Zapocitanie Straty v Daňovom Priznaní pri Daňovej Kontrole: Podmienky a Aspekty

Daňové priznanie a započítanie straty predstavujú dôležitú oblasť daňového práva, ktorá sa dotýka širokého spektra daňovníkov. Tento článok sa zameriava na podmienky započítania straty v daňovom priznaní pri daňovej kontrole, pričom zohľadňuje legislatívne zmeny a ich dopad na daňovníkov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad problematiky s dôrazom na praktické príklady a aktuálne usmernenia.

Odpočet Daňovej Straty Podľa Zákona o Dani z Príjmov

Zákon o dani z príjmov upravuje možnosť odpočtu daňovej straty od základu dane. Podľa § 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov, daňovník, ktorý je právnickou osobou, alebo daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a) môže od základu dane odpočítať daňovú stratu. Ak sa daňovník v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty, považuje za mikrodaňovníka, môže odpočítať až 100 % základu dane. U ostatných daňovníkov je toto obmedzené na 50 % základu dane.

Dôležité je, že ak daňovník zmenil právnu formu, má nárok na pokračovanie v odpočte daňovej straty podľa § 30 ods. 5 ZDP, ktorý je účinný od 1. januára 2020. Uvedené ustanovenia sa použijú na daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začínajú najskôr 1. januára 2020.

Praktické Príklady Odpočtu Daňovej Straty

Príklad 1: Spoločnosť Alfa a. s. vykázala za zdaňovacie obdobie roka 2020 daňovú stratu vo výške 40 000 eur (zostalo na odpočet 30 000 eur), za zdaňovacie obdobie roka 2023 daňovú stratu vo výške 8 000 eur a za zdaňovacie obdobie roka 2024 daňovú stratu vo výške 15 000 eur. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2025 vykázala základ dane vo výške 22 000 eur. V zdaňovacom období roka 2025 si daňovník môže odpočítať daňovú stratu vykázanú za rok 2020 do výšky 50% vykázaného základu dane za rok 2025 - t.j. 11 000 eur. Keďže rok 2025 je už posledným rokom na odpočet tejto daňovej straty, 19 000 eur zostane už neodpočítané. Daňovú stratu vykázanú za rok 2023 si môže odpočítať do výšky 50% vykázaného základu dane za rok 2025 (8 000 eur) a daňovú stratu vykázanú za rok 2024 do výšky 50% vykázaného základu dane za rok 2025 (11 000 eur), ale maximálne do výšky vykázaného základu dane - t. j. 11 000 eur.

Príklad 2: Spoločnosť Delta s.r.o. vykázala za zdaňovacie obdobie roka 2020 daňovú stratu vo výške 100 000 eur (zostalo neodpočítané 40 000 eur), za zdaňovacie obdobie roka 2021 daňovú stratu vo výške 8 000 eur a za zdaňovacie obdobie roka 2024 daňovú stratu vo výške 15 000 eur. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2025 vykázala základ dane vo výške 30 000 eur. V zdaňovacom období roka 2025 si daňovník môže odpočítať daňovú stratu vykázanú za rok 2020 do výšky 50% vykázaného základu dane za rok 2025 - t. j. 15 000 eur. Keďže rok 2025 je posledným - piatym rokom na odpočet tejto daňovej straty, 25 000 eur zostane už neodpočítané. Daňovú stratu vykázanú za rok 2021 si môže odpočítať do výšky 100% vykázaného základu dane za rok 2025 (8 000 eur) a daňovú stratu vykázanú za rok 2024 do výšky 100% vykázaného základu dane za rok 2025 (15 000 eur), maximálne však do výšky vykázaného základu dane za rok 2025 - t.j. 30 000 eur.

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

Príklad 3: Spoločnosť Beta s.r.o. vstúpila dňa 1.4.2025 do likvidácie. Za zdaňovacie obdobie od 1.1.2025 do 31.3.2025 vykázala základ dane vo výške 5 000 eur. Za zdaňovacie obdobie roka 2024 vykázala daňovú stratu vo výške 10 000 eur. V zdaňovacom období pred vstupom daňovníka do likvidácie si daňovník môže uplatniť stratu vykázanú v roku 2024 do výšky 50% vykázaného základu dane za zdaňovacie obdobie od 1.1. do 31.3.2025, t. j. 2500 eur.

Daňová Kontrola a Sankcie

Daňová kontrola je nástroj správcu dane na overenie správnosti plnenia daňových povinností daňovníkov. V prípade zistenia nedostatkov môže správca dane uložiť sankcie. Novela daňového poriadku účinná od 1. januára 2024 zaviedla inštitút "druhej šance", ktorý znamená, že pri prvom porušení povinnosti, ak výšku pokuty možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, sa pokuta neuloží.

