
Čerpanie dovolenky je pre zamestnancov dôležité pre oddych a regeneráciu. Zákonník práce upravuje nárok zamestnanca na dovolenku ako jednu zo základných podmienok zamestnávania. Tento článok podrobne rozoberá problematiku zdaňovania nevyčerpanej dovolenky pri skončení pracovného pomeru, pričom sa opiera o ustanovenia Zákonníka práce a poskytuje praktické rady a príklady.
Základná výmera dovolenky je podľa Zákonníka práce najmenej štyri týždne. Okrem základnej výmery môže zamestnávateľ poskytnúť aj dodatkovú dovolenku, a to v dĺžke jedného týždňa, napríklad zamestnancom pracujúcim pod zemou alebo vykonávajúcim zvlášť ťažké práce. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku však nie je možné poskytnúť náhradu mzdy.
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom, ideálne vcelku a do konca kalendárneho roka. Ak sa dovolenka poskytuje v niekoľkých častiach, aspoň jedna časť by mala byť minimálne dva týždne, pokiaľ sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodnú inak. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred.
Pri zamestnancoch s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom je potrebné zistiť priemerný počet pracovných dní pripadajúcich na jeden týždeň. Dovolenku čerpá zamestnanec na dni, v ktorých má podľa rozvrhu pracovných zmien vykonávať prácu. Náhrada mzdy za dovolenku sa poskytuje za taký počet hodín, v akom určí trvanie pracovnej zmeny.
Zamestnávateľ môže určiť aj hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov, a to až po dohode so zástupcami zamestnancov. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne.
Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku
Ak zamestnávateľ odvolá zamestnanca z dovolenky, je povinný mu zaplatiť náklady, ktoré mu vznikli bez jeho zavinenia v dôsledku tejto zmeny.
Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku pre prekážky v práci, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu ju tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za zameškané pracovné dni, napríklad z dôvodu PN alebo rodičovskej dovolenky. Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o 1 až 2 dni.
So skončením pracovného pomeru prichádza aj otázka preplatenia zostávajúcej dovolenky. Zamestnávateľ je povinný preplatiť zamestnancovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku pri skončení pracovného pomeru.
Podľa § 116 ods. 3 Zákonníka práce, pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok, a to bez obmedzenia jeho rozsahu.
V prípade, že zamestnanec poberá invalidný dôchodok a ukončí pracovný pomer po neplatenom voľne, je potrebné správne posúdiť odvody z odchodného a preplatenej dovolenky. Aj keď bol zamestnanec celý rok na neplatenom voľne, pracovný pomer trval až do dňa ukončenia, a preto je potrebné odvody správne vyrátať.
Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi
Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a ak tomu nebránia prekážky v práci. Ak zamestnávateľ čerpanie dovolenky neurčí ani do konca nasledujúceho roka, zamestnancovi patrí náhrada mzdy len za tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery. Zvyšok nevyčerpanej dovolenky zamestnancovi prepadne.
Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku
tags: #zdaňovanie #nevyčerpanej #dovolenky #pri #skončení #pracovného