Zapocitanie Praxe Živnost do Odpracovaných Rokov: Komplexný Prehľad

Dôchodkové poistenie sa týka každého, či už zárobkovo činného alebo nie. Dôležitou súčasťou dôchodkového systému je zápočet odpracovaných rokov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako sa obdobia dôchodkového poistenia a živnosti zohľadňujú pri výpočte dôchodkových dávok, aké obdobia je možné ovplyvniť a čo robiť, ak niektoré obdobie chýba.

Zápočet Odpracovaných Rokov: Čo to Vlastne Je?

V praxi, "ľudovo povedané," zápočet odpracovaných rokov je prehľad obdobia dôchodkového poistenia, ktoré vstupuje do výpočtu dôchodkových dávok. Sociálna poisťovňa zbiera, zhromažďuje a eviduje podrobnejšie údaje o poistencoch. Evidencia obdobia započítaných rokov sa delí na:

  • Obdobie do 31. 12. 2003
  • Obdobie od 1. 1. 2004

Legislatívny Rámec

Obdobie do 31. 12. 2003

Toto obdobie legislatívne pochádza zo zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zo zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Zápočet rokov sa nazýva "Informácia o stave individuálneho účtu poistenca k 31. 12. 2003" a obsahuje len dôchodkové poistenie po rokoch.

Obdobie od 1. 1. 2004

Toto obdobie upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnom poistení"). Rozdielom oproti predchádzajúcemu obdobiu je, že pri informáciách od 1. 1. 2004 je uvedený aj konkrétny názov zamestnávateľa.

Ako Získať Informácie o Zápočte Rokov?

Sociálna poisťovňa poskytuje niekoľko spôsobov, ako získať informácie o zápočte rokov:

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

  1. Telefonicky: Prostredníctvom bezplatnej linky 0800 123 123, a to od 8,00 hod. do 18,00 hod. (pre volania zo zahraničia +421 906 171 931, +421 2 3247 1931). Stačí sa identifikovať a nahlásiť adresu, na ktorú vám Sociálna poisťovňa doporučene do vlastných rúk zašle zápočet rokov = "Informácia o stave individuálneho účtu poistenca k 31. 12. 2003" a "Informácia o zmenách stavu individuálneho účtu za konkrétny rok".
  2. Elektronicky: Prostredníctvom e-Služieb Sociálnej poisťovne. S platnosťou od 1. 1. 2022 Sociálna poisťovňa ruší pre prihlasovanie do e-Služieb používanie Grid karty. Elektronická služba - individuálny účet poistenca zabezpečí prostredníctvom štandardizovaného elektronického formulára prijatie požiadavky od poistenca na sprístupnenie informácie o zmenách stavu individuálneho účtu za vybrané konkrétne poistenie, za vybraný kalendárny rok alebo kalendárne roky, najskôr však od roku 2004 a následne zabezpečí poistencovi sprístupnenie požadovanej informácie o zmenách stavu individuálneho účtu.

Doba Štúdia a Zápočet Rokov

Pri posudzovaní nároku na dôchodok a výšky dôchodku je dôležité vedieť, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.

Obdobie do 31. 12. 2003

Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.

Obdobie od 1. 1. 2004

Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO.

Špecifické Situácie

  • Vysoká škola: V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole, ak spadá do obdobia pred rokom 2004.

  • Stredná škola: Započítanie štúdia na strednej škole závisí od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).

    Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

    • Školský rok 1961/1962 - 1977/1978: Povinná školská dochádzka trvala deväť rokov.
    • Školský rok 1978/1979 - 1983/1984: Zriaďovali sa základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30. júna 1984. Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia.
    • Školský rok 1984/1985 - 2007/2008: Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
    • Občania narodení po 31.8.1982: Končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.

Materská/Rodičovská Dovolenka a Zápočet Rokov

Doba starostlivosti o dieťa sa tiež zohľadňuje pri zápočte odpracovaných rokov.

  • Zamestnávateľ je povinný započítať do započítanej praxe zamestnanca dobu starostlivosti o dieťa, a to bez ohľadu na to, či starostlivosť o dieťa bola vykonávaná v rámci uzatvoreného pracovného pomeru alebo mimo pracovného pomeru.
  • Zápočet tejto doby sa vykoná v rozsahu, v akom bola starostlivosť o dieťa vykonávaná, najviac však v rozsahu, v akom bola ustanovená príslušným osobitným predpisom (napr. v súčasnosti do veku troch rokov dieťaťa).
  • Na jedno dieťa je možné započítať najviac tri roky, a celkovo najviac šesť rokov zo súhrnu všetkých dôb starostlivosti o deti.
  • Nie je možné započítať dobu starostlivosti o dieťa v prípade, ak táto bola vykonávaná v čase, keď sa rodič súčasne pripravoval v dennom štúdiu na svoje povolanie.

