Záručná Doba pri Zmluve o Dielo: Občiansky Zákonník a Obchodný Zákonník

Zmluva o dielo patrí medzi najčastejšie využívané zmluvné typy v slovenskej právnej praxi a uplatňuje sa v širokom spektre situácií - od stavebných prác a výroby na zákazku až po vývoj softvéru či tvorbu autorských diel. Slovenská legislatíva rozlišuje zmluvu o dielo podľa Občianskeho zákonníka a podľa Obchodného zákonníka - ich použitie závisí od toho, či ide o vzťah medzi nepodnikateľmi alebo medzi podnikateľskými subjektmi. Tento právny inštitút zohráva kľúčovú úlohu v rôznych odvetviach, veľmi často napríklad v stavebníctve, pri zhotovení vecí na zákazku, v súčasnosti napríklad aj pri vývojoch softvérov a podobne. Je však dôležité podotknúť, že dielo nemusí byť len výsledkom materiálnej činnosti (napr. stavba budovy, ušitie obleku, …), ale zmluvou o dielo sa môžu spravovať aj činnosti duševnej povahy (napr.

Zmluva o dielo: Dva právne režimy

V rámci slovenskej právnej úpravy rozlišujeme dva druhy zmlúv o dielo, a to zmluvu o dielo podľa Občianskeho zákonníka a zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka.

Príklady:

• Zmluva o dielo podľa Občianskeho zákonníka: Manželia Eva A. a Adam A. sa rozhodli, že si dajú postaviť chatu v obci XY. Oslovili preto firmu ABC, s.r.o., ktorá sa venuje výstavbe zrubov.
• Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka: Účtovná firma XYZ, s.r.o. sa rozrástla o nových klientov, preto sa rozhodla investovať do lepšieho softvéru. S jeho vývojom oslovila firmu A, a.s. Zhotoviteľ aj objednávateľ sú obaja právnickými osobami - podnikateľmi.

Záručná doba podľa Občianskeho zákonníka

Občiansky zákonník rieši dĺžku záručnej doby v § 646. Podľa odseku 1 tohto paragrafu je záručná doba 24 mesiacov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia zákona pri zhotovení stavby je záručná doba tri roky.

V zmysle ustanovenia § 620 Občianskeho zákonníka je všeobecná záručná doba 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred uplynutím tejto lehoty. Ak ide o použitú vec, kupujúci a predávajúci sa môžu dohodnúť aj na kratšej záručnej dobe, nie však kratšej než 12 mesiacov. Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záručnú dobu dlhšiu ako 24 mesiacov. Záručná doba presahujúca 24 mesiacov sa môže týkať i len niektorej súčiastky veci. Na žiadosť kupujúceho je predávajúci povinný poskytnúť záruku písomnou formou (záručný list). Ak to povaha veci umožňuje, postačí namiesto záručného listu vydať doklad o kúpe. Vyhlásením v záručnom liste vydanom kupujúcemu alebo v reklame môže predávajúci poskytnúť záruku presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záručnom liste určí predávajúci podmienky a rozsah tejto záruky.

Citované ustanovenie (§ 620) je oproti všeobecnej úprave zodpovednosti za vady ustanovením špeciálnym a vzťahuje sa výlučne na spotrebiteľské zmluvy, tzn. zmluvy uzatvorené medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na iné zmluvné vzťahy (napr. kúpa medzi právnickými osobami, príp. fyzickými osobami navzájom) sa vzťahujú všeobecné ustanovenia upravujúce zodpovednosť za vady podľa Občianskeho, príp. ustanovenia upravujúce zodpovednosť za vady a záruku za akosť podľa Obchodného zákonníka.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri reklamácii?

Zodpovednosť zhotoviteľa za vady pri zhotovovaní veci na zákazku

Zodpovednosť zhotoviteľa za vady pri zhotovovaní veci na zákazku je upravená v ust. § 645 až 651 Občianskeho zákonníka, pričom subsidiárne sa použijú aj všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za vady upravené v ust. § 499 a nasl. Podľa ust. § 645 ods. ,,Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.

