
Pracovný pomer je základom ekonomickej existencie mnohých ľudí, a preto je dôležité, aby boli práva a povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov jasne definované a dodržiavané. Ukončenie pracovného pomeru, či už zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa, je proces, ktorý si vyžaduje dodržiavanie určitých pravidiel a postupov. V tomto článku sa zameriame na situáciu, keď zamestnanec odmietne prevziať výpoveď a aké to má dôsledky.
Pracovný pomer vzniká na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy. Ak je zmluva platná, zamestnanec je chránený jej ustanoveniami. Okamžité skončenie pracovného pomeru je možné len v prípadoch, ktoré presne definuje Zákonník práce.
Ak zamestnávateľ nevyplatí mzdu, zamestnanec nie je povinný podpísať prevzatie celej čiastky. V takom prípade má zamestnanec dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Zamestnanec môže mať súbežne dva pracovné pomery, ale nie dva plné úväzky. Jeden z nich musí byť hlavný (8 hodín) a druhý vedľajší (napr. 4 hodiny). Je to dôležité, aby sa predišlo preťaženiu zamestnanca a zabezpečilo dodržiavanie predpisov o pracovnom čase.
Podľa § 38 ods. 3 Zákonníka práce, písomnosti zamestnanca týkajúce sa zániku pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. Povinnosť zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnávateľa. Účinky doručenia pritom nastanú aj vtedy, ak zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Prečítajte si tiež: Výhody zamestnávania zamestnancov s invalidným dôchodkom
Podľa § 38 Zákonníka práce, písomnosť je doručená, ak ju zamestnanec alebo zamestnávateľ prevezme osobne, alebo ak je doručená na poslednú známu adresu. Ak sa zamestnávateľ pokúsi doručiť výpoveď osobne a zamestnanec odmietne jej prevzatie, odporúča sa spísať krátky záznam o tejto skutočnosti (dátum, čas, meno osoby, ktorá odmietla prevzatie, prípadne svedok). Aj neprevzatie výpovede sa považuje za jej doručenie v zmysle ust. § 38 ods. 4 Zákonníka práce.
Zásielka sa považuje za doručenú aj v prípade, ak sa zásielka vráti od adresáta ako neprevzatá. Povinnosť zamestnávateľa bude splnená aj v prípade, ak sa zásielka vráti s poznámkou "neprevzatá v odbernej lehote". Tzn. že sa uplatní tzv. fikcia doručenia. Zásielka sa považuje za doručenú aj v prípade jej reálneho nedoručenia.
Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce začína plynúť výpovedná doba od prvého kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. V zmysle príslušnej judikatúry pri doručovaní jednostranných právnych úkonov (výpoveď) stačí, ak je adresátovi umožnené prevziať zásielku a oboznámiť sa s jej obsahom. Všeobecne je možné uviesť, že sa zásielka považuje za doručenú dňom, kedy bolo adresátovi umožnené ju prevziať.
Ak zamestnanec odovzdá výpoveď zamestnávateľovi 9. januára, výpovedná doba začne plynúť od 1. februára a skončí sa 31. marca (ak je výpovedná doba dvojmesačná).
Ďalšou možnosťou je, že po doručení výpovede sa so zamestnávateľom dohodnete na kratšej výpovednej dobe, poprípade na jej nedodržaní.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre príspevok na rekreáciu
Základná úprava skúšobnej doby je obsiahnutá v ustanovení § 45 Zákonníka práce a môže trvať najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu zamestnávateľ so zamestnancom uzatvára predovšetkým z dôvodu preverenia skutočností, napríklad či si zamestnávateľ so zamestnancom budú navzájom vyhovovať a či danú prácu bude zamestnanec vykonávať bez problémov. Hoci Zákonník práce výslovne vyžaduje, aby sa písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru doručilo druhej strane aspoň tri dni predo dňom, kedy sa má pracovný pomer skončiť, ak sa táto lehota nedodrží, dôjde tak k platnému skončeniu pracovného pomeru. Uvedená lehota troch dní má totiž len tzv. Deň, ktorým sa končí pracovný pomer v skúšobnej dobe, musí byť dňom ešte v rámci skúšobnej doby. Pracovný pomer sa skončí dňom, ktorý je uvedený vo výpovedi v skúšobnej dobe. Pokiaľ by nastala situácia, že výpoveď v skúšobnej dobe bola doručená v čase trvania skúšobnej doby a účastník ukončujúci pracovný pomer by ako deň skončenia uviedol deň, ktorý by bol mimo rámca skúšobnej doby, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa skúšobnej doby.
Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 Zákonníka práce, ak:
Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť v písomnej forme a musí obsahovať jasné skutkové vymedzenie dôvodu, prečo zamestnanec okamžite končí pracovný pomer tak, aby sa nedal zameniť s iným dôvodom.
Počas výpovednej doby zamestnanec naďalej pracuje u zamestnávateľa a pracovný pomer trvá do posledného dňa výpovednej doby. Ak si zamestnanecké povinnosti prestane plniť už počas výpovednej doby, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu nákladov až do výšky jeho výplaty.
Zamestnanec má nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky. Dátum splatnosti týchto pohľadávok má uvedený v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Ak tam dátum výplaty mzdy uvedený nemáte, zákon označuje za najneskorší dátum splatnosti koniec kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, kedy nárok vznikol.
Prečítajte si tiež: Všetko o Odchodnom a Odstupnom pri Invalidite
Zamestnávateľ môže podať žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a to v lehote do dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Ak by zamestnávateľ považoval výpoveď za neplatnú môže jej platnosť napadnúť na súde. Súd by potom rozhodol, či je výpoveď platná alebo nie. Pred podaním žaloby by mal zamestnávateľ zamestnancovi oznámiť, že trvá na tom, aby zamestnanec ďalej vykonával svoju prácu.
tags: #zamestnanec #neprevzal #výpoveď #postup