Princípy Tvorby Edukačných Materiálov pre Seniorov

Vzdelávanie seniorov nadobúda v súčasnej spoločnosti čoraz väčší význam. S predlžujúcou sa dĺžkou života a rastúcim počtom starších ľudí je dôležité zabezpečiť im prístup ku kvalitnému a efektívnemu vzdelávaniu. Edukačné materiály pre seniorov by mali byť navrhnuté tak, aby zohľadňovali ich špecifické potreby a preferencie. Tento článok sa zameriava na zásady tvorby edukačných materiálov pre seniorov, pričom vychádza z poznatkov a skúseností Asociácie univerzít tretieho veku na Slovensku (ASUTV) a zohľadňuje legislatívne aspekty zdravotnej a ošetrovateľskej dokumentácie.

Kontext vzdelávania seniorov na Slovensku

Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku (ASUTV) zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji vzdelávania seniorov na Slovensku. Združuje univerzity tretieho veku, ktoré ponúkajú vzdelávacie programy starším študentom na univerzitách a vysokých školách. ASUTV si 1. decembra 2014 pripomenula 20 rokov od svojho založenia. Od svojho vzniku sa aktívne podieľa na výmene skúseností, koordinácii aktivít, metodickej podpore a vzájomnej spolupráci medzi jednotlivými UTV.

História a vývoj UTV na Slovensku

Genéza UTV na Slovensku a vplyv ASUTV na ich rozšírenie je nesporný. Asociácia má významné postavenie aj v tvorbe politík a iniciatív smerom k starším ľuďom. Predstavitelia ASUTV sa stali aj tvorcami celonárodných programov akými bol Národný program ochrany starších ľudí (1999) a po pätnástich rokoch jeho aktualizácia v podobe Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020. Trend záujmu o ďalšie vzdelávanie je základom aj pre UTV na Slovensku, ktoré sa úspešne etablovali v rámci systému ďalšieho vzdelávania seniorov.

Dňa 1. decembra 1994 v Košiciach pri založení Asociácie UTV na Slovensku (ASUTV) bolo prítomných 39 účastníkov z 11 vysokých škôl a univerzít, vrátane reprezentanta Jednoty dôchodcov na Slovensku a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Prvým prezidentom sa stal prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., prvým sídlom ASUTV bola SPU v Nitre a tajomníčkou Ing. Mária Adamovská.

Ciele a formy vzdelávania seniorov

Všeobecným cieľom vzdelávania starších ľudí je zvyčajne zvýšenie kvality života, naplnenie záujmu o nové informácie, aktívne prežívanie voľného času, s pozitívnymi efektmi pre účastníkov - starších študentov. Spočiatku bola organizácia UTV na univerzitách realizovaná študijnými oddeleniami rektorátov spolu s agendou riadnych študentov vysokoškolského štúdia.

Prečítajte si tiež: Edukácia seniorov: Dôležité zásady

Výraznou zmenou v organizácii vzdelávania seniorov bol vznik centier, či inštitútov ďalšieho vzdelávania, či iných pracovísk priamo patriacich pod univerzity ako samostatných súčastí, kam boli UTV organizačne zatriedené. Systém štúdia na UTV sa od počiatočného jednoročného všeobecného programu v roku 1990 rozšíril na dvoj - trojročné i štvorročné programy so zachovaním prvého všeobecného ročníka, alebo na niektorých UTV aj bez neho.

Profil študentov UTV

Vplyvom záujmu verejnosti sa sprístupnilo štúdium na UTV záujemcom už od 40, 45, či od 50 rokov. Toto prinieslo aj na UTV nový fakt, ktorým je niekoľkonásobné opakované zapisovanie absolventov UTV na štúdium s výberom nového študijného odboru a stretávanie dvoch generácií - generácia od 45 rokov (stredný vek 45 - 59) do 75 rokov (starší vek - presenium 60 - 74 rokov) teda generácia tzv. tretieho veku a neskôr aj generácia tzv. štvrtého veku 75+ (starý vek - senium 75 - 89). Prevláda záujem o záujmové vzdelávanie a starší študenti na univerzitách na Slovensku nemajú záujem napĺňať požiadavky potrebné pre kvalifikačné vzdelávanie a prekonávať záťažové situácie vyplývajúce zo stresov pri absolvovaní skúšok.

