
Vzdelávanie žiakov so zdravotným postihnutím predstavuje dôležitú oblasť, ktorá si vyžaduje špecifický prístup a podporu. Systém vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve na Slovensku zahŕňa starostlivosť o deti od narodenia až po nástup do školského vzdelávania. Materská škola je prvá inštitucionalizovaná forma vzdelávania, s ktorou prichádza dieťa do kontaktu. Jej cieľom je vytvárať vhodné predpoklady na rozvoj kompetencií a základných gramotností v nasledujúcom období. Tento článok sa zameriava na analýzu súčasnej situácie v oblasti vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím, s dôrazom na predškolské vzdelávanie a možnosti podpory.
Vo verejnom diskurze rezonuje téma tzv. detských jaslí, ktorá reflektuje rastúci záujem rodičov o inštitucionálnu starostlivosť. Kapacity materských škôl v niektorých mestách a obciach ledva stačia na pokrytie potrieb starších detí a verejných detských jaslí je málo. Raná starostlivosť je definovaná ako sociálna služba. O vnímaní otázky ranej starostlivosti o deti do 3 rokov ako okrajovej témy možno usudzovať aj na základe obmedzenej dostupnosti programov pre tie najzraniteľnejšie skupiny detí - deti so zdravotným či sociálnym znevýhodnením. Tieto služby sú však v dôsledku nízkej finančnej, regionálnej, ako i informačnej dostupnosti pre mnohé rodiny neprístupné.
Presný údaj o počte detí so zdravotným znevýhodnením v predškolskom veku absentuje. Na základe kvalifikovaných odhadov Asociácie poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie je na Slovensku približne 14 000 detí so zdravotným znevýhodnením vo veku do 7 rokov. V školskom roku 2018/2019 dochádzalo do MŠ 2 221 detí s diagnostikovaným zdravotným znevýhodnením. To znamená, že podľa odhadov až 60 % detí so zdravotným znevýhodnením vo veku od troch rokov do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky v súčasnosti MŠ nenavštevuje.
Analýza zistení o stave školstva na Slovensku ukazuje, že kým v školskom roku 2018/2019 tvorili deti so zdravotným znevýhodnením len 1,35 % všetkých detí v materských školách, v základných školách bol ich podiel takmer desaťnásobne vyšší a dosahoval 11,07 % všetkých žiakov. Nízke zastúpenie detí so zdravotným znevýhodnením v predškolskom vzdelávaní môže byť čiastočne vysvetlené administratívnymi dôvodmi, keďže zriaďovatelia bežných materských škôl (na rozdiel od základných či stredných škôl) na ich vzdelávanie nedostávajú navýšené normatívne prostriedky, a teda nie sú motivovaní oficiálne vykazovať ich počty. Štatistiky môžu byť do istej miery skreslené aj tým, že nie všetky deti, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie, majú už v tomto veku stanovenú diagnózu. Bežné materské školy navštevuje len tretina (33,7 %) detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú zapojené do predškolského vzdelávania.
Väčšinou len pätina respondentov spomedzi riaditeliek, učiteliek, asistentov učiteľa a odborných zamestnancov v bežných materských školách, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume To dá rozum, sa domnieva, že ich škola je pripravená na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením. Neschopnosť zabezpečiť podmienky pre deti so zdravotným znevýhodnením môže viesť k odmietaniu ich prijímania do materských škôl. Rozhodnutie o prijatí dieťaťa je v právomoci riaditeľa/riaditeľky. Ministerstvo školstva prijímanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami neukladá ako povinnosť. Voči rozhodnutiu riaditeľa sa rodičia nemôžu odvolať, keďže sa naň nevzťahuje zákon o správnom konaní. Ministerstvo pritom nešpecifikuje, ako by „vytvorenie vhodných podmienok“ malo vyzerať v praxi.
