Vecné bremeno uloženia inžinierskych sietí: Kompletný sprievodca

Vecné bremeno predstavuje právny inštitút, ktorý obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby alebo subjektu. V kontexte uloženia inžinierskych sietí ide o dôležitý nástroj, ktorý umožňuje zabezpečiť prístup k potrebným infraštruktúrnym službám aj na cudzom pozemku. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na vecné bremeno uloženia inžinierskych sietí, jeho právnu úpravu, proces zriadenia a s tým súvisiace aspekty.

Čo je vecné bremeno?

Právna úprava vecných bremien je obsiahnutá v ustanovení § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať."

Vecné bremeno je teda právny inštitút, ktorý obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech iného. Toto obmedzenie spočíva v povinnosti vlastníka nehnuteľnosti niečo trpieť (napr. uloženie a prevádzkovanie inžinierskych sietí), niečoho sa zdržať (napr. nevykonávať určité činnosti, ktoré by mohli siete ohroziť) alebo niečo konať (napr. umožniť prístup k sieťam za účelom údržby).

Vecné bremeno uloženia inžinierskych sietí

Inžinierske siete sú infraštruktúrne siete, ktoré zabezpečujú dodávku základných služieb pre budovy, priemysel a verejné priestranstvá. Medzi inžinierske siete patria napríklad:

• Vodovodné prípojky
• Elektrické prípojky
• Kanalizačné prípojky
• Plynové prípojky
• Telekomunikačné vedenia

Vecné bremeno uloženia inžinierskych sietí je právny dokument, ktorým vlastník pozemku umožňuje inej osobe alebo organizácii uložiť a prevádzkovať technické zariadenia na svojom pozemku. Zmluva o zriadení vecného bremena na uloženie inžinierskych sietí je nevyhnutným dokumentom pri každej stavbe, kde siete zasahujú na cudzí pozemok.

Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti počas PN

Vecné bremeno uloženia vodovodnej, elektrickej, kanalizačnej, či plynovej prípojky a jej následnej údržby, opravy apod. sa zriaďuje na základe zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorú medzi sebou uzatvárajú osoba, na pozemku ktorej sa budú ukladať inžinierske siete ako povinný z vecného bremena a osoba, ktorá si touto prípojkou zabezpečuje prísun inžinierskych sietí ku svojmu pozemku ako oprávnený z vecného bremena.

Právny základ a legislatíva

Zriadenie vecného bremena upravuje § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka. Vecné bremeno možno zriadiť zmluvou uzavretou podľa ustanovenia § 151n a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“).

Jedným zo zákonných titulov zriadenia vecných bremien podľa § 151o ods. 1 OZ (zákonodarcom považovaný za prioritný) je zmluva.

Zmluva o zriadení vecného bremena

Zmluva o zriadení vecného bremena je v súlade s § 43 a nasl. OZ dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou. Pre vznik zmluvy (vrátane zmluvy o zriadení vecného bremena) je pritom irelevantné, ktorá strana podáva návrh a ktorá ho akceptuje. Podstatné je, že prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena neobsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, pretože inak sa podľa § 44 ods. 2 OZ považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh. Prakticky to znamená, že akceptant prijíma návrh na uzavretie zmluvy ako celok. Tento návrh preto musí byť určitý, obsahovať všetky zmluvné dojednania, musí byť adresovaný konkrétnej osobe a zároveň z neho musí byť zrejmá vôľa na uzavretie zmluvy, ktorá sa prijíma. Na prijatie sa spravidla vyžaduje iba vyhlásenie o prijatí návrhu. Na rozdiel od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti sa v zmysle § 46 ods. 2 OZ nevyžaduje pre uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, aby boli prejavy účastníkov na tej istej listine. Preto bude postačovať, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

Pri zmluve o zriadení vecného bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu stránku a záväzkovo- právnu stránku zmluvy. Záväzkovo-právna stránka zmluvy vyjadruje požiadavky na tento právny úkon kladené na obsah zmluvy. Skúmajú sa požiadavky na zmluvu definované v § 151n a § 151o OZ, vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, prípadne požiadavky ďalších osobitných predpisov (Obchodný zákonník, právna úprava nakladania s majetkom štátu prípadne verejno-právnych inštitúcií a podobne). Vecno-právna stránka zmluvy zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Prečítajte si tiež: Všetko o Čiastočnom Zápise GP

Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa podľa § 151o ods. 1 OZ vyžaduje vždy písomná forma zmluvy (§ 46 ods. 1 OZ)[2] inak by bola zmluva absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 KZ). Požiadavka písomnej formy zmluvy o zriadení (resp. aj zmene a zrušení) vecného bremena pritom a contrario vyplýva aj z § 30 ods. 4 KZ, keďže v opačnom prípade by nebolo možné zmluvu pripojiť ako prílohu k návrhu na vklad. V dôsledku toho by nemohlo dôjsť k vzniku vecného bremena. K písomnej forme zmluvy o zriadení vecného bremena sa v súlade s § 42 ods.