Zásady tvorby edukačných materiálov pre seniorov

Pri tvorbe edukačných materiálov pre seniorov je potrebné zohľadniť niekoľko dôležitých zásad, ktoré zabezpečia ich efektívnosť a prístupnosť. Tieto zásady sa týkajú obsahu, formy, štruktúry a prezentácie materiálov.

Zohľadnenie špecifických potrieb seniorov

Seniori majú špecifické potreby a charakteristiky, ktoré je potrebné zohľadniť pri tvorbe edukačných materiálov. Medzi tieto charakteristiky patria:

• Zrakové a sluchové obmedzenia: Mnoho seniorov má problémy so zrakom a sluchom, preto je dôležité používať dostatočne veľké písmo, kontrastné farby a kvalitný zvuk.
• Kognitívne zmeny: S vekom sa môžu objaviť kognitívne zmeny, ako napríklad zhoršenie pamäti a pozornosti. Edukačné materiály by mali byť preto jednoduché, štruktúrované a opakovane prechádzané.
• Motivácia a záujmy: Seniori sa učia najlepšie, ak sú motivovaní a ak sa obsah materiálov zhoduje s ich záujmami. Je dôležité vyberať témy, ktoré sú pre nich relevantné a zaujímavé.
• Predchádzajúce skúsenosti a vedomosti: Seniori majú bohaté skúsenosti a vedomosti, ktoré je možné využiť pri vzdelávaní. Edukačné materiály by mali nadväzovať na ich predchádzajúce skúsenosti a vedomosti.
• Tempo učenia: Seniori potrebujú viac času na spracovanie informácií. Je dôležité prispôsobiť tempo učenia ich individuálnym potrebám.

Obsah edukačných materiálov

Obsah edukačných materiálov by mal byť presný, aktuálny a relevantný pre seniorov. Je dôležité vyberať témy, ktoré sú pre nich zaujímavé a užitočné.

Prečítajte si tiež: Princípy Tvorby a Použitia Sociálneho Fondu

• Jasnosť a zrozumiteľnosť: Informácie by mali byť prezentované jasne a zrozumiteľne, bez použitia odborných termínov a zložitých viet.
• Praktickosť: Obsah by mal byť praktický a zameraný na riešenie konkrétnych problémov, s ktorými sa seniori stretávajú.
• Relevantnosť: Téma by mala byť relevantná pre život seniorov a mala by im pomôcť zlepšiť kvalitu ich života.
• Aktuálnosť: Informácie by mali byť aktuálne a založené na najnovších poznatkoch.
• Overiteľnosť: Informácie by mali byť overiteľné a založené na dôveryhodných zdrojoch.

Forma edukačných materiálov

Forma edukačných materiálov by mala byť prispôsobená potrebám a preferenciám seniorov. Je dôležité zohľadniť ich zrakové a sluchové obmedzenia, ako aj ich kognitívne schopnosti. Pri tvorbe formy edukačných materiálov je potrebné zohľadniť nasledujúce aspekty:

• Veľkosť písma: Používajte dostatočne veľké písmo (minimálne 14 bodov), aby bolo ľahko čitateľné.
• Kontrast farieb: Používajte kontrastné farby (napr. čierna na bielom pozadí), aby sa zlepšila čitateľnosť.
• Použitie obrázkov a grafiky: Používajte obrázky a grafiku na ilustráciu textu a na zvýšenie záujmu.
• Použitie videa a audia: Používajte video a audio materiály na prezentáciu informácií v dynamickejšej forme.
• Interaktivita: Zapojte seniorov do procesu učenia prostredníctvom interaktívnych cvičení a aktivít.

Štruktúra edukačných materiálov

Štruktúra edukačných materiálov by mala byť logická a prehľadná. Je dôležité rozdeliť obsah do menších častí a použiť nadpisy a podnadpisy na uľahčenie orientácie. Pri tvorbe štruktúry edukačných materiálov je potrebné zohľadniť nasledujúce aspekty:

• Úvod: Začnite s krátkym úvodom, ktorý predstaví tému a ciele vzdelávania.
• Hlavná časť: Rozdeľte hlavnú časť do menších častí s nadpismi a podnadpismi.
• Zhrnutie: Na konci každej časti urobte krátke zhrnutie kľúčových informácií.
• Opakovanie: Opakujte kľúčové informácie v priebehu celého materiálu.
• Záver: Ukončite materiál záverom, ktorý zhrnie hlavné body a povzbudí seniorov k ďalšiemu vzdelávaniu.

