Zánik započítanej pohľadávky ex lege: Definícia a kontext

Tento článok sa zaoberá problematikou zániku započítanej pohľadávky zo zákona (ex lege), pričom zohľadňuje zmeny v legislatíve a súvisiacu judikatúru. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, s dôrazom na jej praktické dopady.

Úvod do problematiky dobrovoľných dražieb a novely zákona

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. Dôvodom pre túto novelu bola viac ako štvorročná aplikačná prax zákona a s ňou spojené interpretačné problémy. Novela si kladie za cieľ transparentnejší priebeh dražieb a zamedzenie nekalostiam pri ich vykonávaní. Zmeny smerujú k zvýšeniu právnej ochrany vlastníka veci, ktorá má byť predmetom dražby, a tiež k zvýšeniu právnej ochrany vydražiteľa.

Transparentnosť dobrovoľných dražieb a informačná povinnosť dražobníka

S cieľom stransparentniť priebeh dražieb sa navrhuje rozšíriť publikačné zdroje, v ktorých sa doteraz informácie o konaní dražieb zverejňovali. Explicitne sa zakotvuje tzv. oznamovacia (informačná) povinnosť dražobníka. Na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby bude tento povinný oznámiť žiadateľovi výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Jedinou výnimkou bude situácia, kedy žiadateľ odmietne preukázať svoju totožnosť.

Zabezpečovací prevod práva a jeho zneužívanie

V článku II sa navrhuje vykonať zmeny v Občianskom zákonníku v inštitúte zabezpečenia záväzkov prevodom práva v súvislosti s „nekalosťami" vyskytujúcimi sa v praxi. Zabezpečovací prevod vlastníckeho a iného práva sa v aplikačnej praxi ukázal ako protikladný inštitút, ktorý na jednej strane síce výrazne posilňuje právne postavenie veriteľa, ale na druhej strane je značne zneužiteľný pri disproporcii práv a povinností medzi veriteľom a dlžníkom. S cieľom minimalizovať zneužívanie uvedeného inštitútu, predkladateľ navrhuje rozšíriť platnú právnu úpravu o ďalšie náležitosti zmluvy o zabezpečení pohľadávky prevodom práva, o úpravu výkonu tohto práva pre prípad, že dlžník svoj dlh splní a rovnako aj pre prípad, že dlžník svoj dlh nesplní.

Zánik pohľadávky a jeho vplyv na zabezpečenie

Explicitne sa navrhuje so zámerom minimalizovať výkladové otázniky upraviť zákonné rozväzovacie účinky spojené so zánikom pohľadávky. Ak pohľadávka zanikne, ex lege zaniká aj zabezpečenie pohľadávky a to sa vzťahuje na celú dobu výkonu tohto práva až do momentu prípadného ďalšieho prevodu práva na tretiu osobu, teda aj po zročnosti pohľadávky. Ak si dlžník splní svoj záväzok, zároveň sa stáva znovu držiteľom dočasne prevedeného práva.

Prečítajte si tiež: Pohľadávky a ich započítanie

Spotrebiteľské zmluvy a ochrana spotrebiteľa

V „prvom" medzirezortnom pripomienkovom konaní boli vznesené relevantné pripomienky k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv a neprimeraných až úžerných úrokov. Vzhľadom na neprimerane vysoké až úžerne úroky a rôzne poplatky sa v článku V - v zákone o spotrebiteľských úveroch - navrhuje obdobne ako pri neprimerane vysokej zmluvnej pokute moderačné právo súdov na zníženie celkovej ročnej percentuálnej miery nákladov /RPMN/.

Zamedzenie nekalých praktík na finančnom trhu

V Programovom vyhlásení vlády SR sa v časti Finančný trh a ochrana jeho účastníkov konštatuje, že „vláda chce naďalej vytvárať podmienky pre zamedzenie nekalých praktík na finančnom trhu, pre boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ako aj podmienky pre voľnú hospodársku súťaž subjektov finančného trhu. Vláda prehodnotí a bude systematicky upravovať spôsob sprostredkovania finančných a investičných služieb, ako aj pravidlá pre poskytovanie finančného poradenstva."