• Ad (i): V prvom rade zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec pri prevzatí veci objednávateľom.
• Ad (ii): ďalej zhotoviteľ zodpovedá aj za vady, ktoré sa na veci objavia v záručnej dobe. Záručnú dobu upravuje nielen Občiansky zákonník, ale aj osobitné predpisy. Všeobecná záručná doba podľa Občianskeho zákonníka je 24 mesiacov. Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa používali dobu dlhšiu ako 24 mesiacov, môže byť záručná doba aj dlhšia, pričom dĺžku tejto záručnej doby upravujú osobitné predpisy. Záručná doba presahujúca 24 mesiacov sa môže v zmysle ust. § 646 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzťahovať aj na len konkrétne súčiastky veci. Uvedené predstavuje minimálny zákonný štandard dĺžky záručnej doby. Dôležité je spomenúť, že záručná doba je tzv. prekluzívna lehota, uplynutím ktorej právo objednávateľa zaniká.
• Ad (iii): Pokiaľ si objednávateľ vymienil určité vlastnosti zhotovovanej veci, zhotoviteľ je povinný zabezpečiť, aby zhotovovaná vec tieto vlastnosti mala. Podľa ust. § 645 ods. To isté platí aj pre prípad, ak objednávateľ dodá materiál zhotoviteľovi na zhotovenie veci, a tento materiál nie je vhodný. Pokiaľ zhotoviteľ neupozorní objednávateľa na nevhodnosť jeho pokynov alebo materiálu, zodpovedá za všetky vady, ktoré vzniknú na veci v dôsledku nevhodnosti pokynov alebo materiálu. Zhotoviteľ sa nemôže dodatočne vyviniť poukázaním na to, že takéto pokyny alebo materiál zabezpečil sám objednávateľ, a preto by mal zodpovedať on namiesto zhotoviteľa. Zákon v tomto smere prenáša celé riziko na zhotoviteľa, ktorý ako profesionál musí vedieť rozoznať nesprávne pokyny alebo nevhodný materiál, a musí na to objednávateľa upozorniť. Pokiaľ aj po upozornení na nevhodnosť objednávateľ trvá na danom postupe alebo materiáli, zhotoviteľ má právo od zmluvy odstúpiť. Pokiaľ zhotoviteľ svoje právo na odstúpenie od zmluvy nevyužije a dielo vykoná, nevylučuje to jeho zodpovednosť za škodu napr. podľa ust, § 421 alebo 421a Občianskeho zákonníka. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pod opätovným sa vyskytnutím vady po oprave sa rozumie vznik rovnakej vady, ktorá už bola aspoň dvakrát odstraňovaná a vyskytne sa opakovane. V zmysle ust. § 504 Občianskeho zákonníka je však predtým povinný vadu u zhotoviteľa vytknúť bez zbytočného odkladu po tom, čo si mal možnosť vec prezrieť. V prípade zodpovednosti za vady, ktoré má vec v čase plnenia, je potrebné tieto vady vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov.

Záručná doba podľa Obchodného zákonníka

Obchodný zákonník je stavaný na zmluvnej autonómii, teda zmluvnej voľnosti. Keďže sa vzťahuje na obchodno-záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, právna norma preferuje variant, že podnikatelia si určia dĺžku záručnej doby na základe konsenzu, čiže dohody zmluvných strán. A keďže nejde o tzv. kogentné ustanovenie, zmluvné strany si v zmluve o dielo môžu upraviť túto otázku odchylne od citovaného ustanovenia zákona. Keďže zmluvu o dielo v praxi zväčša koncipujú stavebné firmy a nie stavebníci, predpokladám, že majú tendenciu upraviť si túto lehotu kratšie ako je v zákone.

Obchodný zákonník neupravuje zákonnú záručnú dobu (neurčuje ani minimálnu dĺžku záručnej doby). Dĺžka reklamačného konania nie je určená. Iba je určená povinnosť odstrániť vady v tzv. primeranej lehote. Na tento účel určiť (navrhnúť) kupujúci podnikateľ. Primeraná lehota sa posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu (napr. od rozsahu vád). Zhotoviteľ si nemôže určiť príliš krátku lehotu (napr. na zložitosť tovaru. Kupujúci podnikateľ si nemôže uplatniť reklamáciu len z titulu tzv. zákonnej zodpovednosti za vady.