Zmluva o zriadení takéhoto vecného bremena musí byť písomná a podpis povinného z vecného bremena musí byť úradne osvedčený.

Obsah zmluvy

Zmluva o zriadení vecného bremena by mala obsahovať nasledovné náležitosti:

• Identifikácia zmluvných strán: Údaje o vlastníkovi pozemku (povinný z vecného bremena) a o osobe alebo organizácii, v prospech ktorej sa vecné bremeno zriaďuje (oprávnený z vecného bremena).
• Popis nehnuteľnosti: Presná identifikácia pozemku, na ktorom sa má vecné bremeno zriadiť (parcelné číslo, katastrálne územie).
• Špecifikácia vecného bremena: Podrobný popis rozsahu a spôsobu uloženia inžinierskych sietí (napr. trasa vedenia, druh siete, rozmery zariadenia).
• Práva a povinnosti zmluvných strán: Vymedzenie práv a povinností vlastníka pozemku a osoby, ktorá siete ukladá (napr. prístup na pozemok, údržba sietí, náhrada škody).
• Úhrada: Dohoda o tom, či sa vecné bremeno zriaďuje odplatne alebo bezodplatne. Ak je dohodnutá odplata, je potrebné určiť jej výšku a spôsob platby.
• Doba trvania: Dohoda o tom, či sa vecné bremeno zriaďuje na dobu určitú alebo neurčitú.
• Ďalšie dojednania: Ďalšie podmienky a dohody, ktoré zmluvné strany považujú za dôležité (napr. podmienky zrušenia vecného bremena, riešenie sporov).

Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, ktorá z nich podá návrh na vklad. Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť odplatná i bezodplatná.

Vklad do katastra nehnuteľností

Právne účinky vkladu vznikajú v takom prípade právoplatným rozhodnutím príslušného okresného úradu, katastrálny odbor, o povolení vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom. Dovtedy vyvolala len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou.

Prečítajte si tiež: Rekonštrukcia sociálnych zariadení UPJŠ

K zápisu takéhoto vecného bremena je potrebné taktiež nechať si od geodeta vyhotoviť geometrický plán, na ktorom bude zobrazené presné umiestnenie takejto prípojky na pozemku povinného z vecného bremena. Geometrický plán musí byť úradne overený príslušným Okresným úradom, katastrálnym odborom.

Ak je návrh na vklad do katastra nehnuteľností podaný s určitým časovým odstupom od uzavretia zmluvy, môže dôjsť k viacerým problematickým situáciám, ktoré je potrebné vyriešiť a zabezpečiť primeraným spôsobom. V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 201/96 (www.nalus.cz), návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možno podať do katastra nehnuteľností v časovo neobmedzenej lehote, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle.[5] „Katastrálny zákon a ani iný právny predpis neustanovuje vo všeobecnosti lehotu, v rámci ktorej by mal byť podaný návrh na vklad. Táto lehota nevyplýva ani z § 47 Občianskeho zákonníka, ktorý sa na zmluvné nadobúdanie práv k nehnuteľnostiam nevzťahuje. To však neznamená, že účastníci zmluvy môžu kedykoľvek následne podať návrh na vklad s tým, že môžu s úspechom očakávať povolenie vkladu na základe doloženej vkladovej zmluvy. Čím je doba medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad dlhšia, tým je väčšie aj riziko nastúpenia takých skutkových alebo právnych okolností, ktoré vo svojich následkoch znemožnia povolenie vkladu (skutkovou okolnosťou je napr.

Aj keď neexistuje právna povinnosť ani lehota na podanie návrhu na vklad, aj prezentované rozhodnutie naznačuje viaceré problematické situácie, ktoré môžu vzniknúť medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Ich následkom bude prekážka vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Generálne problematickou situáciu je predovšetkým zmena v majetkovej podstate oprávnených alebo povinných nehnuteľností. Ak ide napríklad o zmenu v oprávnených nehnuteľnostiach (zmena výmer, parcelných čísiel a podobne), pri ktorých nedôjde k zániku oprávnenej nehnuteľnosti alebo k zmene okolností, za ktorých bolo zriadené vecné bremeno (napríklad právo prechodu cez nehnuteľnosti, ak oprávnená nehnuteľnosť nadobudne toto právo z novopostavenej verejnej komunikácie), možno túto situáciu vyriešiť uzavretím dodatku k pôvodnej zmluve o zriadení vecného bremena. Problematickými bývajú aj situácie, kedy dôjde k zmene v osobe oprávneného alebo povinného vecného z bremena alebo k zmenám majetkovej podstaty v dôsledku ktorej sa novým vlastníkom zaťaženého pozemku stane iná osoba. V takomto prípade je potrebné, aby nový vlastník deklaroval vlastným úkonom vôľu byť viazaný skôr uzavretou zmluvou - a to vo forme osobitného vyhlásenia resp. Obdobná situácia môže nastať v prípade, ak sa pri zmluve o zriadení vecného bremena in rem stala oprávnená nehnuteľnosť vlastníctvom tretej osoby, oprávnená nehnuteľnosť zanikla alebo z pôvodnej nehnuteľnosti vzniklo viacero nových nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve viacerých osôb. Rovnako je potrebné zohľadniť, že ak v zmysle § 584 OZ dôjde k splynutiu práva s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok). Ak teda dôjde k nadobudnutiu oprávneného pozemku oprávneným z vecného bremena in personam, vecné bremeno zaniká.

