
Započítanie pohľadávok je dôležitý právny inštitút, ktorý umožňuje zánik vzájomných pohľadávok medzi dvoma stranami. Tento článok sa zameriava na analýzu započítania pohľadávok v kontexte slovenského práva, najmä s ohľadom na judikatúru Najvyššieho súdu SR a ČR, a tiež na daňové pohľadávky v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní.
Započítanie je právny úkon, ktorý umožňuje dlžníkovi a veriteľovi vzájomne si započítať svoje pohľadávky, čím dôjde k ich zániku. Tento inštitút je upravený v Občianskom zákonníku (§ 580 a nasl.) a predstavuje efektívny spôsob vysporiadania vzájomných záväzkov.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka (OZ) započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva v momente, keď sa pohľadávky stretnú a sú splnené všetky potrebné podmienky. Medzi základné podmienky patrí:
Na započítanie sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka. Započítací prejav možno uplatniť po splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná.
Podľa § 581 ods. 2 OZ nie je možné jednostranným prejavom započítať premlčané pohľadávky. Premlčanie sa posudzuje k okamihu, keď sa pohľadávky stretli. Ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v okamihu, keď dospela pohľadávka neskôr splatná, zánik záväzku jednostranným započítaním je vylúčený.
Prečítajte si tiež: Pohľadávky a ich započítanie
Judikatúra Najvyššieho súdu SR a ČR zohráva kľúčovú úlohu pri výklade a aplikácii ustanovení o započítaní. Napríklad, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26. novembra 2008, zdôrazňuje, že započítací prejav musí byť dostatočne určitý a zrozumiteľný a musí obsahovať všetky potrebné náležitosti.
Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24. apríla 2007, sp. zn. 32 Odo 1564/2006, potvrdzuje, že pre posúdenie, či je pohľadávka premlčaná, je rozhodujúci okamih, keď sa pohľadávky stretli.
Zákon o správe daní (ZSD) upravuje špecifické aspekty daňových pohľadávok v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní. Podľa § 95 ods. 1 ZSD sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane.
Dôležité je, že daňová pohľadávka musí byť definovaná pre účely konkurzu alebo reštrukturalizácie. Správca dane musí ujasniť, či je príslušná suma daňovou pohľadávkou podľa § 95 ods. 1 ZSD ešte predtým, ako ju bude uplatňovať v konkurze alebo v reštrukturalizácii.
Daňová pohľadávka je definovaná ako nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa zákona o správe daní alebo osobitných zákonov. Zahŕňa aj daňové pohľadávky, ktoré neboli priznané daňovým subjektom alebo vyrubené správcom dane.
Prečítajte si tiež: Zánik započítanej pohľadávky
Sankcie (sankčný úrok, úrok a pokuty) sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.
V kontexte konkurzných a reštrukturalizačných konaní je dôležité rozlišovať medzi pohľadávkami, ktoré vznikli pred a po vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie. Pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, sa uplatňujú prihláškou, zatiaľ čo pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, sa považujú za pohľadávky proti podstate.
Okresný súd Brezno rozhodoval o žalobe, v ktorej žalobca žiadal zaplatenie kúpnej ceny za dodaný náves a výrobky. Žalovaná vzniesla kompenzačnú námietku, tvrdila, že má voči žalobcovi pohľadávky, ktoré započítala. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, odvolací súd potvrdil rozhodnutie. Dovolací súd však zrušil rozhodnutia nižších súdov, pretože sa dostatočne nezaoberali otázkou existencie a rozsahu pohľadávok žalovanej a ich možným vplyvom na zánik pohľadávok žalobcu.
Prečítajte si tiež: Prevody majetku a Občiansky zákonník
tags: #zapocitanim #pohladavka #zanika #de