
Zmenky, ako obchodovateľné cenné papiere, zohrávajú významnú úlohu v trhovom hospodárstve. Slúžia ako nástroj na zabezpečenie záväzkov a posilnenie postavenia veriteľa. V slovenskom právnom poriadku prešli zmenky v ostatných rokoch viacerými zmenami, ktoré ovplyvnili najmä oblasť dokazovania a exekučných konaní. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o aktuálnom stave a dôsledkoch týchto zmien.
Zmenka predstavuje písomný záväzok určitej osoby (vystaviteľa) zaplatiť majiteľovi zmenky (remitentovi) v určenom mieste a čase sumu, ktorá je na zmenke uvedená. Základom zmenkového vzťahu je spravidla reálny obchodný vzťah (kauzálny vzťah), avšak pohľadávka zo zmenky je od tohto vzťahu nezávislá, čo znamená, že zmenka má abstraktný charakter. Abstraktný charakter zmenky je právne relevantný v súdnom konaní, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom.
Rozoznávame viacero druhov zmeniek, najčastejšie sa však delia na:
Dňa 23. decembra 2015 nadobudla účinnosť novela Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 438/2015 Z. z.), ktorá priniesla viaceré významné zmeny v oblasti zmeniek. Okrem zrušenia zmenkového platobného rozkazu a šekového platobného rozkazu, zaviedla novela vyvrátiteľnú domnienku v § 79 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
V zmysle tejto domnienky, ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. S tým súvisí aj zavedenie poučovacej povinnosti súdu pri doručovaní návrhu o možnosti uplatňovania námietok podľa § 17 zmenkového a šekového zákona.
Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku
Novela Exekučného poriadku zásadne ovplyvnila prebiehajúce exekučné konania, a to najmä doplnením ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku o písmeno m). V zmysle tohto ustanovenia súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na:
S predmetným ustanovením súvisí aj doplnenie § 39 Exekučného poriadku o odsek 4 a prechodné ustanovenia novely, ktoré stanovili 30-dňovú lehotu na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
Novela Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku presunula dôkazné bremeno v konaniach o zmenkách na veriteľa. V prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, je veriteľ povinný preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Spôsob uvedenia novely do praxe naznačuje rozhodnutie Okresného súdu Partizánske zo dňa 9. februára 2016 pod sp. zn. 4Er/406/2012, ktorým súd exekúciu zastavil. V odôvodnení uviedol, že zákonodarca stanovil oprávnenému povinnosť preukázať, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu zastavil.
Po účinnosti novely majú veritelia, ktorí si uplatňujú nárok na základe zmenky voči fyzickej osobe, obmedzené možnosti. Okrem odvolania prichádza do úvahy podanie návrhu na obnovu konania podľa novelizovaného ustanovenia § 228 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku.
Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi
Toto ustanovenie umožňuje účastníkovi napadnúť právoplatný rozsudok návrhom na obnovu konania, ak bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená.
V trhovom hospodárstve sa zvyšuje riziko nesplnenia záväzkov, preto právny poriadok vytvára inštitúty na posilnenie postavenia veriteľa. Medzi najznámejšie zabezpečovacie inštitúty patria:
Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, spôsobenej škody, bezdôvodného obohatenia alebo iných právnych skutočností. Už pri uzatváraní zmluvy si strany musia byť vedomé rizika nesplnenia záväzku.
Záložné právo zvyšuje veriteľovu istotu, že jeho pohľadávka bude uspokojená. Platí ochrana dobrej viery záložného veriteľa. Zmluvné záložné právo vznikne platne len v prípade, že platne vznikla pohľadávka, ktorú záložné právo zabezpečuje. Ak zanikne zabezpečená pohľadávka, zanikne aj záložné právo.
Prevod práv predstavuje špecifický právny inštitút zabezpečenia záväzku veriteľa. Pohľadávka, ktorej plnenie má byť týmto spôsobom zabezpečené, sa v zmluve musí určiť takým spôsobom, ktorý umožní jej odlíšenie od iných pohľadávok.
Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku
Na postupníka prechádzajú všetky práva veriteľa. Postúpenie pohľadávky nemá vplyv na postavenie dlžníka, preto sa nevyžaduje jeho súhlas. Účinky však nastávajú až od okamihu jeho vedomosti o postúpení pohľadávky.
Ručenie je právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom, ktorého predmetom je záväzok ručiteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník.
tags: #zapocitanie #dokazne #bremeno #zmenka