
Dedičské konanie je proces, ktorý nasleduje po smrti osoby a zahŕňa rozdelenie jej majetku medzi dedičov. Jedným z inštitútov dedičského práva, ktorý môže ovplyvniť rozdelenie majetku, je započítanie daru, známe aj ako kolácia. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na započítanie daru do dedičského konania, jeho podmienky a dôsledky v slovenskom právnom systéme.
Započítanie (kolácia) je právny inštitút, ktorého účelom je dosiahnuť spravodlivé rozvrhnutie majetkového prínosu pochádzajúceho od poručiteľa do majetku dedičov. Cieľom je odstrániť alebo aspoň zmenšiť majetkové disproporcie medzi dedičmi, pokiaľ majú pôvod v majetkových zdrojoch plynúcich od poručiteľa. Tento cieľ sa dosahuje vyrovnaním rozdielov, ku ktorým medzi dedičmi došlo v dôsledku právneho úkonu poručiteľa, ktorým za svojho života obdaroval niektorého z viacerých (budúcich) dedičov. Pri započítaní ide o modifikáciu zákonného dedičského podielu obdarovaného dediča.
Právny základ pre započítanie daru do dedičstva je zakotvený v § 484 Občianskeho zákonníka. Tento paragraf stanovuje, že pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.
Pre započítanie daru do dedičského konania musia byť splnené určité podmienky:
Pri započítaní v zmysle § 484 ods. Už zo samej podstaty matematického výpočtu, ktorým sa realizuje započítanie v zmysle § 484 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je zrejmé, že význam tu má nielen správne určenie celkovej ceny poručiteľovho majetku v čase jeho smrti, ale tiež správne určenie hodnoty daru (zápočtu). Hodnota daru v čase jeho nadobudnutia (najmä v prípade nehnuteľností) nemusí byť totožná s hodnotou daru v čase smrti poručiteľa; rozhodujúcou však je všeobecná cena darovanej veci v čase darovania, teda nie v čase smrti poručiteľa alebo prejednania dedičstva.
Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku
Pre lepšie pochopenie si uveďme príklad:
Po poručiteľovi ostali štyria dedičia bez zanechania závetu z toho manžel a tri deti. V danom prípade dedia zo zákona v prvej dedičskej skupine rovným dielom. Jedno z detí však za života poručiteľa dostalo do daru nehnuteľnosť za 100.000 eur. Majetok po poručiteľovi po odpočítaní dlhov je vo výške 300.000 Eur. Tzv. kolačná podstata (hodnota dedičstva + dary, ktoré majú byť započítané) je v tomto prípade 400.000 eur. Z tejto kolačnej podstaty sa vypočítajú dedičské podiely jednotlivých dedičov a od dedičského podielu dediča, ktorý bol obdarovaný, sa odpočíta cena daru, ktorú dostal. Keďže dedičia sú štyria a dedia rovným dielom na každého pripadá 100.000 eur. Nakoľko jedno z detí dostalo neobvyklý dar presahujúci rámec bežného darovania vo výške 100.000 eur, tento dar sa započíta na jeho dedičský podiel, t.j. na tohto dediča nepripadá z dedičstva žiaden majetok.
Z praxe je známe, že najväčšie zdržania vznikajú vtedy, keď dedičia nevedia preukázať, či išlo o obvyklé darovanie alebo nie. Kolácia sa nevzťahuje iba na dary poskytnuté na základe formálnej darovacej zmluvy. Prevody uskutočnené na základe kúpnej zmluvy za symbolickú sumu (napr.
Podľa ustanovenia § 479 OZ „Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov“. Ako bolo vyššie uvedené darovanie nie je na prvý pohľad žiadnym spôsobom obmedzené, t.j. vlastník majetku s ním môže za svojho života voľne nakladať a dokonca ho v celom rozsahu previesť na jedného potomka.
Taký dedič bude zodpovedať za dlhy poručiteľa v rozsahu nadobudnutého dedičstva a nie v rozsahu súčtu nadobudnutého dedičstva a ceny započítateľných darov. Keď obdarovaný dedič nedostane z dedičstva nič, je úplne vylúčený zo zodpovednosti za poručiteľove dlhy.
Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi
Právny poriadok umožňuje viacero spôsobov ako je možné prerozdeliť majetok medzi potomkov. Vzhľadom na viaceré odlišnosti medzi možnými spôsobmi sme pripravili stručnú analýzu tejto problematiky poukazujúcu na zásadné výhody a nevýhody každého spôsobu prerozdelenia majetku medzi dedičov - v zásade sa ponúkajú dve základné riešenia a to (i) prerozdelenie majetku inter vivos (za života) alebo (ii) prerozdelenie majetku mortis causa (pre prípad smrti).
Z hľadiska daňových aspektov sú na tom darovanie a dedenie rovnako - podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) tejto dani nepodlieha príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty.
V každom prípade pri nadobudnutí nehnuteľnosti väčšej hodnoty náklady spojené s dedičským konaním prevyšujú náklady spojené s darovaním. Pri darovaní nehnuteľnosti sa platí poplatok za osvedčenie podpisu darcu na darovacej zmluvy (v priemere 2 eurá za osvedčenie podpisu v závislosti od subjektu, ktorý podpis osvedčuje - obec, obvodný úrad alebo notár). Okrem toho sa platí správny poplatok za návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktorý je vo výške 66 eur - tento poplatok je možné optimalizovať, ak sa návrh podá elektronicky, v takom prípade je poplatok vo výške 33 eur a v prípade podania oznámenia o zamýšľanom návrh na vklad je možné zníženie ešte o ďalších 15 eur, t.j. výsledná suma tohto správneho poplatku môže klesnúť až na úroveň 18 eur (položka 11 prílohy zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch).
V prípade, že darca daruje počas svojho života nehnuteľnosť, v ktorej býva a aj naďalej v nej chce bývať, odporúča sa, aby bola spolu s darovacou zmluvou uzatvorená aj zmluva o zriadení vecného bremena, ktoré spočíva v práve darcu na doživotné bývanie. Uvedené poskytne darcovi zábezpeku doživotného užívania darovanej nehnuteľnosti.
Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Prejav vôle, ktorým darca požaduje vrátiť predmet daru možno urobiť v akejkoľvek forme. Na uplatnenie práva obdarovaného vrátiť vec darcovi zákon neustanovuje žiadnu lehotu.
Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku
tags: #zapocitanie #daru #do #dedicskeho #konania #podmienky