Závažné dôsledky, keď žalovaný zabránil oceniť nehnuteľnosť

Tento článok sa zaoberá problematikou výkonu trestu odňatia slobody v spojení s mladistvými, pričom sa stručne zaoberá špecifikami ukladania tohto trestu mladistvým. Trestnej činnosti sa dopúšťajú a nepodmienečný trest odňatia slobody vykonávajú nielen dospelé osoby, ale aj mladiství.

Kriminalita mladistvých a jej špecifiká

Mladistvými páchaná trestná činnosť má svoje špecifické znaky a mnohými odborníkmi sa považuje za nebezpečný jav v spoločnosti. Protispoločenské návyky získané v mladom veku môžu u podaktorých mladistvých pretrvať aj v dospelosti, ak sa vhodnou reedukáciou neodstránia.

Najčastejšie trestné činy páchané mladistvými

Mladiství páchatelia sa najčastejšie dopúšťajú:

• Majetkovej trestnej činnosti
• Násilnej trestnej činnosti (lúpeže, vydierania, ublíženia na zdraví)
• Drogovej trestnej činnosti
• Trestného činu sexuálneho zneužívania, sexuálneho násilia či znásilnenia
• Trestných činov extrémizmu
• Trestného činu týrania zvierat
• Trestného činu šírenia poplašnej správy
• Trestného činu poškodzovania všeobecne prospešného zariadenia

V roku 2019 bolo odsúdených 8924 osôb, z toho 45 mladistvých.

Kto je mladistvý z pohľadu trestného práva?

Za mladistvého sa považuje osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku. Subjektom trestnej zodpovednosti je teda iba osoba, ktorá dovŕšila štrnásty rok svojho veku.

Prečítajte si tiež: Žalovaný Nárok Súd v SR

Výnimku predstavuje ustanovenie § 22 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého je za spáchanie trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona trestne zodpovedná osoba, ktorá dovŕšila pätnásty rok svojho veku. Trestná zodpovednosť mladistvého nastáva až deň nasledujúci po dni, keď dovŕšil štrnásty, resp. pätnásty rok svojho veku.

Príčetnosť mladistvého

Pre trestnú zodpovednosť mladistvého sa okrem dosiahnutia štrnásteho, resp. pätnásteho roku jeho veku vyžaduje aj príčetnosť mladistvého. Trestný zákon z hľadiska vymedzenia trestnej zodpovednosti mladistvého páchateľa pripúšťa, aby mladistvý páchateľ nebol trestne zodpovedný v prípade, ak je mladší ako pätnásť rokov a v čase spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie. Takéto ustanovenie zákona možno interpretovať ako reakciu zákonodarcu na skutočnosť, že mladiství sú na rôznej mentálnej a osobnostnej úrovni a z toho dôvodu nemôžu rovnako posúdiť protiprávnosť svojho konania.

Obligatórne zisťovanie rozumovej a mravnej vyspelosti mladistvého, ktorý neprekročil pätnásty rok svojho veku, je zakotvené v § 337 Trestného poriadku. Ide o koncepciu tzv. podmienenej príčetnosti. Predmetom tohto zisťovania je stupeň rozumového a mravného vývoja mladistvého, jeho povaha, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol vychovávaný, jeho správanie pred a po spáchaní trestného činu, vrátane iných okolností, ktoré sú dôležité pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu.

Trestanie mladistvých a účel trestu

Primárnym cieľom trestu uloženého mladistvému má byť predovšetkým jeho prevýchova v riadneho člena spoločnosti, obnovenie narušených sociálnych vzťahov mladistvého, začlenenie mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia, z ktorého pochádza a zamedzenie ďalšej recidívy. Pri trestaní mladistvého vystupuje teda do popredia popri preventívnej funkcii trestu a záujme na ochrane spoločnosti najmä výchovná funkcia trestu.