Prezentácia edukačných materiálov

Prezentácia edukačných materiálov by mala byť pútavá a motivujúca. Je dôležité vytvoriť príjemné a podporujúce prostredie, v ktorom sa seniori cítia komfortne a bezpečne. Pri prezentácii edukačných materiálov je potrebné zohľadniť nasledujúce aspekty:

• Tempo: Prispôsobte tempo prezentácie potrebám seniorov.
• Interakcia: Podporujte interakciu a diskusiu medzi seniormi.
• Praktické príklady: Používajte praktické príklady a ilustrácie na uľahčenie porozumenia.
• Pozitívna spätná väzba: Poskytujte pozitívnu spätnú väzbu a povzbudzujte seniorov k ďalšiemu učeniu.
• Trpezlivosť: Buďte trpezliví a ochotní odpovedať na otázky.

Edukačné aktivity a iniciatívy pre seniorov na Slovensku

Okrem formálneho vzdelávania na univerzitách tretieho veku existuje na Slovensku množstvo ďalších edukačných aktivít a iniciatív pre seniorov. Tieto aktivity sú často organizované rôznymi organizáciami, ako sú knižnice, seniorské organizácie, kultúrne centrá a vzdelávacie inštitúcie.

Príklady edukačných aktivít a iniciatív

• Agel Univerzita zdravia: Spojenie skúseností Ekonomickej univerzity v Bratislave (EUBA) a odborného zázemia spoločnosti Agel prináša nový rozmer vzdelávania pre seniorov. Na základe memoranda o spolupráci vzniká projekt Agel Univerzita zdravia zameraný na rozvoj zdravotného povedomia a podporu aktívneho starnutia. V akademickom roku 2025/2026 sa koncept rozšíri o sériu odborných prednášok pod názvom Agel Univerzita zdravia, ktoré ponúknu študentom tretieho veku možnosť získať praktické vedomosti o zdraví, pohybe a prevencii civilizačných ochorení. Medzi témami nechýbajú napríklad Menej tuku, viac smiechu, Zrak v rokoch či Artróza medzi nami.
• BAR CAMP: MEMO 98 a Transitions v spolupráci s Google (Digitálna garáž) zorganizovali v Bratislave pokračovanie akcie BAR CAMP, ktorá sa venovala téme umelej inteligencie (AI - Artificial Intelligence). Išlo o pokračovanie aktivít realizovaných oboma organizáciami za ostatných niekoľko rokov.
• MIRRI Digitálni seniori: MEMO 98 sa podieľalo na akciách MIRRI pri predstavovaní jeho programu Digitálni seniori v krajských mestách. Zámerom bolo predstaviť seniorom a starším dospelým základné aspekty kritického myslenia, predovšetkým z pohľadu orientácie v množstve informácií, manipulatívnych dezinformácií a narábania so zdrojmi.
• Faktjokurz.cz: Transitions spoločne s organizáciou Elpida vytvorili aj vzdelávací kurz pre starších ľudí a seniorov - Faktjokurz.cz. Súčasťou kurzu je aj séria krátkych dvojjazyčných (čeština, slovenčina) videí s odpoveďami na 5 kľúčových otázok:
  • KTO je autorom informácie?
  • ČO je obsahom informácie?
  • AKO sa informácia prezentuje?
  • KOMU je informácia určená?
  • PREČO informácia vznikla?
• Kogneo: Ponúka kurzy cudzích jazykov, digitálnych zručností a tréningy pamäti. Organizuje webináre a workshopy zamerané na tréning pamäti, zdravý životný štýl, digitálne zručnosti, kritické myslenie, pohyb a prevenciu v oblasti mentálneho zdravia.
• Národná banka Slovenska (NBS): Prináša vzdelávacie podujatia pre žiakov aj širokú verejnosť a ponúka vzdelávacie materiály.

