Záložný Veriteľ: Definícia a Výkon Záložného Práva v Prvom Rade

Záložné právo predstavuje významný zabezpečovací inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi (záložnému veriteľovi) uspokojiť svoju pohľadávku z majetku dlžníka (zálohu) v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas. Tento článok sa zameriava na definíciu záložného veriteľa v kontexte slovenskej legislatívy, konkrétne Občianskeho zákonníka, a na postup výkonu záložného práva, najmä v situáciách, keď na jednom zálohu existuje viacero záložných práv.

Základné Princípy Záložného Práva

Záložné právo je upravené v ustanoveniach § 151j a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“). Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, záložný veriteľ má právo začať výkon záložného práva. To znamená, že môže realizovať uhradzovaciu funkciu záložného práva, ako to vyplýva z ustanovenia § 151j ods. 1 OZ.

Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 616/2005, právo na uspokojenie zo zálohu vzniká dňom, keď je záložný veriteľ oprávnený požadovať, aby bola zabezpečená pohľadávka uhradená z výťažku získaného speňažením zálohu. Tento okamih nastáva, ak dlžník zabezpečenú pohľadávku riadne a včas nesplnil.

Spôsob výkonu záložného práva môže byť realizovaný:

• Predajom zálohu v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.
• Spôsobom určeným v záložnej zmluve uzatvorenej medzi záložným veriteľom a záložcom.
• Predajom zálohu v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z.

Ak sa záložný veriteľ rozhodne pristúpiť k výkonu záložného práva, vzniká mu povinnosť písomne oznámiť záložcovi túto skutočnosť, ako aj príslušnému registru záložných práv (§ 151l ods. 1 OZ). Písomné oznámenie musí obsahovať spôsob, akým sa záložný veriteľ uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

Prečítajte si tiež: Katastrálne opravy

Právne účinky písomného oznámenia sú:

1. Začatie plynutia ochrannej lehoty 30 dní (§ 151m ods. 1 OZ).
2. Strata dispozičného oprávnenia záložcu k zálohu.
3. Informačná funkcia pre tretie strany v prípade registrovaného záložného práva.

Pluralita Záložných Veriteľov a Zásada Priority

Ustanovenie § 151ma OZ upravuje situáciu, keď na jednom zálohu vzniklo viacero záložných práv viacerých záložných veriteľov, čo sa nazýva pluralita veriteľov. V takýchto prípadoch sa uplatňuje zásada priority, ktorá určuje poradie záložných veriteľov. Záložný veriteľ so skorším poradím má prednostné právo na uspokojenie svojej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu pred záložným veriteľom s neskorším poradím. Pohľadávka záložného veriteľa s neskorším poradím sa uspokojí iba vtedy, ak bola pohľadávka skoršieho záložného veriteľa uspokojená v celom rozsahu.

Judikatúra súdov Slovenskej republiky, konkrétne Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoKR/1/2020, zdôrazňuje, že pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Zároveň je potrebné prihliadať aj na splatnosť zabezpečovanej pohľadávky, ktorá je základným predpokladom výkonu záložného práva. Zásada priority je rozhodujúca pri rozdeľovaní výťažku z predaja zálohu.

Zákonné Záložné Práva

Zákonné záložné práva, ako napríklad tie v zmysle ustanovenia § 15 zákona č. 182/1993 Z. z., § 38 zákona č. 435/2000 Z. z. a § 23 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., majú prednostné postavenie. Hoci to nie je explicitne uvedené v príslušných právnych predpisoch, judikatúra súdov Slovenskej republiky, konkrétne Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo/147/2018, potvrdzuje túto prednosť.

V prípade zákonného záložného práva sa nerozlišuje medzi zriadením a vznikom záložného práva, ale používa sa iba pojem „vznik záložného práva“. Vznik záložného práva je podmienený existenciou určitej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Ak pohľadávka ďalšieho záložného veriteľa zapísaného v katastri nehnuteľností ako prvého v poradí nie je riadne a včas splnená, môže si uplatniť svoje práva vyplývajúce zo záložného práva bez obmedzení (§ 151ma OZ).

Prečítajte si tiež: Kataster nehnuteľností - zmeny a postup

Predmet Záložno-Právneho Vzťahu

Predmetom záložno-právneho vzťahu je záloh, ktorý musí byť v zmluve určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu, alebo iným spôsobom, aby bolo možné záloh kedykoľvek počas trvania záložného práva určiť (§ 151b ods. 4 OZ). Záloh predstavuje časť majetku záložcu, ktorá slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa.

Základné delenie vecí je na veci hnuteľné a nehnuteľné. Nehnuteľné veci môžu byť určené iba jednotlivo, zatiaľ čo hnuteľné veci môžu byť určené jednotlivo alebo druhovo. Záložné právo možno zriadiť aj na časť určitej veci alebo na spoluvlastnícky podiel k nej.

