Zamestnanec s invaliditou nad 70 % a zdravotné poistenie pri neplatenom voľne

Tento článok sa zaoberá problematikou zdravotného poistenia zamestnancov s invaliditou nad 70 % v kontexte neplateného voľna. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnancov a zamestnávateľov v tejto situácii, s prihliadnutím na platnú legislatívu Slovenskej republiky.

Kto je zamestnanec podľa zákona o zdravotnom poistení?

Na účely zákona o zdravotnom poistení je zamestnancom fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), k) a m) a ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Patria sem aj osoby, ktoré odplatne vykonávajú šport za športovú organizáciu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

Dôležité je, že fyzická osoba sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, kedy nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti a nie je fyzickou osobou podľa § 11 ods. 7 písm. m) zákona o zdravotnom poistení. To znamená, že zamestnancom nie ste počas neospravedlnenej absencie v práci alebo počas neplateného voľna.

Vymeriavací základ zamestnanca

Vymeriavací základ zamestnanca tvorí plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi. Do vymeriavacieho základu vstupujú príjmy zdaňované podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), k) a m) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov.

Zdravotné poistenie počas PN a nízkeho príjmu

Ak nie je zamestnanec práceneschopný (PN) celý mesiac a jeho príjem za kalendárny mesiac je vo výške 300 eur a menej, v časti mesiaca, v ktorej je PN, sa pokladá za zamestnanca. Ak je PN celý mesiac, pokladá sa za zamestnanca celý mesiac, v súlade s § 11 ods. 7. Zamestnávateľ je povinný realizovať prihlasovanie a odhlasovanie zamestnanca z dôvodu PN v súlade s § 24 ods. 1 písm. d). Ak takáto osoba nemá iného platiteľa poistného, považuje sa na účely zdravotného poistenia za samoplatiteľa (§11 ods. 2).

Prečítajte si tiež: Výhody zamestnávania zamestnancov s invalidným dôchodkom

Zmeny v platení poistného na invalidné poistenie od 1.1.2008

Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie neplatil poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok. Od 1. 1. 2008 poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím

Pri zamestnávaní zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou môže zamestnávateľ podľa § 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. uplatniť zníženú sadzbu poistného.

Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím

Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím definuje § 158 a 159 ZP. Medzi tieto povinnosti patrí:

• zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.
• uzatvoriť so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečiť ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Minimálny preddavok na poistné od 1. januára 2023

S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho preddavku na poistné. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre príspevok na rekreáciu

Výnimky z uplatňovania minimálneho preddavku

Existujú výnimky z uplatňovania minimálneho preddavku, napríklad ak je zamestnanec zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, alebo ak je zároveň SZČO. O uplatnení výnimky zamestnanec informuje zamestnávateľa predložením vyhlásenia.

Neplatené voľno a zdravotné poistenie

Počas neplateného voľna sa zamestnanec nepovažuje za zamestnanca na účely zdravotného poistenia, keďže nepoberá príjem zo závislej činnosti. V takomto prípade sa osoba stáva samoplatiteľom, alebo poistencom štátu, ak spĺňa podmienky.

Oznamovacia povinnosť

Zamestnanec má oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni v prípade zmeny platiteľa poistného.

Minimálne odvody pre SZČO a dobrovoľne nezamestnaných

SZČO a dobrovoľne nezamestnaní majú určené minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie. Osoby so zdravotným postihnutím 41 % a viac platia z týchto preddavkov polovicu.

Dávky zo sociálneho poistenia a štátne dávky

Počas neplateného voľna zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa. Môže mať nárok na dávku zo sociálneho poistenia alebo na štátnu dávku, ak spĺňa podmienky.

Prečítajte si tiež: Všetko o Odchodnom a Odstupnom pri Invalidite

Prekážky v práci a neplatené voľno

Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní. Prekážku a jej trvanie je zamestnanec povinný preukázať.

Prerušenie sociálneho poistenia

Čerpanie neplateného voľna je jeden z dôvodov, pri ktorom sa prerušuje sociálne poistenie. Zamestnávateľ zamestnanca z povinného poistenia neodhlasuje. Prerušenie poistenia má právne účinky zániku poistenia iba vo vzťahu k plneniu odvodových povinností. Počas prerušenia poistenia zamestnancovi nezaniká pracovný pomer.

Najčastejšie chyby pri výpočte mzdy a odvodov

V praxi dochádza k chybám pri výpočte mzdy a odvodov, ktoré je nutné odstrániť podľa zákonom stanovených pravidiel a predpisov. Chyby môžu nastať už pri samotnom výpočte mzdy použitím nesprávnych podkladov.

tags: #zamestnanec #invalid #nad #70 #zdravotné #poistenie