Druhy trestov, ktoré možno uložiť mladistvému

Mladistvému možno za spáchanie trestného činu uložiť len:

Prečítajte si tiež: Žalovaná suma uhradená, ale nárok neuznaný

• Trest povinnej práce
• Peňažný trest
• Trest prepadnutia veci
• Trest zákazu činnosti
• Trest zákazu účasti na verejných podujatiach
• Trest vyhostenia
• Trest domáceho väzenia
• Trest odňatia slobody

Trest odňatia slobody ako ultima ratio

Azda najdôležitejšou podmienkou uloženia trestu odňatia slobody mladistvému je dodržanie zásady „ultima ratio", to znamená, že mladistvému možno trest odňatia slobody uložiť iba vtedy, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky, t.j. ak po zhodnotení subjektívnych, ako aj objektívnych okolností vrátane neúčinnosti predchádzajúcich opatrení - prirodzene aj so zreteľom na skôr uložené a vykonané tresty bez odňatia slobody, uloženie iného druhu trestu nemá nádej na dosiahnutie účelu trestu. Trest odňatia slobody by sa mal mladistvému uložiť len v prípade nevyhnutnosti.

Trestné sadzby odňatia slobody sa u mladistvých znižujú na polovicu. Kým horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov, maximálna dolná hranica trestnej sadzby je stanovená na dva roky. Podľa § 117 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody je možné mladistvému uložiť iba pri splnení zákonom ustanovených podmienok, najmä v prípadoch, kedy po zhodnotení subjektívnych a objektívnych okolností, vrátane neúčinnosti predchádzajúcich opatrení, uloženie iného trestu nemá nádej na dosiahnutie účelu zákona.

V prípade, že súd pri rozhodovaní o treste mladistvého zistí existenciu podmienok na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 alebo 2 Trestného zákona pod dolnú hranicu trestnej sadzby, má väčšiu možnosť zohľadniť konkrétnu situáciu mladistvého, t.j. súd nie je viazaný obmedzeniami upravenými v § 39 ods. 3 Trestného zákona. Takéto zníženie trestu odňatia slobody nemožno aplikovať na situácie, keď sa ukladá trest za trestný čin, za ktorý je možné podľa Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody na doživotie.

V prípade, ak mladistvý spáchal obzvlášť závažný zločin, ktorého miera závažnosti je pre spoločnosť vzhľadom na zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo vzhľadom na zavrhnutiahodnú pohnútku alebo vzhľadom na ťažký a ťažko napraviteľný následok mimoriadne vysoká, môže súd uložiť trest odňatia slobody nad sedem rokov až do pätnásť rokov, ak má za to, že výmera trestu uvedená v § 117 ods. 1 Trestného zákona na dosiahnutie účelu nepostačuje.

Výkon trestu odňatia slobody mladistvých

Výkon trestu odňatia slobody mladistvých je upravený v štvrtom diely všeobecnej časti Trestného zákona (§ 117), v Trestnom poriadku, zákone č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnený niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o výkone trestu), Vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody a Ústavnom poriadku pre odsúdených v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.09.2020 (ďalej len ako „Ústavný poriadok").

Prečítajte si tiež: Ako prebieha prehodnotenie zdravotného stavu?

Právna úprava výkonu trestu odňatia slobody mladistvých obsiahnutá v zákone o výkone trestu nie je úpravou komplexnou, ale je to len úprava odchýlok od štandardných podmienok a pravidiel výkonu trestu odňatia slobody. Ak niektoré otázky nie sú v deviatej hlave tohto zákona špecifikované, aj na výkon trestu odňatia slobody mladistvých sa budú vzťahovať všeobecné ustanovenia o podmienkach a pravidlách výkonu trestu odňatia slobody pre dospelých odsúdených.

Podľa Trestného zákona sa trest odňatia slobody osôb, ktoré neprekročili osemnásty rok svojho veku vykonáva v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých. Na základe rozhodnutia súdu však môže v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých vykonať trest aj osoba, ktorá prekročila osemnásty rok svojho veku, pričom súd pri rozhodovaní prihliadne predovšetkým na dĺžku trestu, stupeň a povahu narušenia mladistvého.

Rovnakým spôsobom bude súd rozhodovať aj v prípade, ak odsúdený dovŕši osemnásty rok svojho veku po právoplatnosti odcudzujúceho rozsudku, ale ešte pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody. Ak súd rozhodne, že sa trest nevykoná v ústave na výkon trestu pre mladistvých, zároveň rozhodne aj o tom, do ústavu s akým stupňom stráženia bude odsúdený zaradený, t.j. či do ústavu na výkon trestu s minimálnym, stredným alebo maximálnym stupňom stráženia.

