. Podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je pasívne legitimovaný prevádzkovateľ vozidla alebo jeho poisťovňa.
Žalobcovia sa domáhali náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou autobusu, pri ktorej zahynula ich dcéra a sestra. Žalovali vodiča autobusu (žalovaný v 1. rade), poisťovňu (žalovaný v 2. rade) a prevádzkovateľa autobusu (žalovaný v 3. rade).
V konaní sa riešila otázka, či sú splnené predpoklady pre liberáciu prevádzkovateľa autobusu, teda či sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu. Žalovaný v 1. rade (vodič autobusu) bol uznaný vinným za spáchanie prečinu všeobecného ohrozenia.
Prečítajte si tiež: Žalovaná suma uhradená, ale nárok neuznaný
Súd sa zaoberal aj otázkou nemajetkovej ujmy, ktorú žalobcovia utrpeli v dôsledku smrti blízkej osoby. Pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy súd zohľadnil intenzitu zásahu do súkromného a rodinného života žalobcov, ako aj ich subjektívne pocity a prežívanie straty.
Ak súd zistí, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, žalobu zamietne. To znamená, že žalobca, ktorý sa domáha svojho práva, neuspeje, pretože žaloval nesprávnu osobu. V takom prípade je potrebné podať novú žalobu voči správnemu žalovanému, čo môže viesť k predĺženiu súdneho konania a zvýšeniu nákladov.
Súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd musí v odôvodnení jasne a zrozumiteľne odpovedať na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú námietku, môže to byť považované za prejav arbitrárnosti.
Prečítajte si tiež: Ako prebieha prehodnotenie zdravotného stavu?