
Článok sa zaoberá právnymi dôsledkami situácie, keď žalovaný zaplatí žalovanú sumu, ale zároveň namieta, že žaloba bola nedôvodná. Analyzuje sa procesný postup súdu, náhrada trov konania a ďalšie relevantné aspekty.
Ak žalovaný počas súdneho konania zaplatí žalovanú sumu, nastáva špecifická situácia, ktorú je potrebné procesne ošetriť. V zmysle § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. To znamená, že ak žalobca po zaplatení dlžnej sumy žalovaným vezme žalobu späť, súd konanie zastaví v rozsahu, v akom bola žaloba uspokojená.
Zásadnou otázkou je, kto v takomto prípade znáša trovy konania. Rozhodovanie o trovách konania upravuje § 255 ods. 1 CSP. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliada na procesnú zodpovednosť strán, t. j. či žalobca alebo žalovaný zavinil zastavenie konania.
Ak žalovaný zaplatil žalovanú sumu až po podaní žaloby, ale tvrdí, že žaloba bola nedôvodná, súd musí posúdiť, či žalobca podal žalobu dôvodne. Ak súd dospeje k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalovaný bol v omeškaní s platením, hoci žalobu považoval za nedôvodnú, žalobcovi vzniká nárok na náhradu trov konania.
Ak by však súd zistil, že žaloba bola nedôvodná, napríklad preto, že žalobca si uplatnil nárok, na ktorý nemal právny nárok, alebo že žalovaný zaplatil dlžnú sumu ešte pred podaním žaloby, hoci žalobu považoval za nedôvodnú, žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania.
Prečítajte si tiež: Žalovaný Nárok Súd v SR
Žalobca má okrem samotnej istiny nárok aj na úroky z omeškania, ak bol žalovaný s platením v omeškaní. Výška úrokov z omeškania sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 517 ods. 2) a môže byť dohodnutá aj zmluvne. V prípade, že výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, platí zákonná sadzba.
Ak by sa preukázalo, že žalobca si uplatnil nárok, na ktorý nemal právny nárok, mohlo by ísť o bezdôvodné obohatenie na jeho strane. V takom prípade je žalobca povinný vydať bezdôvodné obohatenie tomu, na úkor koho sa obohatil (§ 451 Občianskeho zákonníka).
V konkrétnom prípade, kde žalobca žiadal zaplatenie nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu, súd zistil, že žalovaný byt užíval na základe nájomnej zmluvy na dobu určitú, ktorá uplynula 1. novembra 2008, a byt odovzdal 2. júna 2009. Žalobca tvrdil, že žalovaný neuhradil všetky náklady za rok 2008. Súd však zistil, že žalovaný zaplatil 20 664,31 Sk, pričom náklady boli 28 168 Sk, čo predstavuje nedoplatok 935 Eur. Žalovaný tvrdil, že zaplatil viac, ako mal, a chcel to preukázať potvrdením od správcu konkurznej podstaty spoločnosti VETES Vrbové s. r. o.
V tomto prípade by súd musel dôkladne preskúmať všetky relevantné doklady a zistiť, či žalovaný skutočne zaplatil celú dlžnú sumu, a ak nie, v akej výške je nedoplatok. Následne by rozhodol o trovách konania v závislosti od toho, či bola žaloba podaná dôvodne.
Prečítajte si tiež: Žalovaná suma uhradená, ale nárok neuznaný
Prečítajte si tiež: Ako prebieha prehodnotenie zdravotného stavu?