Dodatočné prejednanie dedičstva a započítanie daru: Komplexný sprievodca

Tento článok sa zaoberá problematikou dodatočného prejednania dedičstva a započítania daru na dedičský podiel, pričom poskytuje prehľad o právnych možnostiach a postupoch, ktoré môžu nastať po smrti poručiteľa. Cieľom je zrozumiteľne vysvetliť zložité právne koncepty širokej verejnosti, vrátane laikov a osôb s právnym vzdelaním.

Úvod do problematiky dedičského konania a dedenia

Dedičské konanie je proces, ktorý nasleduje po smrti osoby (poručiteľa) a jeho cieľom je prejednať a vysporiadať majetok, ktorý po sebe zanechal. Dedičstvo sa nadobúda k momentu smrti poručiteľa. Konanie sa končí právoplatným uznesením notára ako súdneho komisára, ktorým sa dedičstvo považuje za vyporiadané. V praxi sa môže stať, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví dodatočný majetok alebo dlhy poručiteľa. V takomto prípade prichádza do úvahy dodatočné konanie o dedičstve.

Zákon pri dedení rozlišuje dva právne dôvody, resp. dva dedičské tituly: dedenie zo zákona alebo zo závetu. Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona.

Darovanie majetku za života rodičov

Rodičia majú právo slobodne nakladať so svojím majetkom, vrátane darovania majetku jednému alebo viacerým deťom. Ak sa rodičia slobodne rozhodnú, že jedno dieťa obdarujú na úkor jeho súrodencov, je to ich právo a v zásade do neho nemožno zasahovať. Rodičom v súvislosti s takýmto darovaním nevzniká povinnosť kompenzovať tých potomkov, ktorí od nich nič hodnotnejšie nedostali, a to ani vtedy, ak ešte majú majetok, z ktorého by sa mohlo ujsť aj ostatným deťom.

Započítanie daru na dedičský podiel

Ak dieťa cíti, že darovanie majetku nebolo úplne v súlade s právnymi predpismi alebo dobrými mravmi, má niekoľko možností, ako postupovať. Jednou z nich je započítanie daru na dedičský podiel. Ide o najjednoduchší a najmenej konfliktný spôsob, ako dosiahnuť spravodlivé delenie rodičovského majetku. Dar už pochopiteľne nemôže byť súčasťou dedičstva, pretože v deň úmrtia už poručiteľovi nepatril. Rieši sa teda len jeho hodnota.

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

Pri dedení zo zákona platí, že sa súrodencovi na jeho dedičský podiel započíta aj to, čo za života od rodičov bezplatne dostal nad rámec obvyklých darovaní (nezapočítavajú sa teda darčeky k narodeninám či na Vianoce, ktoré sa nevymykajú bežným pozornostiam). Ak obdarovaný súrodenec zomrel a v dedičskom konaní dedia jeho deti, môžete započítanie uplatniť aj voči nim.

Pri dedení zo závetu sa započítava, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by bol obdarovaný dedič neodôvodnene zvýhodnený oproti potomkom poručiteľa.

Pre započítanie je rozhodujúca všeobecná cena daru v čase darovania - t. j. nie v dobe prejednávania dedičstva.

Započítanie si treba uplatniť práve počas dedičského konania. Nemá to však zmysel vtedy, keď poručiteľ okrem darovaného majetku už nič hodnotnejšie nevlastnil - v takom prípade vás súrodenec nemusí dorovnávať a vašou jedinou šancou je napadnúť platnosť darovacej zmluvy.

Dodatočné konanie o dedičstve: Právny rámec

Dodatočné konanie o dedičstve je upravené v zákone č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP). Využíva sa v prípade, ak sa po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, objaví ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh. Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve.

Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

V zmysle § 174 ods. 1 CMP: Konanie je začaté na návrh, ak je z neho zjavné, že navrhovateľ ako dedič žiada prejednanie dedičstva po poručiteľovi. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 127 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.

Súd zvyčajne koná na návrh, avšak v odôvodnených prípadoch (najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy) môže konať aj z vlastnej iniciatívy. V prípade, ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.

