
Zmena pracovnej zmluvy, vrátane mzdových podmienok, je citlivá téma, ktorá si vyžaduje obozretnosť a znalosť právnych predpisov. Článok sa venuje situáciám, kedy zamestnanec nesúhlasí s dodatkom k pracovnej zmluve, sústredí sa na práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa v takýchto prípadoch a to všetko s ohľadom na platnú legislatívu.
Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy v zmysle § 54 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len "Zákonník práce") možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi. Zníženie základnej mzdy zamestnanca je zmena pracovných podmienok, s ktorými musí zamestnanec súhlasiť. Bez ohľadu na projektový príspevok ide o zmenu, ktorá sa dotkne obsahu pracovnej zmluvy. Zmena sa realizuje formou dodatku k pracovnej zmluvy, ktorý musí zamestnanec podpísať. Podľa § 54 Zákonníka práce, "Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene."
Podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy sú aj mzdové podmienky. Ak má zamestnanec v pracovnej zmluve dohodnutú minimálnu mzdu, a to tak, že je tam vyjadrená suma, napríklad 700 € mesačne, tak pre rok 2024 je suma minimálnej mzdy pre prvý stupeň náročnosti práce 750 €, tak by mal zamestnávateľ vyhotoviť dodatok k pracovnej zmluve o zmene mzdových podmienok. Samozrejme, ak by aj nebol vyhotovený dodatok, tak zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi nižšiu mzdu, ako je napríklad pre rok 2024 tých 750 €. Výška mzdy je podstatná náležitosť pracovnej zmluvy. Ak sa mení, musia sa na tom strany dohodnúť.
Nedávno sa zvýšila minimálna mzda, čo by malo priniesť zvýšenie všetkým zamestnancom. Spoločnosť sa však rozhodla znížiť základnú mzdu o 60 € a pridať bonus 109 €, aby sa to dorovnalo. Ak to zamestnanci nepodpíšu, zostane im doterajšia základná mzda bez zvýšenia. Takéto konanie zamestnávateľa je sporné. Podľa § 54 Zákonníka práce, "Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene." Tak, ako píšete vo Vašej otázke, ak nebudete so zmenou súhlasiť, zostane Vám Vaša pôvodná mzda.
Ak zamestnanec nesúhlasí so zmenou pracovnej zmluvy, má právo dodatok nepodpísať. Zamestnávateľ nemôže zamestnanca nútiť k podpisu dodatku. Každá úprava pracovných podmienok by mala byť podľa § 54 ZP so súhlasom zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Výhody zamestnávania zamestnancov s invalidným dôchodkom
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade Vášho nesúhlasu so zmenou, zamestnávateľ by Vám mal dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, s výpovednou dobou a s nárokom na odstupné podľa § 76 ods. Namiesto výpovede, sa môžete so zamestnávateľom dohodnúť o Vašom skončení a uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru, v ktorej bude uvedený dôvod nadbytočnosti, s nárokom na odstupné ale už podľa § 76 ods.
Zamestnanec má právo žiadať o zvýšenie mzdy, avšak neexistuje právny nárok na automatické zvýšenie. Pri zmene náplne práce alebo povýšení môže zamestnanec požiadať aj o dvadsaťpercentné zvýšenie platu. Chcieť od šéfa viac peňazí je však pomerne citlivá záležitosť a hoci má zamestnanec právo o vyšší plat žiadať, nemal by to robiť živelne. Ak oň požiada nevhodným spôsobom, môže tým predurčiť neúspech svojho pokusu už hneď na začiatku. Podľa prieskumov Profesie je to najbežnejšia stratégia Slovákov, obzvlášť mladších generácií.
Existuje niekoľko základných pravidiel, ktoré by mal mať na pamäti každý, kto má v pláne o zvýšenie platu požiadať. Bytostným predpokladom celého procesu je podľa PR manažérky Profesie Ľubice Melcerovej zbaviť sa strachu z diskusie s nadriadeným.
Ak šéf odmietne, zamestnanec môže navrhnúť rozloženie rastu platu na dlhšie obdobie alebo sa môže spýtať, čo má urobiť pre to, aby bolo zvýšenie možné. Ako argument sa využíva konkurenčná pracovná ponuka od iného zamestnávateľa. Je veľká šanca, že zaváži a v snahe udržať si dobrého zamestnanca bude firma náchylnejšia nájsť uspokojivé riešenie. Neodporúča sa však strašiť odchodom bez toho, aby mal človek v zálohe ponuku od konkurencie.
Ak zamestnávateľ predloží zamestnancovi dodatok k pracovnej zmluve, mal by mu umožniť vziať si ho domov na posúdenie. Čo sa týka neposkytnutia písomného vyhotovenia dodatku k pracovnej zmluve domov, nie je to konaním zamestnávateľa v rozpore so zákonom.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre príspevok na rekreáciu
Výška minimálnej mzdy je určovaná zákonom a to na účel, aby zamestnávateľ svojím zamestnancom nevyplácal mzdu nižšiu ako minimálnu, určenú na príslušný kalendárny rok. Podľa § 119 ods. Vo Vašom prípade nejde o zníženie minimálnej mzdy ale Vašej základnej mzdy. Jedine, že by aj tá Vaša mzda by bola minimálna.
V zmysle § 152 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „ZP“) „Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.
V tomto bode je potrebné rozlíšiť, či v prípade ciest Vášho manžela za klientmi ide o pracovné cesty alebo nie. To závisí od toho, ako má vymedzené miesto výkonu práce/pravidelné pracovisko buď osobitne alebo v pracovnej zmluve, pretože podľa § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. Pravidelným pracoviskom sa podľa ods. 3 toho istého ustanovenia myslí „miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. To znamená, že v prípade, ak je pravidelné pracovisko Vášho manžela na jednom mieste a je zamestnávateľom vysielaný na pracovnú cestu, počas tejto pracovnej cesty mu patria cestovné náhrady v zmysle zákona o cestovných náhradách (ubytovanie, stravné, náhrada cestovných výdavkov). Avšak podľa nášho názoru, aj ak by nebolo možné cesty Vášho manžela za klientmi posúdiť ako pracovné cesty spojené s cestovnými náhradami, myslíme si, že napriek tomu by mu cestovné výdavky mali byť preplatené. Práca vykonávaná v pracovnom pomere je totiž tzv. závislou prácou. Podľa § 1 ods. Čiže jedným zo znakov závislej práce je aj to, že ju má zamestnanca vykonávať na náklady zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: Všetko o Odchodnom a Odstupnom pri Invalidite