Záložné právo sa môže zriadiť aj na nehmotný majetok, ako sú peňažné pohľadávky, práva duševného vlastníctva (patenty, práva na software) alebo cenné papiere. Pohľadávky, najmä z obchodného styku, predstavujú podstatnú časť majetku podnikateľa a často sú predmetom záložných zmlúv.

V prípade peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi založenej pohľadávky neexistuje žiadny právny účinok, pokým mu existencia záložného práva nebola oznámená. Po upovedomení plní poddlžník záložnému veriteľovi. Na rovnakom princípe funguje aj záložné právo na bankovom účte.

Existuje len málo obmedzení ohľadom majetkových hodnôt, na ktoré nie je možné zriadiť záložné právo. Jedinou podmienkou je právna prevoditeľnosť veci.

Prečítajte si tiež: Úver so záložným veriteľom: Kúpna zmluva

Subjekty Záložno-Právneho Vzťahu

Subjektmi záložno-právneho vzťahu sú:

• Záložný veriteľ: Veriteľ, v prospech ktorého je záložné právo zriadené. Na strane záložného veriteľa budú často banky alebo úverové inštitúcie, no nie zriedka využívajú tento inštitút aj podnikatelia na zabezpečenie akýchkoľvek svojich pohľadávok voči iným podnikateľom, ktoré vznikajú v rámci ich podnikateľskej činnosti. OZ pripúšťa zriadenie záložného práva jednak v prospech tuzemských ako aj zahraničných veriteľov.
• Záložný dlžník: Dlžník, ktorý uzavrel so záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva.
• Záložca: Subjekt, na ktorého majetku sa zriadilo záložné právo. Vo väčšine prípadov bude táto osoba totožná so záložným dlžníkom s výnimkou niektorých prípadov.

Osoba dlžníka a záložcu môžu byť totožné, ale nemusí to tak byť v každom prípade. Ak osoba záložcu a dlžníka nie je totožná, môže vzniknúť v záložno-právnom vzťahu zložitejšia situácia spočívajúca v ich vzájomnom vysporiadaní v prípade, ak bol záloh speňažený.

Práva a Povinnosti v Záložno-Právnom Vzťahu

Zriadenie záložného práva znamená pre subjekty z neho zaviazané a oprávnené, že po dobu jeho platnosti im prislúchajú určité práva a povinnosti, a to jednak voči zálohu, ako aj voči sebe navzájom a zároveň aj voči tretím osobám. Zákon stanovuje, ktoré práva a povinnosti sa vzťahujú na jednotlivé subjekty a to v závislosti od toho, či ide o posesórne alebo neposesórne záložné právo, resp. u koho sa záloh počas trvania záložného práva nachádza, no zároveň si môžu subjekty dojednať aj niektoré iné práva a povinnosti v záložnej zmluve, ktoré však nemôžu odporovať účelu záložného práva a zákonu.

Nová úprava záložného práva zaviedla efektívny spôsob zriadenia záložného práva, ktorý nevyžaduje ku vzniku záložného práva odovzdania zálohu veriteľovi (alebo tretej osobe do úschovy), ale môže ostať v rukách záložcu a v jeho užívaní, nakoľko ku jeho vzniku postačuje registrácia v príslušnom registri. Ide o neposesórne záložné právo, ktoré síce bolo známe už neskôr, no novelou bolo rozšírené aj na hnuteľné veci. Zavedenie registrovaného záložného práva znamená posilnenie právnej istoty veriteľa ako aj dlžníka, resp. záložcu, nakoľko ide o verejné registre, ku ktorým má každý prístup a z tohto dôvodu nikto nemôže tvrdiť, že o existencii záložného práva nevedel alebo nemal vedomosť, resp. mu nebol známy subjekt spojený s konkrétnym záložným právom, s výnimkou dobromyseľnosti prípadného nadobúdateľa a prevodu zálohu v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania.

Reforma Záložného Práva

Cieľom reformy záložného práva je vytvorenie takého právneho a inštitucionálneho rámca pre záložné právo, ktorý povedie k rozšíreniu možností financovania podnikateľských aktivít, najmä v sektoroch malého a stredného podnikania. Veriteľ, ktorý svoju pohľadávku zabezpečuje záložným právom, získava istotu, že v prípade nesplnenia pohľadávky zo strany dlžníka bude mať možnosť uspokojiť sa zo zálohu. Preto poskytuje napr. úver lacnejšie ako v prípade nezabezpečenej pohľadávky.

Uskutočnenie reformy záložného práva umožní rozvoj malého a stredného podnikania, ktorý závisí vo veľkej miere od prijateľnej ponuky úverov, preto sa predpokladá, že návrh zákona bude mať pozitívny dopad na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

tags: #zalozny #veritel #v #prvom #rade #definicia