Účel a princípy dodatočného konania

Tento právny inštitút sa v praxi využíva výlučne v prípadoch, kedy sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví majetok, ktorého existencia nebola známa počas dedičského konania.

„Požiadavka, aby o majetku poručiteľa, ktorý sa objaví až po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve, prebehlo konanie o dedičstve (v odôvodnených prípadoch dokonca aj bez návrhu), je odrazom dôsledného uplatnenia princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Svedčí o zámere, aby konaním o dedičstve prešli všetky aktívne a pasívne zložky poručiteľovho majetku.

Zo samej podstaty konania o dodatočnom prejednaní „novoobjaveného majetku” poručiteľa vyplýva, že po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve môže súd prejednať ako „novoobjavený” len dosiaľ neprejednaný majetok (nepovažovaný v skoršom konaní o dedičstve za majetok poručiteľa). V konaní o dodatočnom prejednaní „novoobjaveného majetku” postupom podľa ustanovenia § 175x OSP nemá ísť ani o prehodnotenie skutkových alebo právnych záverov skoršieho konania o dedičstve, ani o nové, odlišné rozhodnutie o tom istom. Začatím konania o dodatočnom prejednaní dedičstva sa neobnovuje „dedičská vec” ako taká. Súd v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva zo skoršieho konania a jeho výsledkov vychádza a na jeho závery nadväzuje. Opätovnému prejednaniu tých istých nehnuteľností (§ 175x OSP), ktoré už boli predmetom právoplatne skončeného konania o dedičstve, bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods.

Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku

Dôvodom pre prejednanie majetku, ktorý už bol v pôvodnom konaní považovaný za dedičstvo, nemôže byť skutočnosť, že dosiaľ nedošlo k zápisu tých (spolu)vlastníckych práv dediča v katastri nehnuteľností, ktoré už nadobudol dedením.

Miestna príslušnosť a účastníci konania

Pokiaľ sa rozhodnete podať návrh na začatie dodatočného dedičského konania, miestne príslušným bude súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve právoplatne skončené (§ 159 CMP).

Z judikatúry vyplýva, že účastníkmi konania pri dodatočnom prejednaní dedičstva sú len tí dedičia, ktorí nimi boli v pôvodnom konaní, prípadne ich právni nástupcovia.

Návrh na začatie dodatočného konania

Konanie začína spravidla na návrh navrhovateľa (okrem spomenutých výnimiek). Navrhovateľom je osoba - dedič, ktorá žiada o prejednanie dedičstva po poručiteľovi. Návrh musí mať písomnú formu, možno ho podať buď listinne alebo elektronicky a musí spĺňať všeobecné náležitosti podania podľa ust. § 127 zákona č.

Pri podávaní návrhu je nutné uviesť spisovú značku pôvodného dedičského konania, označiť notára, ktorý vo veci konal, kedy bolo dedičské konanie právoplatne rozhodnuté, resp. skončené a označiť kruh dedičov. Okrem toho je nutné preukázať aj vlastníctvo poručiteľa k majetku, ktorý je predmetom návrhu - napr. pri nehnuteľnosti to môžete preukázať listom vlastníctva alebo kúpnou zmluvou a pod.

V tomto návrhu je potrebné uviesť informácie o pôvodnom dedičskom konaní, a to uvedením údajov o tom, kto vykonával pôvodné dedičské konanie spolu s uvedením označenia rozhodnutia, ktorým bolo konanie právoplatne skončené. Toto rozhodnutie (či už uznesenie o dedičstve alebo osvedčenie o dedičstve) je vhodné priložiť ako dôkaz k návrhu. V ďalších bodoch návrhu je nutné uviesť skutočnosti o novoobjavenom majetku - teda o aký majetok ide a pod. Osobami oprávnenými na podanie návrhu sú predovšetkým tí, o ktorých sa možno domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi. V praxi je však už pri dodatočnom konaní zrejmé, kto je poručiteľovým dedičom (keďže tieto skutočnosti vyplývajú už z pôvodného konania o dedičstve).