Edukačné materiály a príručky

MEMO 98 vytvorilo informačné edukačné materiály pre posilnenie kritického myslenia a predchádzaniu nenávistných prejavov (predovšetkým online) v spolupráci s partnermi (Transitions a Elpida z Českej republiky, Demagog z Poľska). V spolupráci so slovenskými expertami vytvorili aj orientačné edukatívne príručky na základnu orientáciu v informačnom prostredí a v prostredí sociálnych sietí.

Prečítajte si tiež: Manipulácia s invalidným vozíkom: Sprievodca

Edukácia chirurgického pacienta: Legislatívne aspekty a dokumentácia

Edukácia chirurgického pacienta, resp. pacienta pri operačnej terapii je nevyhnutnou súčasťou poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. V podmienkach Slovenskej republiky je vzdelávanie pacientov dané zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Legislatívny rámec

Ošetrovateľská prax zahŕňa aj „výchovu pacienta k podpore, udržiavaniu a obnove zdravia a poskytovanie informácií o potrebnej ošetrovateľskej starostlivosti“ (§ 2, ods. 15, bod c). V zmysle § 1 ods. 1 f) Vyhlášky č. 95 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 12.

Edukačný plán a dokumentácia

Edukačné aktivity sestry u pacienta majú byť dokumentované v edukačnom pláne (edukačnom zázname). Edukačný plán je „mapou“, ktorá pomáha dosiahnuť stanovené ciele. Edukačný plán (záznam) má obsahovať: úroveň vedomostí/ zručností na začiatku a na konci edukácie, ciele edukácie, použité formy a metódy edukácie, obsah edukácie, edukačné pomôcky, bariéry edukácie, termín edukácie, edukačné prostredie, vyhodnotenie splnenia cieľov edukácie, podpis sestry a pacienta. Tento plán je súčasťou ošetrovateľskej a zároveň zdravotnej dokumentácie pacienta.

Zdravotná dokumentácia je súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osobe (zákon č. 576/2004 Z. z. § 2, ods. 6). Ošetrovateľská dokumentácia predstavuje „súhrn všetkých písomných, grafických a iných záznamov sestry, ktoré súvisia s poskytovaním všeobecnej a špecializovanej ošetrovateľskej starostlivosti sestry alebo pôrodnej asistentky“ (Vicáňová In Žiaková a kol., 2009). Súčasťou ošetrovateľskej dokumentácie je edukačný záznam obsahujúci všetky nevyhnutné údaje, ktoré pomôžu zachovať kontinuitu edukácie a dávajú možnosť hodnotiť výsledky edukácie. Dokumentácia edukačného procesu, ktorá je súčasťou ošetrovateľskej dokumentácie pacienta, má informatívnu, odbornú, kvalitatívnu, hospodársku a právnu funkciu.

Zistenia z prieskumu o edukácii chirurgických pacientov

Prieskum zameraný na úroveň údajov týkajúcich sa edukácie chirurgických pacientov, resp. pacientov pri operačnej terapii zaznamenaných v ošetrovateľskej dokumentácii, priniesol zaujímavé zistenia:

• Samostatný edukačný záznam obsahovalo 58 ošetrovateľských dokumentácií pacientov.
• V jednej ošetrovateľskej dokumentácii bolo uvedených od 0 do 7 stanovených edukačných diagnóz.
• 48 edukačných diagnóz bolo formulovaných správne (Nedostatok vedomostí a/alebo Nedostatok informácií).
• Evidencia poskytnutého písomného edukačného materiálu v dokumentácii bola zistená v 33 ošetrovateľských dokumentáciách pacientov.
• V 63 dokumentáciách bolo evidované obsahové zameranie edukácie.
• Záznamy o bariérach edukácie pacienta v ošetrovateľskej dokumentácii boli evidované v 11 dokumentáciách.
• Spolupráca s podpornými osobami pacienta v edukácii bola zaznamenaná v dokumentácii 21 pacientov.
• V 63 dokumentáciách boli dodržané legislatívne ustanovenia a záznam o edukácii obsahoval údaje: dátum a čas, stručný popis výkonu a vyhodnotenie, spôsob poučenia, identifikácia pacienta, ktorý bol edukovaný, identifikácia sestry, ktorá realizovala a zaznamenala edukáciu pacienta.

