Vplyv PN na ročnú odmenu zamestnanca: Komplexný prehľad

Práceneschopnosť (PN) je situácia, ktorá ovplyvňuje zamestnanca aj zamestnávateľa. Táto situácia nastáva, ak sa zamestnanec pre chorobu alebo úraz stane práceneschopným. Zamestnanec však nemusí prísť o svoj príjem úplne, pretože časť príjmu mu nahrádza zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Tento článok sa zameriava na to, ako dlhodobá PN ovplyvňuje nárok zamestnanca na ročnú odmenu a aké sú s tým spojené daňové a odvodové povinnosti.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Ošetrujúci lekár uznáva zamestnanca za práceneschopného a potvrdzuje to vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Náhrada príjmu a nemocenské dávky počas PN

Počas PN má zamestnanec nárok na:

• Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: Vypláca ju zamestnávateľ od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Nemocenskú dávku: Vypláca ju Sociálna poisťovňa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac do 52. týždňa.

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.

Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Prečítajte si tiež: Výhody zamestnávania zamestnancov s invalidným dôchodkom

Kto nemá nárok na náhradu príjmu a nemocenské?

Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Ako sa počíta denný vymeriavací základ?

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Vplyv PN na ročnú odmenu

Zamestnanci pracujúci na pracovný pomer môžu mať okrem základnej mzdy vyplácané v mzde od zamestnávateľa rôzne odmeny. Okrem mesačných odmien môže byť zamestnancovi vyplatená odmena za dlhšie časové obdobie napr.: štvrťročná odmena, polročná odmena, trištvrte ročná odmena, ročná odmena, 13. plat.

Priemerný zárobok a odmeny

V zmysle Zákonníka práce §134 je zamestnancovi vypočítaný priemerný zárobok na pracovnoprávne účely. Priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.

Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu odmena, ktorá sa poskytuje za dlhšie časové obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa učí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (v ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. V praxi to znamená, že ak má zamestnanec v rozhodujúcom období, do ktorého spadá pomerná časť odmeny, neprítomnosti, napr.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre príspevok na rekreáciu

Koncoročné odmeny a nemocenské dávky

Koncoročné odmeny pre zamestnanca nemajú vplyv na jeho nemocenské dávky. Sociálna poisťovňa ich výplatu nepozastaví, a to aj napriek tomu, že počas poberania materskej, nemocenskej alebo ošetrovného nemôže mať iný príjem a tieto odmeny mu budú priznané práve v tomto období. Dôvodom je to, že pri koncoročnej odmene ide o príjem, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu. Preto jej vyplatenie nie je prekážkou na trvanie nároku na nemocenskú dávku. To znamená, že ak zamestnanec poberá nemocenskú dávku a v tom istom čase mu zamestnávateľ vyplatí plnenie zo sociálneho fondu alebo odmenu za prácu vykonanú v období pred začiatkom poskytovania dávky, jeho nárok na nemocenskú dávku to neovplyvní.

Zdaňovanie a odvody z odmien počas PN (Zmena od 1.1.2026)

Doteraz platilo, že ak ste boli na PN, OČR alebo materskej a v tomto období vám zamestnávateľ vyplatil napríklad ročnú odmenu, 13. plat alebo bonus, nemuseli ste z tejto sumy platiť sociálne odvody. Išlo totiž o tzv. obdobie vylúčené z platenia poistného.

Od januára 2026 sa to mení a takéto vylúčenie sa ruší. Ak v období tzv. sociálnej udalosti dostanete akýkoľvek príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ (teda ten, z ktorého sa normálne platia odvody), odvedú sa z neho poistné príspevky tak, ako keby ste boli normálne v práci.

Inak povedané: ak vám zamestnávateľ vyplatí 1 000 eur ako odmenu počas PN alebo materskej, v čistom dostanete o stovky eur menej, pretože sa z tejto sumy budú platiť odvody na dôchodkové, nemocenské aj úrazové poistenie.

Situácie, ktoré sú po novom „bez výnimky“

Zamestnanec bude musieť po novom platiť poistné z príjmov dosiahnutých v týchto obdobiach:

Prečítajte si tiež: Všetko o Odchodnom a Odstupnom pri Invalidite

• Počas dočasnej práceneschopnosti (PN) - až do jej skončenia, najviac však 52 týždňov
• Počas poberania materskej dávky alebo aj v prípade, že ju nepoberá, lebo nesplnil zákonné podmienky
• Počas krátkodobého ošetrovného (OČR) - maximálne do 14 dní
• Počas dlhodobého ošetrovného - najviac do 90 dní
• Počas poberania rehabilitačného alebo rekvalifikačného príspevku
• Počas účasti na štrajku, ak je neprítomnosť v práci ospravedlnená

Povinnosti zamestnávateľa od roku 2026

Zamestnávateľ bude od roku 2026 povinný:

• Zahrnúť aj tieto dni (napr. PN, materská) do počtu dní, za ktoré sa platí poistné
• Z príjmu vyplateného v týchto obdobiach odviesť poistné, a to presne tak, ako pri bežnej mzde

Dôležité upozornenia pre zamestnancov a zamestnávateľov

• Zamestnanci: Sledujte termíny výplat odmien a bonusov - ideálne si ich dohodnite na obdobie, keď nebudete PN ani na materskej. Informujte sa u mzdovej účtovníčky alebo personalistky, aké príjmy sú naplánované počas vašej neprítomnosti.
• Zamestnávatelia: Pripravte svoj mzdový systém na túto legislatívnu zmenu - od januára 2026 sa mení výkaz poistného.

Sociálny fond a PN

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi sociálnu výpomoc zo sociálneho fondu. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak dočasná pracovná neschopnosť začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci v roku 2025 presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma vo výške najviac 2 000 eur bude od dane oslobodená. Ak takáto výpomoc bola vyplácaná v roku 2024, bola zdaniteľným príjmom (ak práceneschopnosť nepresiahla prevažnú časť zdaňovacieho obdobia). V roku 2025 sa posudzuje vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu podľa znenia § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, t.j.

Zamestnávateľ by v internom predpise mal stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu. T.j. aj príspevky na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm.

tags: #zamestnanec #počas #PN #ročná #odmena