Napriek tomu, že konanie začína na návrh dediča, v ktorom je dedič povinný okrem iného označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, má toto konanie „nesporovú povahu a uplatňuje sa v ňom vyšetrovacia zásada, so zreteľom na ktorú je objasnenie skutkového stavu vecou súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/241/2013 z 9.

V zmysle § 211 ods. 2 CMP však môže konanie o novoobjavenom dedičstve začať aj na základe podnetu osoby inej, než je osoba dediča. V takom prípade súd začne konanie z vlastnej úradnej povinnosti vydaním uznesenia.

Priebeh dodatočného konania

Po začatí dodatočného dedičského konania súd v podstate pokračuje v spôsobe, akým konal pri pôvodnom prejednávaní dedičstva a nadväzuje pri ňom na výsledky doterajšieho konania. Majetok, ktorý je predmetom dedičstva v dodatočnom konaní o dedičstve sa prejednáva rovnako, ako keby bol zaradený do dedičstva v už prvom (pôvodnom) konaní o dedičstve. Ak by poručiteľ zanechal napríklad závet, v ktorom určil dedičov spolu s dedičskými podielmi ku všetkému jeho majetku, takýto závet by sa vzťahoval podľa jeho znenia na všetok majetok poručiteľa, teda aj ten, ktorý sa objavil až po právoplatnom skončení pôvodného konania a postupovalo by sa aj v tomto konaní podľa neho. Ak poručiteľ nezanechal závet vôbec, alebo ho zanechal, avšak nie ku konkrétnemu majetku, ktorý sa objavil až po právoplatnom skončení pôvodného konania, tento majetok by sa dedil zo zákona podľa pravidiel a vo výške podielov stanovených v Občianskom zákonníku. Z hľadiska hmotného práva nie je teda vôbec významné, či sa časť majetku prejednala v pôvodnom konaní o dedičstve a časť až v dodatočnom konaní, keďže dedenie tohto majetku sa vždy spravuje rovnakou právnou úpravou.

Trovy konania

Čo sa týka trov konania, podanie návrhu je spoplatnené podľa položky 18a sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. v zmysle položky 18a prílohy zákona č. 71/1992 Zb.

Obmedzenia dodatočného konania

Je dôležité podotknúť, že dodatočné konanie neslúži na dodatočné zisťovanie okruhu „oneskorených” dedičov. „Pri dodatočnom prejednaní dedičstva súd nemôže znovu zisťovať okruh účastníkov a meniť tak okruh poručiteľových dedičov stanovený už v pôvodnom konaní, a to ani v prípade, že vyjdú najavo nové skutočnosti (napr.

Príklady z praxe

Prípady, v ktorých sa objaví určitý majetok poručiteľa až po tom, ako bolo pôvodné (prvé) konanie o dedičstve právoplatne skončené, nie sú v praxi vôbec nezvyčajné, naopak, často sa v súčasnosti stáva, že dedičia z pôvodného konania zistia, že zostal po poručiteľovi určitý majetok, ktorý nebol zahrnutý do dedičstva v konaní o dedičstve. Tieto prípady majú v súčasnosti stúpajúci trend, čo súvisí so skutočnosťou, že aktuálne ešte prebiehajú konania vo veci zostavovania registrov obnovenej evidencie pozemkov (ROEP). Výsledkom registra obnovenej evidencie pozemkov je zápis mnohých vlastníckych práv k rôznym pozemkom na listoch vlastníctva v prospech v súčasnosti už mŕtvych fyzických osôb.