Prečítajte si tiež: Integrácia žiakov so zdravotným postihnutím na Slovensku
Za najväčšie problémy pri vzdelávaní detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa považujú nedostatočné podmienky pre individuálny prístup v dôsledku vysokých počtov detí v triedach, nedostatok pedagogických asistentov a odborných zamestnancov, fyzické bariéry v budove školy, nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí so zdravotným znevýhodnením a nepripravenosť učiteľov pre prácu s týmito deťmi. Špeciálne materské školy pri vzdelávaní detí so špeciálnymi potrebami zápasia s podobnými problémami ako bežné. Učitelia majú zo zákona zakázané podávať akékoľvek lieky. Prítomnosť fyzických bariér v budove materskej školy považuje za problém 35,2 % respondentov z materských škôl z prieskumu analýzy To dá rozum. Táto téma patrí k jedným z viacerých problémom pri začleňovaní detí so zdravotným znevýhodnením do materských škôl. Nepripravenosť učiteliek na prácu s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je veľmi rozsiahla. Až 40% slovenských okresov nemá aspoň jednu špeciálnu materskú školu (ŠMŠ). Dokonca jednotlivé ŠMŠ sú väčšinou určené pre deti s konkrétnym druhom postihnutia.
Vylučovanie nemalej časti detí so zdravotným znevýhodnením z možnosti navštevovať materskú školu má totiž nepriaznivý vplyv nielen na deti samotné, ale aj na ich rodiny. Deťom je odopieraná jedna z významných možností na rozvoj ich schopností, zručností, ako aj sociálnych vzťahov. Materská škola ako vstupná brána do inštitucionalizovaného vzdelávania má za cieľ podporiť nielen socializáciu detí, ale prostredníctvom vlastnej aktivity detí podporovať poznávanie sveta okolo seba. Materská škola ako prvý stupeň inštitucionalizovaného vzdelávania je aj vstupom do rozvoja kompetencií. Platný štátny vzdelávací program pre materské školy upozorňuje na to, že dieťa by malo mať vytvorené podmienky na aktívny kontakt s rovesníkmi, ale aj dospelými a pri poznávaní sveta a vzťahov využívať hru, priamu skúsenosť aj bádanie.
Na podporu vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím prispieva rezort školstva finančne prostredníctvom projektovej výzvy. O podporu môžu požiadať zriaďovatelia základných škôl, ktoré vzdelávajú žiakov so zdravotným postihnutím, ako aj zriaďovatelia špeciálnych škôl, okrem cirkevných a súkromných špeciálnych materských škôl. Záujemcovia môžu predkladať svoje žiadosti odboru školstva príslušného obvodného úradu v sídle kraja do 31. marca 2013, pričom projekt sa musí uskutočniť v období od 1. júna 2013 do 31. decembra 2013. Maximálna výška príspevku na realizáciu projektu je 10 tisíc eur, potrebná je však spoluúčasť zriaďovateľa alebo iných osôb najmenej 5 % z celkových nákladov. Projekty bude posudzovať odborná komisia, ktorá vyhodnotí ich prínos pre výchovno-vzdelávací proces, využiteľnosť v praxi, ako aj ich súlad s oblasťami podpory uvedenými vo výzve.
Zvážiť škôlku môžete približne od troch rokov (nastúpiť možno aj skôr v prípade, že súhlasí riaditeľ) a môžete požiadať o zaradenie do bežnej škôlky alebo špeciálnej materskej škôlky - súčasťou môže byť dohoda zaradenia do týchto zariadení aj na skrátený čas. Len málo štátnych škôlok je pripravených pre deti so zdravotným znevýhodnením. Na Slovensku podľa geografickej polohy, pretože iba 60 % okresov na Slovensku majú aspoň 1 špeciálnu materskú škôlku. Tá však má svoje obmedzené kapacity. Je však veľmi dôležité riešiť inkluzívne vzdelávanie čo najskôr, ideálne už od druhého roku života dieťaťa alebo podľa zdravotného stavu. Hlavnou výhodou špeciálnej škôlky je množstvo asistentov v prepočítanom množstve na dieťa (častokrát v pomere 1:2 - jeden učiteľ na dve deti). Druhou výhodou je špeciálne upravený program - s možnosťou canisterapie, fyzioterapie, logopédie a podobne. Nevýhodou, najmä pre deti s menšou mentálnou poruchou je brzdiaci kolektív.