Diskusia k výsledkom prieskumu

Poučenie pacienta je základom pre udržanie zdravia, prevenciu alebo zistenie včasných príznakov komplikácií, vykonávanie sebaopatery a zachovanie sebestačnosti. Každý pacient v každom zdravotníckom zariadení má právo na edukáciu. Realizácia záznamu o edukácii je dôležitá a dovoľuje ostatným zdravotníckym pracovníkom, aby zistili, čo už pacient vie, a aké záležitosti je potrebné viac objasniť. Tiež slúži ako záznam, o ktorý je možné oprieť sa vtedy, ak pacient podá podnet v prípade, že došlo k poškodeniu jeho zdravia tým, že mu neboli poskytnuté adekvátne alebo žiadne inštrukcie (Kolektív autorov, 2002).

Súčasťou zdravotnej dokumentácie by mal byť edukačný záznam, ktorý umožňuje a podporuje kontinuitu edukácie, informuje všetkých členov multidisciplinárneho tímu o stave edukácie, napomáha k sústavnosti edukácie, zefektívňuje edukáciu, umožňuje včas zistiť možné problémy v oblasti edukácie, chráni zdravotnícky personál pred trestným stíhaním a uľahčuje hodnotenie edukácie (Juřeníková, 2010). Sestry vytvárajú individuálny edukačný plán tak, aby zodpovedal požiadavkám pacienta na učenie (Hinkle, Cheever et al., 2018).

Pri plánovaní edukácie sestra vychádza z ošetrovateľských diagnóz a stanovenia si priorít pre učenie pacienta alebo jeho rodiny (Nemcová, 2010). Na základe posudzovania pacienta a v nadväznosti na získané informácie sestra stanoví vzdelanostnú - vedomostnú diagnózu, ktorá je špecifikovaním potrieb pacienta. Ide o riešenie deficitu alebo modifikácie vedomostí, zručností alebo postojov (Magurová, Majerníková, 2009).

Je však otázne, či ustanovenie vyhlášky obsahujúcej zoznam sesterských diagnóz je vhodné a správne, pretože diagnóza Nedostatok informácií nie je vo svojej podstate edukačnou diagnózou, nakoľko edukácia nie je podávanie informácií ani jednoduché poučenie o konkrétnej veci (Vondráček a kol., 2011).

Kvalitne vypracovaný písomný informačný, resp. edukačný materiál môže prispieť k menšej časovej náročnosti edukácie, a tým ku zníženiu pracovnej záťaže sestier (Magerčiaková, 2008). Súčasťou záznamu o poučení pacienta by malo byť aj obsahové zameranie realizovanej edukácie.

Pri edukácii pacientov je možné identifikovať celý rad prekážok, ktoré tento proces sťažujú. Prekážky sa môžu líšiť podľa toho, či sa na ne nahliada z pohľadu pacienta alebo sestry.

Vzdelávanie seniorov v zariadeniach sociálnych služieb

Celoživotné vzdelávanie sa stalo významnou spoločenskou tematikou vyspelej európskej spoločnosti. Potreba rozširovať vlastné vzdelanostné platformy sa dotýka aj seniorskej populácie. Edukácia seniorov je vnímaná ako celoživotná výchova a je nevyhnutnou súčasťou života moderného človeka súčasnej doby. Vzdelávanie klientov vyššieho veku by malo naplňovať vzdelávacie potreby podľa ich osobných záujmov. Aj v tomto prípade je edukácia cieľavedomý proces so svojím poslaním, smerom a výchovným cieľom. Pomocou vzdelávacieho procesu je možné ovplyvňovať vzorce správania, hodnotovú orientáciu či postoje klientov vyššieho veku. Každopádne vzdelávanie predstavuje významný prostriedok k obohateniu života postproduktívnej generácie.

Od polovice 20. storočia sa začala uplatňovať samostatná veda a to gerontagogika - pôvodne išlo o teóriu výchovy a vzdelávania pre starých ľudí a ľudí v starobe. V dnešnej dobe sa na túto vedu prihliada ako na edukáciu seniorov, preseniorskú edukáciu a proseniorskú edukáciu. Mühlpachra (2004, s. 122) zdôrazňuje, že sa ,,vzdelávanie v staršom veku stáva nutnou podmienkou pochopenia života v stále meniacom sa svete. Podľa výskumných pozorovaní sa preukázalo, že aj starší ľudia majú dostatočný kapitál pre učenie sa a vzdelávanie. Fyzická výkonnosť postupne s vekom klesá a ubúda, psychická výkonnosť - pri správnej stimulácii - je stále na vrchole. Vzdelávanie seniorov je potrebné vnímať ako formu socioedukatívnej intervencie.