Záručná doba na stavby v Obchodnom zákonníku

Pravdepodobne máte na mysli ustanovenie § 562 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka, ktoré je súčasťou právnej úpravy zmluvy o dielo. Podľa tohto ustanovenia platí, že súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Obchodný zákonník vzápätí dodáva, že pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. V zásade však platí, že objednávateľ by mal oznámiť zhotoviteľovi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí. Citované ustanovenie zákona je zakomponované v Obchodnom zákonníku, ktorý bol publikovaný ako zákon č. 513/1991 Zb. od začiatku platnosti, čiže od 1. 1. 1992.

Záruka na tovar a podnikateľ

V prípade záručnej doby pri zhotovení diela (napr. stavby) platí podľa Obchodného zákonníka zmluvná voľnosť.

Prečítajte si tiež: Podmienky záruky na novostavbu

Platí záruka na tovar aj vtedy, ak je kupujúcim podnikateľ? Áno, platí. Právna úprava je odlišná oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku. Obchodný zákonník neupravuje zákonnú záručnú dobu (24 mesiacov), Obchodný zákonník ju vôbec neupravuje. Dĺžka záručnej doby môže byť jednoročná, dvojročná alebo doživotná, prípadne žiadna. Záruka môže byť poskytnutá aj vyhlásením. Rozsah záruky je možné určiť aj na obale tovaru.

Reklamácia vád diela

Ak vznikne na diele vada, potom je potrebné ju uplatniť u zhotoviteľa, a to v príslušnej záručnej dobe.

• (1) Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu.
• (2) Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať.

V prípade, ak sa rozhodnete o opravu, či úpravu existujúcej veci (nejde teda o zhotovenie/ vytvorenie novej veci), tak sa právny vzťah spravuje ustanoveniami § 625 a nasl. Ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci. Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá sa má opraviť alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo nevhodnosť pokynov neupozornil. Teda aj tu si musí zhotoviteľ dávať pozor na to, aby pokiaľ sú pokyny objednávateľa nevhodné a na tieto ich upozorniť.

• (1) Ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote.

Táto otázka je v praxi vždy pomerne komplikovaná. Je potrebné rozlišovať čo je príčina, následok a dôsledok. Ak má zhotoviteľ vykonať nejakú činnosť (dielo, opravu, úpravu), musí ju vykonať riadne a technologicky správne, aby bol naplnený účel zmluvy. Ak si majiteľ domu objedná zhotovenie fasády, ktorá je zhotovená nesprávne, potom má právo reklamovať vady a žiadať, aby bola táto vada (nesprávne zhotovená fasáda) odstránená. Podobne to vidí aj Najvyšší súd ČR, ktorý v rozhodnutí sp.zn.

Ako postupovať pri reklamácii

Ďalej je potrebné spísať reklamáciu a túto odoslať zhotoviteľovi. V nej opísať všetky vady, ako sa prejavujú a čo požadujete. Na jednej strane je potrebné chápať, že človek potrebuje riadne bývať a fungovať (ak sa rozprávame o stavbe), na strane druhej je tu zákon. Zmluvný vzťah je medzi Vami a zhotoviteľom. Teda aj zodpovednosť zhotoviteľa za vady diela, je dvojstranný vzťah medzi objednávateľom a zhotoviteľom. Ak u neho neuplatníte vady a dáte si ich odstrániť u inej firmy a následne budete nárok uplatňovať ako škodu, môže sa stať, že neuspejete a súd skonštatuje, že ste si mali uplatniť nárok zo zodpovednosti za vady, prípadne tento nárok žalovať a nie nechať inú firmu opraviť vady a následne žalovať náhradu škody. JUDr.

Prečítajte si tiež: Záručné Podmienky

tags: #zaručná #doba #zmluva #o #dielo #občiansky