Medzi špeciálnymi a bežnými materskými školami sú len minimálne rozdiely vo využívaní metód a foriem výučby, dominuje rozhovor o téme. Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum indikujú, že spôsoby osvojovania si vedomostí aj kompetencií detí v špeciálnych materských školách sú podobné tým, ktoré využívajú materské školy s prevahou detí bez špeciálnych potrieb. Vzhľadom na nízky počet respondentiek zapojených do dotazníkového prieskumu nie je možné výsledky zovšeobecniť, ale poukazujú na trend v tejto oblasti. Vyučovanie (prostredníctvom umenia) v sebe zahŕňa nielen hudobné a pohybové aktivity, ale aj rôzne riekanky pri rozvoji komunikačných kompetencií detí alebo obrazové materiály na podporu vnímania a orientácie. Dôležitou metódou výučby v špeciálnych materských školách je rozhovor alebo diskusia o téme.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad ŤZP
Učiteľky a učitelia v špeciálnych materských školách preferujú vo svojej edukačnej praxi bádateľské metódy a experimenty realizované žiakmi menej ako v bežnej materskej škole. Z odpovedí učiteliek o preferovaných metódach a formách výučby je možné usudzovať, že v špeciálnych materských školách sú zrejme v porovnaní s bežnými materskými školami menej často preferované tie metódy, ktoré predpokladajú aktívne zapojenie sa detí do poznávania cez manipuláciu s predmetmi alebo javmi. Dôvodom je nedostatok učiteliek a asistentov. Súčasne je však pomerne prekvapujúci podiel učiteliek, ktoré medzi často využívané metódy a formy v špeciálnej materskej škole zaradili výklad. Výklad ako monologická metóda je pre žiakov najmenej aktivizujúcou. Predpokladá sa pritom rozvinuté sluchové vnímanie, aktívne počúvanie, schopnosť abstrahovať z hovoreného slova (pretože písomné prezentácie ako osnova pre poslucháča nie sú možné). Deti, a nielen ony, potrebujú pri učení sa manipulovať s predmetmi alebo javmi, overovať platnosť svojich osobných teórií a následne tieto skúsenosti reflektovať v riadenom rozhovore. Výklad stavia na abstrakcii, ktorá nie je pre toto vekové obdobie typickým znakom myslenia.
Učiteľky a učitelia v špeciálnych materských školách deklarujú individuálne vyučovanie a prácu v malých skupinách. Toto zistenie potvrdzujú aj analyzované správy Štátnej školskej inšpekcie, v ktorých sa opakovane objavuje pozitívne hodnotenie prístupu učiteliek špeciálnych materských škôl najmä v súvislosti s diferenciáciou práce podľa potrieb detí. Individuálne vyučovanie v špeciálnej materskej škole je posudzované dvomi spôsobmi. Ide jednak o rešpektovanie potrieb detí - predovšetkým prispôsobením dĺžky činnosti alebo zaťaženia podľa postihnutia dieťaťa. To sa prejavuje aj v rešpektovaní času, počas ktorého sa dieťa dokáže sústrediť. Pri práci vo dvojici sa rozvíjajú nielen komunikačné kompetencie detí, rozširuje sa ich slovná zásoba, podporuje sa učenie sa navzájom, ale rozvíja sa aj schopnosť akceptovať druhého, kontrolovať svoju agresiu. Vzájomná pomoc detí počas práce v skupinách alebo pri práci vo dvojiciach im tak pomáha rozvíjať nielen svoje zručnosti a schopnosti, ale aj podporuje pocit samostatnosti (do miery, ako to umožňuje typ a závažnosť postihnutia) a spolupatričnosti.
Rodič alebo jeho zákonný zástupca je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v ZŠ (zápis sa koná každoročne od 1. apríla do 30. apríla), zápis je potrebný vykonať v mieste trvalého bydliska v spádovej oblasti. Najneskôr môže dieťa do školy nastúpiť 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo 8. Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami možno začleniť do bežnej základnej školy.
Prečítajte si tiež: Zdravotné postihnutie na Slovensku
tags: #zdravotne #postihnuti #ziaci #podpora #vzdelavanie