Kto môže zriadiť vecné bremeno?

Vecné bremeno môže zriadiť akákoľvek fyzická osoba, právnická osoba alebo v postavení právnickej osoby štát. Subjekt, ktorý uzatvára zmluvu v pozícii povinného z vecného bremena, musí byť vlastníkom povinnej nehnuteľnosti alebo jeho oprávnenie na zriadenie vecného bremena musí vyplývať z osobitného právneho predpisu (napr.

Vecné bremeno nemožno zriadiť na vlastnú nehnuteľnosť (t. j. prípad, ak je oprávnený z vecného bremena v celom rozsahu totožný s povinným z vecného bremena), pretože v takomto prípade nie je naplnená požiadavka § 151n ods. 1 OZ - teda zriadenie vecného bremena v prospech iného. Spoluvlastníctvo k veci je ideálne vlastníctvo k celku vyjadrené určitým podielom. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi treba preto upraviť primárne dohodou o hospodárení so spoločnou vecou alebo rozhodnutím súdu v zmysle § 139 ods.

Ešte v roku 2002 bol názor Úradu geodézie, kartografie a katastra taký, že oprávnený z vecného bremena nemôže byť zároveň podielovým spoluvlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti, pretože v tomto prípade by došlo k splynutiu práv vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k veci a oprávnenia z vecného bremena.[8] Následne však súd konštatoval, že je možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné v prospech ostatných spoluvlastníkov. V prípade práva doživotného užívania nehnuteľnosti konštatoval, že pri zriadení vecného bremena nedochádza k splynutiu práva a povinnosti u oprávnenej osoby, pretože spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nezakladá právo spoluvlastníka bezplatne doživotne užívať tieto nehnuteľnosti ako ich výlučný vlastník. Ak vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, zmluvnou stranou zmluvy o zriadení vecného bremena musia byť všetci spoluvlastníci. Prejavy vôle spoluvlastníkov nemusia byť na jednej listine, k návrhu na vklad vecného bremena však musia byť priložené všetky takéto samostatné zmluvy. Ak sa vecné bremeno zriaďuje len k spoluvlastníckemu podielu v rozsahu spoluvlastníckych práv (napr.

Odlišne je posudzovaná situácia, kedy dochádza k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok manželov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v prospech každodobých vlastníkov susedného pozemku, kde je jeden z manželov spoluvlastníkom susedného pozemku. Splynutie práva a povinnosti v jednej osobe by bolo zrejmé v prípade vecného bremena in personam. Ak sa však vecné bremeno zriaďuje in rem, nedochádza k splynutiu práv oprávneného a povinného, pretože oprávnenou osobou z pohľadu vecného bremena nie je konkrétna fyzická osoba, ale každodobý vlastník pozemku. Vyššie uvedenou zmluvou sa zriaďuje vecné bremeno in rem (k nehnuteľnej veci),[11] neexistuje tu totožnosť v subjektoch, v dôsledku čoho je zriadenie takéhoto vecného bremena možné. Aj keď Občiansky zákonník výslovne neustanovuje, či vecné bremeno in rem môže byť zriadené iba v prospech výlučného vlastníka, respektíve všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, alebo postačuje ak je prospech viazaný len na konkrétnom spoluvlastníckom podiele na oprávnenej nehnuteľnosti, javí sa vhodnejšie spájať oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem s výlučným vlastníctvom nehnuteľnosti, respektíve na strane oprávnených z vecného bremena by mali v zmysle § 139 ods. Ak by oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem znelo napríklad v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/3, pričom výška spoluvlastníckych podielov by bola rovnaká, t. j. každý vlastní podiel v rozsahu 1/3 a zmluvu o zriadení vecného bremena by uzatvoril len jeden z podielových spoluvlastníkov, vecné bremeno in rem by nebolo dostatočne určité. V tomto prípade by sa každý z podielových spoluvlastníkov mohol považovať za oprávneného z vecného bremena, ale zmluvu o zriadení vecného bremena uzavrel iba jeden z nich. Takto zriadené vecné bremeno by zároveň bolo nepriamo (fakticky) vecným bremenom in personam, pretože účelom zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti je prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti konkrétnym spoluvlastníkom oprávnenej nehnuteľnosti, t. j. konkrétnou osobou, čo definuje vecné bremeno „in personam“.[13] Zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti je tak možné generálne práve vtedy, ak má povinnosť osoby zaviazanej z vecného bremena spočívať v osobnom plnení (t. j.