V prípadoch, keď sa trest mladistvého odsúdeného vykonáva aj po dovŕšení osemnásteho roku jeho veku, riaditeľ ústavu na výkon trestu pre mladistvých je oprávnený podať príslušnému súdu návrh na zaradenie už dospelého odsúdeného do ústavu s príslušným stupňom stráženia. Posledná výnimka pri zaraďovaní mladistvého do výkonu trestu odňatia slobody je upravená v § 70 ods.

Ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch

Na území Slovenskej republiky vykonávajú mladiství odsúdení trest odňatia slobody len v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Sučanoch. Vnútorná diferenciácia v tomto ústave je prispôsobená potrebám mladistvým odsúdeným, pričom sa prihliada predovšetkým na osobnostné vlastnosti mladistvých, na úroveň ich psychických schopností a prognózu ich resocializácie. Na základe týchto kritérií sú mladiství odsúdení zaraďovaný do jednotlivých diferenciačných skupín s odlišnými formami a metódami zaobchádzania.

Rozlišujeme štyri diferenciačné skupiny, ktorých deliacimi kritériami sú mentálna úroveň mladistvého odsúdeného, jeho osobnostná charakteristika, jeho správanie a prístup k plneniu povinností a programu zaobchádzania, bezpečnostné riziko a výchovno-vzdelávacie, špeciálne výchovno-vzdelávacie, reedukačné a resocializačné potreby mladistvých odsúdených. Mladistvým odsúdeným sa v rámci výkonu trestu odňatia slobody stanovuje obsah programu, ktorým sa bude s mladistvým odsúdeným zaobchádzať.

Opatrovník mladistvého odsúdeného

Po umiestnení mladistvého v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých rozhodne riaditeľ tohto ústavu o ustanovení opatrovníka mladistvému na zastupovanie a pomoc pri konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody. Opatrovníkom môže byť len fyzická osoba, u ktorej nie je pochybnosť o jej nezaujatosti pre jej pomer k mladistvému, k obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi mladistvého.

Ďalšími predpokladmi pre ustanovenia osoby za opatrovníka mladistvému je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca, psychológia alebo právo, prípadne uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou. Okrem splnenia požiadaviek na absolvovanie vysokoškolského štúdia v uvedených odboroch nemôže opatrovník vykonávať režimovú činnosť podľa zákona o výkone trestu alebo nemôže mať disciplinárnu právomoc podľa zákona o výkone trestu.

Rozhodnutie o ustanovení opatrovníka mladistvému odsúdenému sa doručuje jeho zákonnému zástupcovi, ktorý voči tomuto rozhodnutiu môže podať sťažnosť v lehote 15-tich dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Medzi základné úlohy opatrovníka mladistvého odsúdeného patrí vykonávanie funkcie v záujme mladistvého odsúdeného.

Práva mladistvých odsúdených

V prípade mladistvých odsúdených sa osobitne od dospelých odsúdených upravujú niektoré oprávnenia v rámci výkonu trestu odňatia slobody a ďalšie aspekty výkonu tohto druhu trestu.

Ubytovanie

Umiestnenie odsúdeného mladistvého do cely alebo izby určuje riaditeľ ústavu a v prípade jeho neprítomnosti z iného závažného dôvodu službukonajúci vedúci strážnej zmeny. Kým ubytovacia plocha dospelých odsúdených je 3,5 m2, mladiství vykonávajú svoj trest na ubytovacej ploche najmenej 4 m2. Uvedená výmera ubytovacej plochy mladistvého odsúdeného sa môže znížiť najviac na obdobie šiestich mesiacov a len na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu. V každej cele alebo izbe musí byť pre mladistvého odsúdeného zabezpečené lôžko s matracom, vankúšom, prikrývkou, lôžkovou bielizňou, stolík, stolička, rozhlas, elektrické osvetlenie.