Vzdelávanie ako prostriedok k riešeniu spoločenských problémov nie je novým poznatkom. Napríklad už Sokrates stotožňoval nevedomosť so zlom a Komenský uvádzal, že vzdelávanie by malo byť pre každého. Ani vzdelávacie potreby starnúcej generácie by nemali byť opomínané, nakoľko ,,človek sa učí, pokiaľ žije.“ Vyspelé štáty Európy sa začali vzdelávaniu tejto skupiny venovať až v 80. rokoch 20. storočia. Postupne sa začala rozširovať ponuka vzdelávacích programov a dôraz je čoraz viac kladený na kvalitu života v séniu. Obdobie vyššie veku je vnímané ako obdobie výziev a nových príležitostí. V 90. rokoch dochádza k rozvoju proseniorskej edukácie (Benešová, 2014).

Vzdelávanie seniorov predstavuje ,,špecifickú a relatívne samostatnú sféru vzdelávania dospelých.“ (Šerák, 2009, in Špatenková, Smélaková, 2015, s. 71). koncept aktivizácie v kontexte sociálnych služieb - vzdelávacie aktivity sú ponímané ako jedna z alternatív aktivizácie seniorov. sebarealizácia - potenciál sebarealizácie v neskorších fázach ontogenézy by nemal byť v žiadnom prípadne podceňovaný, práve naopak, môže byť facilitovaný vzdelávaním, ktoré napomáha rozvoju osobnosti, integrácii celoživotných skúseností, naplňuje ich sebaaktualizáciu a podobne.

Primárnou premisou akýchkoľvek vzdelávacích aktivít zameraných na klientov vyššieho veku je fakt, že jedinec je schopný sa učiť vo všetkých životných etapách, vrátane staroby. Uvedené tvrdenie je vnímané ako východisko všetkých vzdelávacích aktivít pre túto cieľovú skupinu. Netreba zabúdať, že vzdelávanie v tomto veku života človeka má určité špecifické atribúty. Významnú a východiskovú úlohu v oblasti vzdelávania seniorov zohráva otázka motivácie a dostatočnej zainteresovanosti. Práve v tomto smere nachádza uplatnenie sociálny pracovník. Samotné starnutie je aj v súčasnej dobe ešte sprevádzané mnohými otáznikmi. Bojíme sa vlastného fyziologického starnutia. Sociálny pracovník či sociálny pedagóg by sa mal usilovať o poskytovanie informácií o aktívnom starnutí a taktiež o možnostiach vzdelávania. Tiež by sa mal zamerať na odbúravanie negatívnych stereotypov o starnutí a podporovať realistický obraz staroby.

Vzdelávanie seniorov je samostatná sféra edukácie dospelých, ktorá má spoločné atribúty so záujmovým vzdelávaním, ako je napríklad dobrovoľnosť, orientácia na voľný čas, saturácia individuálnych potrieb a zároveň má niektoré charakteristické vlastnosti a to motívy, ciele, a odlišuje sa najmä vyhradením zameraním sa na osoby v postproduktívnom veku. Šerák (2009) upozorňuje na to, že edukačné aktivity zamerané na seniorov by mal mať záujmový a neutilitárny charakter kvôli meniacim sa demografickým situáciám, vďaka ktorým nadobúda stále väčší význam i ďalšie profesijné vzdelávanie starších osôb, napríklad rekvalifikačné a kvalifikačné vzdelávanie.

