Zastieraný právny úkon: Definícia, dôsledky a súvislosti

Právne úkony sú základným stavebným kameňom právnych vzťahov. Nie vždy však prebiehajú priamo a transparentne. V niektorých prípadoch môže dôjsť k situácii, kedy je právny úkon zastretý iným právnym úkonom. Tento článok sa zameriava na definíciu zastieraného právneho úkonu, jeho právne dôsledky a súvislosti v slovenskom právnom poriadku.

Definícia zastieraného právneho úkonu

Zastieraný právny úkon (tiež simulovaný právny úkon) je taký právny úkon, ktorý je urobený len "naoko", s cieľom zakryť iný, skutočný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon). Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak má byť právnym úkonom zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.

Simulácia pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej prejavom. Simulovaný právny úkon môže trpieť vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo tiež vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne).

Právne dôsledky zastieraného právneho úkonu

Neplatnosť simulovaného právneho úkonu

Ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. U simulovaného konania v ktorom absentuje vážnosť vôle simulovaný právny úkon sa považuje podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. V takom prípade simulovaný právny úkon nemá za následok vznik, zmenu ani zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti.

Platnosť disimulovaného právneho úkonu

V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka), napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Prečítajte si tiež: Princípy demokratického štátu

Podmienky platnosti disimulovaného úkonu

• Skutočná vôľa účastníkov: Zastieraný právny úkon musí zodpovedať skutočnej vôli účastníkov. Súd sa pri skúmaní vôle účastníkov zameriava na ich úmysel a cieľ, ktorý sledovali pri uzatváraní úkonu.
• Splnenie náležitostí: Zastieraný právny úkon musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre jeho platnosť. Ide najmä o súlad so zákonom, dobrými mravmi a požiadavky na určitost a zrozumiteľnosť prejavu vôle.

Dôkazné bremeno

Dôkazné bremeno v takom prípade zaťažuje druhého účastníka právneho úkonu, ktorý musí preukázať, že chránený účastník mal a mohol vedieť o simulovaní právneho úkonu.

Nedostatok vážnosti vôle

Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony.

Príklady zo súdnej praxe

Dodatok k pracovnej zmluve ako simulovaný úkon

Žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia 11 949,90 € s príslušenstvom titulom nezaplatenia odmeny (vo výške 9 násobku priemernej mesačnej mzdy) na základe dodatku k pracovnej zmluve. Okresný súd Trenčín rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni do troch dní sumu 11 949,82 € s 8,5 % úrokom z omeškania. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 5. októbra 2011 sp. zn. Po zopakovaní dokazovania výsluchom žalobkyne a svedkov V. P., Z. G. a jeho doplnení výsluchom svedka J. C. (§ 213 ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dodatok k pracovnej zmluve z 20. decembra 2006 „o odmene“ je simulovaný právny úkon (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka) a v skutočnosti ide „o dohodu o odstupnom“ pre prípad skončenia pracovného pomeru (§ 76 ods. 1 Zákonníka práce).

Kúpa za symbolickú cenu vs. darovanie

Vo vzťahoch rodičov a detí je častou otázkou spôsob odovzdávania majetkov či hodnotných vecí - mimo dedenia. Zvoliť vtedy skôr darovanie alebo kúpu za symbolickú cenu? Lepšia je kúpa, tvrdí expert. Aj symbolickú cenu totiž môžete zdôvodniť. Kúpna zmluva je vždy odplatná, zatiaľ čo darovacia je vždy bezodplatná, vysvetľuje advokát Martin Vasiľ z advokátskej kancelárie Vasiľ, Šimonovič & partners. V prvom prípade teda odovzdávajú či platia určitú hodnotu obe strany, kým pri darovaní len jedna zo strán. V oboch prípadoch však platí, že každý právny úkon sa posudzuje podľa svojho obsahu, nie formálneho označenia. Je to dôležité predovšetkým vo vzťahu ku katastru nehnuteľností.

Zastretie iného právneho úkonu

V situácii, kedy simulované konanie vo svojej príčine (pohnútke) slúži k zastreniu iného právneho dôvodu, hovoríme o dissimulovanom konaní. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka), napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom.

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na SZČ?

Neplatnosť zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva

Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom a obsahom, podľa názoru odvolacieho súdu obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.

Prečítajte si tiež: Prehľad poľnohospodárskych podpôr

tags: #zastieraný #právny #úkon #definícia