Zákaz dražby a ochrana záložného veriteľa

Navrhuje sa preto právna úprava, ktorá zakazuje dražbu, ak takýto zákaz, či už z rozhodnutia súdu, orgánu štátnej správy alebo zo zmluvy vyplýva buď pre navrhovateľa dražby alebo dražobníka. Nič pritom nebráni osobe, ktorá by bola uskutočnením dražby dotknutá, privodiť súdne konanie aj proti navrhovateľovi dražby či dražobníkovi.

Započítanie pohľadávok: Všeobecný kontext

Započítanie je právny inštitút, ktorý umožňuje dlžníkovi uspokojiť svoju pohľadávku voči veriteľovi tak, že si so svojou vlastnou pohľadávkou voči veriteľovi navzájom započítajú. Podľa § 387 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník má právo započítať svoju pohľadávku voči inej alebo viacerým pohľadávkam, ktoré má dlžník v právnej pozícii veriteľa voči nemu. Pohľadávky sa stretnú a stretnú sa vtedy, keď sú splatné. Ak majú pohľadávky rôznu splatnosť, stretnú sa splatnosťou tej pohľadávky, ktorá má neskoršiu splatnosť. Započítanie dôjde spravidla spätne, k momentu keď sa pohľadávky stretnú. Započítanie si vyžaduje jednostranný právny úkon, resp. kompenzačná námietka nespĺňala náležitosti ustanovené v § 34 a nasl.

Započítanie a reštrukturalizačné konanie

V kontexte reštrukturalizačného konania je dôležité, že po vyhlásení reštrukturalizácie nie je možné voči dlžníkovi započítať. V danom prípade (žalobcu) a žalovaná bola povinná si ich prihlásiť podľa § 120 ods. reštrukturalizačného konania. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, ked obom žalobám vyhovel.

Prečítajte si tiež: Prevody majetku a Občiansky zákonník

Dovolanie a prípustnosť dovolania

Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný (§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm. c/ tohto ustanovenia). Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Najvyšší súd skúmal obsah dovolania z pohľadu prípustnosti ,,podľa § 420 písm. f/ CSP a § 421 písm. V posudzovanej veci žalovanej (okrem listín tiež výsluchom a konfrontáciou svedkov, znaleckým posudkom).

Úroky z omeškania a obchodno-právne vzťahy

V súčasnom období je tak Česká, ako aj Slovenská republika plnoprávnym členom Európskeho právneho priestoru, preto predstavuje komunitárna legislatíva z hľadiska svojho účinku rozhodný vplyv na určovanie smeru vlastnej národnej legislatívnej činnosti každého členského štátu Európskej únie, oba vyššie uvedené štáty nevynímajúc. Bolo tomu tak i v rámci právneho inštitútu obchodno-právnych úrokov z omeškania a otázky stanovenia ich výšky, ktoré právne relevantným spôsobom v ostatnom období rieši predovšetkým Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES.

Omeškanie dlžníka a veriteľa v obchodnom zákonníku

Obchodný zákonník poníma právny inštitút omeškania v širšej rovine, a preto omeškanie dlžníka, rovnako ako Občiansky zákonník, charakterizuje nielen ako neskoré plnenie, ale zároveň aj ako plnenie nenáležité. V danom prípade (t. j. pri omeškaní dlžníka) nejde o kumulatívnu podmienku - to znamená, že oba jej obsahové prvky tu nemusia byť splnené zároveň (t. j. neskoré a nenáležité plnenie): omeškanie totiž nastáva aj pri riadnom, avšak oneskorenom plnení (ak sa neplní riadne, predmetná skutočnosť sama osebe predstavuje oneskorené plnenie). V omeškaní sa nemusí nachádzať len dlžník, ale môže v ňom byť i veriteľ - ten sa do právnej pozície meškajúceho subjektu dostáva za situácie, keď neprijme dlžníkom riadne ponúkané plnenie alebo dlžníkovi neposkytne nevyhnutnú súčinnosť.

Zánik záväzku a jeho dôsledky

Omeškanie dlžníka trvá až do doby poskytnutia riadneho plnenia (napr.: neskorším bezvadným plnením, odstránením vád, pri reklamácii i poskytnutím náhradného plnenia), alebo do doby, kedy záväzok dlžníka zanikne iným spôsobom (napr.: privatívnou nováciou, urovnaním, započítaním pohľadávok, odstúpením od zmluvy, premlčaním, zaplatením odstupného a pod.).

Prečítajte si tiež: Započítanie pohľadávok v SR

tags: #zapocitanim #pohladavka #zanika #ex #lege #definicia