Edukácia má vysokú individuálnu ľudskú i spoločenskú hodnotu. Prináša výhody jedincovi v akomkoľvek veku, pričom v každej etape života má vzdelávanie iný rozmer a cieľ. Vo vyššom veku vzdelávanie nevybavuje jedinca informáciami pre dobývanie sveta, ale stáva sa procesom, ktorý zmysluplne kultivuje čas jedincov v seniorskom veku. Pri vzdelávaní klientov vyššieho veku by malo ísť najmä o bežný život, mali by získavať poznatky o tom, čo je im v živote blízke a to čo môžu ešte využiť. Cieľ vzdelávania súvisí so znalosťami potrieb seniorov - zistenie oblastí záujmov napomáha vytvárať programy vzdelávania šité na mieru. Vzdelávacími aktivitami môžeme napríklad prispieť k adaptácii, napomôcť pri orientácii v nových situáciách, vďaka vzdelávaniu dostáva senior informácie o dianí okolo seba, má možnosť samostatne sa rozhodovať a nebyť závislý na svojom okolí. Edukácia klientov sociálnych služieb napomáha pri hľadaní nových istôt, nového zmyslu žitia a nových postojov k životu a preto sa musí tento fakt premietať pri koncipovaní a realizácii vzdelávacej politiky (Palán, Langer, 2008). Konkrétnymi prínosmi vzdelávania klientov v poslednej životnej etape je prispievanie k mobilizácii intelektových a kognitívnych funkcií, k upevňovaniu fyzického a duševného zdravia, či k posilňovaniu sebadôvery a tým aj k životnej spokojnosti. pomoc pri orientácii v dnešnom rýchlo meniacom sa svete.

Oblasť vzdelávania seniorov je nezvyčajne široká a netvorí žiaden jednotlivý a vzájomne previazaný systém. Môže mať charakter neprofesijného všeobecného seniorského vzdelávania. Najčastejšie ide napríklad o výučbu počítačovej gramotnosti, trénovanie pamäte. Marhánková (in Šucha, Charvát, Řehan eds., 2011, s. 39) uvádzajú, že zásadnú úlohu zohrávajú ,,vzdelávacie aktivity ponúkané v centrách pre seniorov.“ Zároveň dodávajú, že subjektívny význam týchto aktivít prekračuje úzko vytýčený koncept celoživotného vzdelávania. Vzdelávacie aktivity predstavovali dôležitý mechanizmus štrukturácie času, budovanie sociálnych väzieb a v neposlednom rade významný zdroj sebanaplnenia a sebavedomia. Czesana, Matoušková (2006) vo svojom výskume uviedli, že seniori, ktorí sa počas jedného roka sústavne zúčastňovali cyklu vzdelávacích príležitostí pre nich určených, záujmové vzdelávanie hodnotili kladne a videli v ňom zmysel. Ďalej uviedli, že vzdelávaním kvalitne trávia svoj voľný čas, každá vzdelávacia činnosť im priniesla nové informácie a vzdelávanie taktiež vnímali ako istú spoločenskú udalosť.

Spektrum alternatív vzdelávania z pozície gerontagogiky je veľmi široký. V zariadeniach sociálnej starostlivosti je poskytované osobám so zníženou sebestačnosťou, kde sa stáva okrem iných pomocných činností jeden z nástrojov podporujúcich zapojenie sa do bežného života. aktivity s hernou povahou - tieto aktivity majú stimulujúci účinok pre ďalšiu hernú aktivitu. Treba mať na zreteli, že každé vzdelávanie by malo mať vytýčený cieľ. Vzdelávajúci, teda v našom prípade klient sociálnych služieb by mal vedieť, prečo sa vzdeláva a z akého dôvodu. Bez stanovenia cieľa býva cesta úspechu nielen vo vzdelávaní neistá. Vzdelávanie klientov sociálnych služieb je dôležité najmä pre rozvoj komunitného života. ,,Človek zostáva sociálnou bytosťou, jej život je automaticky spojený s procesom učenia“ (Kopecký, 2004, s. 87). Seniori by mali mať možnosť výberu aktivít vo vzdelávaní. Jedinci, ktorí sú vo svojej podstate menej aktívni, potrebujú ponuku. Bez ponuky a možnosti výberu by mohol jedinec upadnúť do nudy a postupne až do depresie. Ponuku rôznorodých aktivít v oblasti vzdelávania by mala ponúkať inštitúcia jednak pre klientov sociálnych služieb priamo v pobytovom zariadení, ale táto možnosť by mala byť ponúkaná i seniorom v domácom prostredí, hoci je to obťažnejšie, nakoľko to buď neumožňuje zdravotný stav, vzdialenosť do zariadenia či zlá ekonomická situácia z dôvodu zníženej životnej úrovne. dostupnosť starostlivosti - zahrňuje prístup k zdravotným, sociálnych a právnym službám.

tags: #edukacne #materialy #pre #seniorov #pravidla