Správne Delikty a Pokuty

Ak kontrolovaný daňový subjekt nezabezpečí vhodné miesto a podmienky na výkon daňovej kontroly, nevpustí kontrolórov do sídla a podobne, dopustí sa správneho deliktu a daňový úrad mu uloží pokutu od 60 EUR do 3 000 EUR. Daňový úrad pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.

Príklad: Daňový subjekt mal povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov FO z dôvodu príjmov za predaj nehnuteľnosti. Daňové priznanie podal až po uplynutí lehoty na podanie DP a to v máji 2023. Daňový subjekt mal povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov FO z dôvodu príjmov za prenájom bytu. Správca dane zistil, že daňovému subjektu vznikla povinnosť podať daňové priznanie a daň z prenájmu aj zaplatiť , preto zaslal výzvu na podanie daňového priznania a určil lehotu na podanie. Daňový subjekt daňové priznanie v určenej lehote nepodal. Správca dane za nesplnenie lehoty na podanie daňového priznania uloží sankciu vo výške od 60 eur vzhľadom k tomu, že DP nebolo podané ani v lehote na základe zaslanej výzvy.

Inštitút "Druhej Šance"

Inštitút "druhej šance" sa vzťahuje na správne delikty, za ktoré sa ukladajú pokuty podľa daňového poriadku a ktorých výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia. Každý daňovník môže len jeden krát za svoju existenciu porušiť niektorý z deliktov bez sankcie. Porušenie povinnosti bude posudzované podľa skutkovej podstaty konkrétneho správneho deliktu, tzn. každé ustanovenie § 154 ods.1 písm.

Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

Príklad: Ak daňový subjekt po 31.12.2023 nesplní niektorú zo svojich povinností (napr. na výzvu správcu dane nepredloží doklady), tak sa dopustí správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku. Pretože sa jedná o prvé porušenie povinnosti po 31.12.2023 (po účinnosti novely daňového poriadku), pokuta sa za uvedený správny delikt neuloží. Ak by po 31.12.2023 predložil daňový subjekt napr. daňové priznanie po zákonom stanovenej lehote (správny delikt § 154 ods. 1 písm. a) daňového poriadku), tak sa mu uloží pokuta.

Riadne, Opravné a Dodatočné Daňové Priznanie

Podanie daňového priznania fyzickým osobám v zákonnej lehote upravuje § 32 zákona o dani z príjmov. Procesne podávanie opravných a dodatočných daňových priznaní upravuje zákon o správe daní. Riadne a opravné daňové priznanie má povinnosť podať daňovník v lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov.

Dodatočné Daňové Priznanie

Ak je podané daňové priznanie neúplné alebo chybné, resp. nesprávne a jeho oprava má za následok zvýšenie dane, je povinnosť podať príslušnému správcovi dane dodatočné priznanie do konca nasledujúceho mesiaca po takomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné priznanie týka.

Príklad: Platiteľ dane po podaní riadneho daňového priznania za mesiac apríl 2014 zistil, že na riadku 09 - Tovary a služby uviedol nesprávnu sumu zdaniteľných obchodov.

Minimalna Daň Právnickej Osoby

Zákonom č. 530/2023 Z.z. sa legislatívne upravil a doplnil aj zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) o ustanovenie, ktoré vymedzuje povinnosť daňovníka platiť sumu minimálnej dane, ktorej výška závisí od dosiahnutého zdaniteľného príjmu daňovníka, ale nie od vykázaného základu dane. To znamená, že sumu minimálnej dane je povinná platiť už za zdaňovacie obdobie 2024 podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 právnická osoba, ak spĺňa postavenie podnikateľa podľa § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. čl.

Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku

Kto Neplatí Minimálnu Daň

Podľa doplneného písm. g) v ods. ktorý dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním verejného záujmu s odkazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociál­nych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. Ust. § 46b ods. 7 v znení účinnom od 1.1.2025 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31.12.2024. Pri podaní daňového priznania po 31.12.2024 sa registrovaný sociálny podnik považuje za daňovníka, ktorý neplatí minimálnu daň podľa § 46b ods.

Výška Minimálnej Dane

Výška minimálnej dane je naviazaná na dosiahnuté zdaniteľné príjmy, nie na vykázaný základ dane v daňovom priznaní. Pri minimálnej dani nie je ustanovená podmienka, aby právnická osoba na účely platenia minimálnej dane bola platiteľom dane podľa osobitného predpisu - zákon č. 222/2004 Z.z. dani z pridanej hodnoty v z. n.

tags: #zapocitanie #straty #v #danovom #priznani #pri