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena je potrebné zvážiť v prípadoch, ak je zmluvnou stranou obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo, prípadne obec (alebo iný orgán verejnej správy). V mene právnickej osoby uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena štatutárny orgán. V súlade s § 14 ods. 2 OBZ je oprávnený podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena aj prokurista, avšak iba ak mu bola udelená prokúra zahŕňajúca výslovne aj právo zaťažovať nehnuteľnosti. Zmluvu o zriadení vecného bremena nemôže uzavrieť likvidátor spoločnosti, keďže v zmysle § 72 ods. 1 OBZ robí likvidátor v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Ak by sa mala uzavrieť zmluva o zriadení vecného bremena so subjektom, ktorý je v konkurze a týka sa zriadenia vecného bremena k majetku podliehajúceho konkurzu, v zmysle § 44 ods. 1 ZKR ju za úpadcu uzatvára správca. Ak by došlo k porušeniu ustanovení ZKR a vecné bremeno by bolo ukracujúcim úkonom (t. j. zriadené bez primeraného protiplnenia), bolo by vecné bremeno platné, voči veriteľom by však bolo neúčinné (§ 44 ods.

Osobitná úprava pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva aj z ustanovení zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (aktuálne znenie, § 9 ods. 14). Podľa nej je zmluvu o zriadení vecného bremena možné uzatvoriť buď so všetkými vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti na jednej listine, alebo osobitne s jednotlivými vlastníkmi, resp.

Pri zriaďovaní vecných bremien obcou je sporné, či má obecné (mestské) zastupiteľstvo schvaľovať zmluvu o zriadení vecného bremena, podľa ktorej oprávneným z vecného bremena by mala byť obec (mesto). Takáto úprava nevyplýva z § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Aj keď sa v minulosti objavil opačný názor,[15] vychádzal z odlišnej právnej úpravy. Aktuálne upravuje potrebu súhlasu obecného zastupiteľstva § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. Súhlas sa vyžaduje (okrem iného) len pri prevode vlastníctva nehnuteľného majetku obce priamym predajom podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákon č. 138/1991 Zb. Zriadenie, resp. zrušenie vecného bremena nie je takýmto prevodom a nemožno ho považovať ani za nakladanie s majetkovými právami podľa § 9 ods. 2 písm.

Alternatívy k vecnému bremenu

V niektorých prípadoch je možné namiesto zriadenia vecného bremena využiť iné právne nástroje, napríklad:

• Zmluva o budúcej zmluve: Zmluvné strany sa dohodnú, že v budúcnosti uzavrú zmluvu o zriadení vecného bremena.
• Návrh na vklad:
• Nájomná zmluva: Vlastník pozemku prenajme časť pozemku na uloženie inžinierskych sietí.
• Služnosť: Obdobný inštitút ako vecné bremeno, avšak s užším rozsahom práv a povinností.

Príklad z praxe

Chcem sa opýtať na vecné bremeno pri pozemku (orná pôda). Som majiteľka ornej pôdy, ktorú momentálne využívam na sadenie zemiakov a iných poľnohospodárskych plodín pre vlastnú potrebu. Moja príbuzná, ktorá tiež tento pozemok využíva na sadenie zeleniny, ale nie je vlastníčka pozemku. Odo mňa chce, aby som sa zaviazala vecným bremenom, že ona môže tento pozemok využívať, do kedy bude ona chcieť. Obáva sa totiž, že by mohlo dôjsť v budúcnosti medzi nami k sporom, ktoré by vyústili do toho, že by som jej zakázala používať môj pozemok na sadenie. Je teda možné, aby bolo zriadené vecné bremeno k ornej pôde v znení, že „osoba XY môže počas svojho života užívať ornú pôdu na konkrétnej parcele na poľnohospodársku činnosť “? Zákon nevylučuje, aby obsahom vecného bremena bolo aj právo využívať pozemok na sadenie / pestovanie poľnohospodárskych plodín. Takéto vecné bremeno môže byť zriadené zmluvou. V zmluve o zriadení vecného bremena odporúčame presne vymedziť obsah vecného bremena ako aj vzájomné práva a povinnosti napr. vo vzťahu k nákladom na nehnuteľnosť (§ 151n ods.

tags: #zápis #vecného #bremena #uloženia #inžinierskych #sietí