Ďalšie možnosti pre dieťa, ktoré sa cíti byť ukrivdené

Okrem započítania daru a dodatočného konania o dedičstve existujú aj ďalšie možnosti pre dieťa, ktoré sa cíti byť ukrivdené:

• Napadnutie platnosti darovacej zmluvy: Platnosť zmluvy možno napadnúť najmä vtedy, ak bol pri jej uzatváraní porušený zákon či dobré mravy. V súvislosti s prevodom majetku z rodiča na dieťa možno o neplatnosti uvažovať najmä, ak zdravotný stav rodiča v dobe podpisu zmluvy mohol ovplyvniť jeho úsudok, prípadne ak existujú indície, že rodič majetok daroval pod nátlakom.
• Iniciovanie zrušenia darovania: Proces zrušenia darovacej zmluvy (teda nie napadnutie jej platnosti) možno začať len za života rodiča. Iba on sám vo svojom mene totiž môže žiadať o vrátenie daru. Tento spôsob opätovného získania šance na nadobudnutie podielu na rodičovskom majetku teda prichádza do úvahy vtedy, keď rodič darovanie majetku súrodencovi ľutuje a praje si, aby sa navrátil do jeho vlastníctva. Platná darovacia zmluva sa ale nedá zrušiť len preto, že si to darca želá. Vrátenia daru sa môže domáhať iba, ak sa k nemu alebo k členom jeho rodiny obdarovaný správal tak, že tým hrubo porušil dobré mravy.

Dedenie zo zákona: Dedičské skupiny

Pri dedení zo zákona je dôležité poznať jednotlivé dedičské skupiny:

• Prvá skupina: V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé).
• Druhá skupina: V druhej skupine dedia manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
• Tretia skupina: V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. Dedia rovnakým dielom súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
• Štvrtá skupina: Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. V tejto štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Pri dedení zo zákona je treba upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal.

Predmet dedičstva

Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom. V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom / dedičmi sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri. Dedičia teda nemusia robiť takýto úkon.

Jedným z predpokladov dedenia je existencia dedičstva. Zanechaný majetok predstavujú hodnoty oceniteľné v peniazoch. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením. Predmetom dedičstva preto môžu veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Z uvedeného vyplýva, že sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze. V prípade vkladov na vkladnej knižke či peňazí na bežnom účte poručiteľa, je potrebné upozorniť na to, že peniaze takto uložené počas jeho života neboli jeho vlastníctvom.

Náklady dedičského konania

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.

Súdne poplatky, ktoré sa uhrádzajú v konaní o dedičstve, sú upravené v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Poplatníkom je dedič v konaní o dedičstve (§ 2 ods. 1 písm. d) z. č. 71/1992 Zb.). Poplatková povinnosť dediča vzniká vydaním rozhodnutia o dedičstve (§ 5 ods. 1 písm. c) z. č. 71/1992 Zb.).

Súdny poplatok za konanie o dedičstve je do 3 319 eur čistej hodnoty dedičstva (po odpočítaní dlhov) 6.50 eur, do 9 958 eur čistej hodnoty dedičstva 16.50 eur a nad 9 958 eur z čistej hodnoty dedičstva 0, 2 %, najviac 165,50 eura. Teda, čim menej toho poručiteľ zanechá (resp. vyporiada za života), tým nižší bude súdny poplatok, pričom aj pri nulovej hodnote dedičstva je dedič povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 6.50 eur. Odmena notára ako súdneho komisára za úkony vykonané v konaní o dedičstve, ktoré bolo zastavené, je 13 eur. Súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal majetok. Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví. Ak konanie o dedičstve nebolo zastavené, pretože poručiteľ zanechal majetok, resp. majetok viac ako nepatrnej hodnoty, odmena notára sa vypočítava percentuálne.

Daňové aspekty darovania a dedenia

Z hľadiska daňových aspektov sú na tom darovanie a dedenie rovnako - podľa zákona o dani z príjmov tejto dani nepodlieha príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty.

Podľa súčasného právneho stavu platí, že od dane je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku. Rovnako aj v prípade darovania je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.

V prípade nehnuteľnosti získanej dedením je podmienkou oslobodenia od dane z príjmu skutočnosť, že (i) ide o dediča v priamom rade alebo manžela a (ii) uplynulo minimálne 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti do vlastníctva poručiteľa, t.j. poručiteľ bol vlastníkom nehnuteľnosti aspoň 5 rokov pred svojou smrťou.

tags: #zapocitanie #daru #dodatocne #prejednanie #dedicstva