Ministerstvo zdravotníctva SR analyzovalo možnosť započítať čas materskej a rodičovskej dovolenky do „odpracovaných rokov“ pre účely odmeňovania zdravotníckych pracovníkov. Po zhodnotení aktuálnej právnej úpravy ministerstvo konštatuje, že čas materskej a rodičovskej dovolenky nie je možné započítať do času odbornej praxe, pretože odborná prax je v zákone definovaná ako vykonávanie odborných špecializovaných alebo certifikovaných pracovných činností zdravotníckym pracovníkom.

V pripravovanej právnej úprave sa preto upraví spôsob zápočtu „odpracovaných rokov“ vrátane obdobia materskej a rodičovskej dovolenky pre účely odmeňovania. Predmetné započítanie obdobia počas materskej a rodičovskej dovolenky do “odpracovaných rokov” (t.j. doba výkonu zdravotníckeho povolania u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti) zdravotníckeho pracovníka je výlučne vo vzťahu k výpočtu jeho mzdy (predmetné započítanie sa nebude uplatňovať v iných prípadoch, ako napr. ak je počet rokov odbornej praxe kvalifikačným predpokladom pre riadiacu pozíciu alebo získanie špecializácie a pod.).

Hornú hranicu počtu rokov na materskej alebo rodičovskej dovolenke, ktoré bude možné započítať do “odpracovaných rokov” - pričom z už platnej právnej úpravy § 6 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z.

Nezamestnanosť a Zápočet Rokov

Doba, v ktorej bol zamestnanec nezamestnaný, aj keď bol evidovaný na úrade práce, sa do započítanej praxe na účely určenia platových náležitostí zamestnanca nezapočítava. Osoba, ktorá je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, je v určitých prípadoch a po splnení podmienok v tzv. náhradnej dobe dôchodkového poistenia.

Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku

Osoba, ktorá sa zaeviduje na úrade práce ako nezamestnaná má nárok na dávku v nezamestnanosti, avšak len ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu vzniku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného či materského.

Započítanie Praxe Z Dohôd o Práci

Prax vykonávanú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nie je zamestnávateľ povinný započítať do započítanej praxe zamestnanca, a to aj z dôvodu, že na základe uvedených dohôd sa nevykonáva pracovná činnosť v rozsahu ustanoveného pracovného času, ale len v skrátenom rozsahu. Rozhodnutie o tom, v akom rozsahu sa započíta zamestnancovi do započítanej praxe vykonávanie predchádzajúcich pracovných činností, je v kompetencii zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný započítať do započítanej praxe len doby, ktoré je povinný do započítanej praxe započítať zo zákona.

Vplyv na Odmeňovanie Zamestnancov vo Verejnom Záujme

Započítaná prax má priamy vplyv na zaradenie zamestnanca do platového stupňa a tým aj na jeho odmeňovanie. Problematiku zaraďovania zamestnancov do platových tried upravuje § 5 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odmeňovaní"). Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej vykonávanej pracovnej činnosti, pričom sa vyžaduje splniť kvalifikačné predpoklady ustanovené pre túto pracovnú činnosť.

Započítaná prax je jediným kritériom na zaradenie zamestnanca do platového stupňa. O určení započítanej praxe rozhoduje zamestnávateľ individuálne u každého zamestnanca, a to takým spôsobom, že posúdi druh pracovných činností vykonávaných zamestnancom u predchádzajúcich zamestnávateľov. Túto predchádzajúcu prax porovná s pracovnou činnosťou, ktorú má uňho vykonávať, a rozhodne o tom, ktorá prax je odbornou praxou a ktorá je praxou v inom odbore, ako je vykonávaná pracovná činnosť.

Ochrana Žien a Mužov Starajúcich sa o Deti

Vyspelé štáty sa zameriavajú na vytváranie priaznivých podmienok pre budúce generácie, najmä prostredníctvom ochrany rodiny a podpory rodičov, predovšetkým žien (a mužov) starajúcich sa o deti počas materskej a rodičovskej dovolenky. Slovenská republika poskytuje pomerne vysokú úroveň ochrany žien (matiek) v oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia.

Pracovnoprávna ochrana tehotných žien, matiek a mužov starajúcich sa o dieťa je zakotvená v Zákonníku práce (§ 160 - § 170 ZP). Základné zásady článku 6 ZP zabezpečujú tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení.

Zároveň sa ženám i mužom zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne. To znamená, že nie je dôvod na uprednostňovanie ženy pri starostlivosti o deti a obom rodičom sa majú zabezpečiť pracovné podmienky, ktoré rovnako chránia ich pracovný pomer.

tags: #zapocitanie #praxe #živnost #do #odpracovaných #rokov

Ďalšie články