Balíky

Mladiství odsúdení majú na rozdiel od dospelých odsúdených právo na prijímanie balíkov raz za mesiac, obsahom ktorých sú veci osobnej potreby obsahujúce fotografie, vlastné knihy, časopisy, študijné materiály, potreby na korešpondenciu a iné veci osobnej potreby povolené riaditeľom ústavu do hmotnosti dvoch kilogramov. Nárok na prijatie balíka s uvedeným obsahom majú dospelí odsúdení len raz za tri mesiace. Balíky možno mladistvým odsúdeným posielať len prostredníctvom poštového podniku.

Vzdelávanie

Potreba výchovy a prevýchovy mladistvého sa vedie aj cestou vzdelávania. U mnohých mladistvých odsúdených v čase výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je dovŕšená školská dochádzka, ktorá je v podmienkach a v rozsahu ustanovenom zákonom generálne povinná. To znamená, že je povinná aj pre mladistvých odsúdených, ktorí sú zaradení do výkonu trestu odňatia slobody v nepodmienečnej podobe. Od povinnosti vykonať povinnú školskú dochádzku nie je možné nikoho oslobodiť.

Za účelom prípravy mladistvého odsúdeného na výkon budúceho povolania a rovnako aj pri jeho zaradení do práce spolupracuje ústav na výkon trestu odňatia slobody s rodičmi mladistvého odsúdeného. Ústav po dohode s príslušným orgánom štátnej správy v školstve, obcou alebo samosprávnym krajom zabezpečuje povinnú školskú dochádzku formou denného štúdia alebo doplnenie základného vzdelania formou denného štúdia v ústave na výkon trestu aj mladistvým, na ktorých sa povinná školská dochádzka nevzťahuje, ak o to požiadajú. Vzdelávanie sa spravidla organizuje v detašovanej triede základnej školy, strednej školy v ústave alebo sa zabezpečí individuálne vzdelávanie.

Telefonovanie

Mladistvý odsúdený môže častejšie ako dospelý odsúdený telefonovať blízkym osobám alebo iným povoleným osobám v čase osobného voľna v rozsahu určenom podľa vnútornej diferenciácie prostredníctvom telefónneho zariadenia umiestneného v ústave najviac piatim blízkym osobám. Konkrétne diferenciačná skupina so „zmierneným režimom" môže telefonovať bez určeného časového limitu spôsobom, ktorý neobmedzí ostatných odsúdených vo výkone tohto práva, diferenciačná skupina so „základným režimom" jedenkrát denne najviac 30 minút a diferenciačná skupina so „sprísneným režimom" a cela s bezpečnostným režimom jedenkrát v kalendárnom týždni najviac 30 minút.

Ak osoba, ktorú mladistvý odsúdený uvedie v žiadosti o telefonovanie, preukázateľne vyjadrí nesúhlas, aby jej mladistvý odsúdený telefonoval, riaditeľom ústavu určený príslušník zboru úpravou v systéme telefónneho zariadenia umiestneného v ústave zabezpečí, aby predmetný telefonický hovor nemohol byť realizovaný. S obhajcom môže mladistvý odsúdený telefonovať raz za kalendárny týždeň, avšak na základe jeho písomnej žiadosti mu môže riaditeľ ústavu v odôvodnených prípadoch povoliť telefonovanie častejšie.

Kauza Jozefa Tisu a Národný súd

Proces s bývalým prezidentom slovenského štátu Jozefom Tisom sa začal 2. decembra 1946 pred Národným súdom v Bratislave. Za predsedu Národného súdu vymenovalo Predsedníctvo SNR JUDr. Igora Daxnera. Za prísediacich boli vymenovaní: Pavol Polák, Ľudovít Benada, Ján Demjan, Šimon Struhárik, Andrej Pátek a Jozef Štaudinger (od 13.12. 1946 Štefan Gažík). Za žalobcov boli vymenovaní právnici: JUDr. Ľudovít Rigan, JUDr. Juraj Šujan, JUDr. Michal Gerö a od 1. apríla 1946 aj vojenský prokurátor JUDr. Anton Rašla. Obhajcami v tomto procese boli JUDr. Ernest Žabkay a JUDr. Grečo.

