
Záložná zmluva je dôležitý právny dokument, ktorý zabezpečuje pohľadávku veriteľa. Avšak, ak sa vyskytnú vady v záložnej zmluve, môžu mať vážne dôsledky pre všetky zúčastnené strany. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi vád v záložnej zmluve, ich právnymi dôsledkami a spôsobmi, ako sa im vyhnúť.
Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu záložného práva (zálohu), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Vkladom záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností vzniká k nehnuteľnosti ťarcha - záložné právo.
Ak bola splnená povinnosť zabezpečená záložným právom, záložné právo zaniklo. Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv. Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca. Záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.
Podľa ust. § 151md/ ods., "Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva.
Všeobecne, vady sa môžu vyskytnúť v rôznych typoch zmlúv, vrátane kúpnych zmlúv, darovacích zmlúv a nájomných zmlúv. Analógie možno nájsť aj v kontexte záložných zmlúv.
Prečítajte si tiež: Založné právo s poznámkou o poradí
Podľa § 596 a 597 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť. Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
Pojem vady zahrňa faktické i právne vady, čo je napríklad aj právo tretej osoby k vozidlu, ktoré vyplýva zo zriadeného záložného práva. Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady. Ak má vec, ktorá je predmetom kúpnej zmluvy vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má kupujúci právo od zmluvy aj odstúpiť.
Na druhej strane je obdarovaný oprávnený vec vrátiť, ak darca neupozornil obdarovaného na vady darovanej veci.
V kontexte záložných zmlúv, ak záložca (dlžník) neupozorní záložného veriteľa na existujúce právne alebo faktické vady predmetu zálohu, záložný veriteľ môže mať právo na primeranú kompenzáciu alebo dokonca odstúpenie od zmluvy. Príkladom takejto vady môže byť existencia skoršieho záložného práva, o ktorom záložca neinformoval.
Vady v záložných zmluvách môžu mať rôzne formy, ktoré ovplyvňujú platnosť a vykonateľnosť zmluvy. Medzi najčastejšie patria:
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o záložných zmluvách
Vady v záložnej zmluve môžu mať závažné právne dôsledky pre obe strany:
Prevencia je kľúčová pri predchádzaní vadám v záložných zmluvách. Nasledujúce kroky môžu pomôcť minimalizovať riziká:
Kúpna zmluva na nehnuteľnosť musí obsahovať minimálne údaje, ktoré nazývame podstatnými náležitosťami zmluvy. Medzi tieto náležitosti patrí identifikácia zmluvných strán - predávajúci a kupujúci, predmet zmluvy - špecifikácia nehnuteľnosti a výška kúpnej ceny. V prípade prevodu vlastníckeho práva k bytu je nevyhnutné v zmluve uviesť aj popis bytu, označenie čísla bytu, čísla vchodu, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu, vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva domu vyhlásenie nadobúdateľa bytu o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy a úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany.
Okrem podstatných náležitostí by dobrá zmluva mala obsahovať napríklad aj bezpečný spôsob úhrady kúpnej ceny alebo ubezpečenie o tom, že na nehnuteľnosti neviaznu ťarchy. Podpisy predávajúcich na kúpnej zmluve musia byť úradne osvedčené u notára alebo na miestnom úrade. Ak sú predávajúci zastúpení na základe plnomocenstva, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený.
Podľa zákona o obmedzení platieb v hotovosti je maximálna výška hotovostnej transakcie medzi fyzickými osobami - nepodnikateľmi nastavená na 15 000 eur. V prípade, ak by aspoň jedna zo strán kúpnej zmluvy bola podnikateľom, limit pre hotovostnú transakciu je najviac 5 000 eur.
Prečítajte si tiež: Všetko o záložných zmluvách na nehnuteľnosti
Vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúda až vkladom do katastra. Vkladové konanie sa začína na návrh, ku ktorému sa ako príloha pripojí kúpna zmluva v dvoch originálnych vyhotoveniach s osvedčenými podpismi predávajúcich. Ak je predmetom kúpnej zmluvy byt, okrem kúpnych zmlúv sa ako príloha priloží jeden originál vyhlásenia správcu bytového domu o tom, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Správny poplatok za vklad vlastníckeho práva je 66,- € a vkladové konanie trvá 30 dní. V prípade záujmu o zrýchlený vklad vlastníckeho práva je možné uhradiť ďalších 200,- €. Zrýchlené vkladové konanie potom trvá 15 dní.
Pod pojmom ťarchy môžeme rozumieť práva iných osôb než vlastníka nehnuteľnosti, ktoré obmedzujú jeho vlastnícke právo. Ťarchy k nehnuteľnosti nájdeme v časti C listu vlastníctva. Typickými príkladmi tiarch sú záložné právo a vecné bremeno. Vecné bremená na druhej strane obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Vecné bremeno môže vzniknúť niektorým z nasledujúcich spôsobov:
Vecné bremená zanikajú zmluvou, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je potrebný aj vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno taktiež zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti (napr. v dôsledku vyschnutia studne). Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.