Obžaloba Jozefa Tisu

Jozef Tiso bol obžalovaný z nasledujúcich skutkov:

• ad A I, II, III: Ako úradujúci predseda HSĽS a poslanec NZ za HSĽS svojou činnosťou od zjazdu HSĽS v Piešťanoch 20. 9. spolu s inými za chrbtom ústrednej vlády sa pustili do priamych príprav rozbitia ČSR a takto s vedomím Dr. Tisu vyjednávali niektorí činitelia HSĽS s pplk. po odtrhnutí Slovenska od ČSR vyhlásením Slovenského štátu Dr. Jozef Tiso ako predseda vlády a hlava Slovenského štátu.
• ad B I, II: Po 14. 3.1939 Dr. Jozef Tiso v zmysle ochrannej zmluvy s Nemeckom podporil Nemecko pri prepadnutí Poľska psychologickou prípravou vojny, prejavmi v duchu brannej výchovy a článkami zahrotenými proti Poľsku, prestavbou komunikačných spojov smerujúcich na Poľsko, poskytnutím slovenských letísk nemeckej armáde ako základní pre útok a na uskladnenie bojového a pohonného materiálu, sústredením slovenského vojska na hraniciach, povolením prechodu nemeckých vojenských jednotiek cez územie Slovenska a napokon i zúčastnením sa vojny proti Poľsku, ozbrojenou vojenskou mocou pri prepadnutí Poľska Nemeckom, povzbudzovaním vojakov a odmeňovaním účastníkov ťaženia vyznamenaniami.
• ad C: Od samého začiatku trvania Slovenského štátu až do povstania Dr. Jozef Tiso spolu s inými hneď po nastolení autonómie, ale najmä po 14. 3. 1939 pomocou všetkých orgánov svojho totalitného režimu a nacistických organizácií, perzekvoval a terorizoval všetkých odporcov svojho režimu.
• ad D: Ako člen slovenskej vlády, Slovenského snemu, exponovaný politický činiteľ a exponovaný príslušník slovenských fašistických organizácií spôsobil škodu slovenskému národu, domácim demokratickým a protifašistickým organizáciám a skupinám vedúcim boj za slobodu, nariadil, organizoval a horlivo vykonával perzekúcie demokratických a protifašistických osôb a organizácií pre ich politickú činnosť, spôsobil iným protiprávne ujmy pre rasovú, národnú, náboženskú a politickú príslušnosť a pre protifašistické presvedčenie, činnosť kolaborantov verejne propagoval, okrem toho napomáhal činnosť fašistických okupantov a s nimi spolupracoval s úmyslom napomáhať nemecké vedenie vojny, spolu pôsobil pri prenasledovaní účastníkov povstania a partizánskeho boja a aj inak pomáhal okupačným vojskám a orgánom.

Právna kvalifikácia skutkov

• ad A I, II, III: Trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. a) nar. č. 33/1945 Zb. SNR v znení vyhl. č. 58/1946 Zb. n.
• ad B I, II, III: Trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. a) až d) nar. č. 33/1945 Zb. SNR v znení vyhl. č. 58/1946 Zb. n.
• ad C: Trestný čin zrady na povstaní podľa § 4 písm. a), b), c) nar. 33/1945 Zb. n. SNR v znení vyhl. č. 58/1946 Zb. n. SNR a trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. d) cit.
• ad D: Trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. b) cit. nar., trestný čin kolaboranstva podľa § 3 písm. a), b), e) cit. nar. a trestný čin zrady na povstaní podľa § 4 písm. b) cit. nar.

Rozsudok Národného súdu

Národný súd preto odsudzuje obžalovaného Dr. Jozefa Tisu na základe §§ 2, 3 sadzba 2 a § 4 nar. 33/1945 Zb. n. SNR v znení vyhl. č. 58/1946 Zb. n. SNR na trest smrti povrazom ako hlavný trest a podľa § 7 cit. nar., §§ 70 odst. 1 a 71 vyk. nar. č. 55/1945 Zb. n. SNR na stratu občianskych práv a podľa § 8 odst. 2 nar. č. 33/1945 Zb. n. SNR v znení vyhl. č. 58/1946 Zb. n. SNR a § 74 vyk. nar. č. 55/1945 Zb. n.

#

tags: #zalovaný #zabránil #oceniť #nehnuteľnosť #dôsledky