Zastretý Právny Úkon: Definícia, Dôsledky a Súvislosti

Právny úkon je základným stavebným kameňom občianskeho práva. Prostredníctvom právnych úkonov fyzické a právnické osoby vstupujú do právnych vzťahov, nadobúdajú práva a preberajú povinnosti. Avšak nie všetky právne úkony sú také, ako sa na prvý pohľad zdajú. Niekedy sa stáva, že právny úkon je iba "naoko", teda simulovaný, a jeho cieľom je zastrieť iný, skutočný právny úkon. Tento jav sa nazýva zastretý právny úkon, známy aj ako disimulovaný právny úkon. V tomto článku sa podrobne pozrieme na definíciu zastretého právneho úkonu, jeho dôsledky a súvislosti s inými právnymi inštitútmi.

Úvod do problematiky právnych úkonov

Právny úkon je prejav vôle subjektu, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Vôľa konajúceho subjektu je kľúčová, pretože právny úkon je prostriedkom na dosiahnutie sledovaného cieľa. Je dôležité, aby všetci účastníci právneho úkonu sledovali rovnaký cieľ, alebo aby o tomto cieli vedeli alebo ho mohli predpokladať z okolností. Ak iba jedna strana sleduje cieľ, ktorý nie je vyjadrený v obsahu právneho úkonu a druhá strana o ňom nevie, ide len o pohnútku, ktorá nemá právny význam.

Definícia zastretého právneho úkonu

Zastretý právny úkon, alebo disimulovaný právny úkon, je taký právny úkon, ktorým má byť zastretý iný právny úkon. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. To znamená, že ak účastníci právneho vzťahu predstierajú určitý právny úkon, ale v skutočnosti chcú dosiahnuť iný právny úkon, potom platí ten úkon, ktorý skutočne chceli dosiahnuť, ak sú splnené všetky zákonné podmienky pre jeho platnosť.

Simulácia a dissimulácia

Simulácia (predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej prejavom. Simulovaný právny úkon môže trpieť vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo tiež vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne). U simulovaného konania, v ktorom absentuje vážnosť vôle, sa simulovaný právny úkon považuje podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. V takom prípade simulovaný právny úkon nemá za následok vznik, zmenu ani zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému.

V situácii, keď simulované konanie vo svojej príčine (pohnútke) slúži na zastretie iného právneho dôvodu, hovoríme o dissimulovanom konaní. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka), napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Prečítajte si tiež: Princípy demokratického štátu

Dôsledky zastretého právneho úkonu

Dôsledky zastretého právneho úkonu závisia od toho, či je zastretý úkon platný alebo neplatný. Ak je zastretý úkon platný, potom platí tento úkon a simulovaný úkon je neplatný. Ak je zastretý úkon neplatný, potom sú neplatné oba úkony.

Neplatnosť simulovaného právneho úkonu

Simulovaný právny úkon je neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti.

Platnosť disimulovaného právneho úkonu

Ak má byť určitým právnym úkonom, t.j. konkrétne právnym úkonom predstieraným, resp. urobeným naoko (tzv. simulovaným právnym úkonom), zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ho skutočne uzavrieť neplatný. V takých prípadoch platí tento iný, t.j. zastieraný právny úkon. Podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom). Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Príklady zastretých právnych úkonov

V praxi sa možno stretnúť s rôznymi príkladmi zastretých právnych úkonov. Niektoré z nich sú:

1. Darovacia zmluva zastretá kúpnou zmluvou: Účastníci uzavrú kúpnu zmluvu, ale v skutočnosti chcú nehnuteľnosť darovať. Cieľom môže byť vyhnúť sa plateniu dane z darovania alebo obmedziť dedičské práva.
2. Zmluva o pôžičke so zabezpečovacím prevodom práva zastretá kúpnou zmluvou: Účastníci uzavrú kúpnu zmluvu, ale v skutočnosti ide o zabezpečenie pôžičky. Dlžník prevedie vlastníctvo k veci na veriteľa, ale po splatení pôžičky sa vlastníctvo vráti.
3. Dohoda o odstupnom zastretá dohodou o odmene: Zamestnávateľ a zamestnanec uzavrú dohodu o odmene, ale v skutočnosti ide o odstupné pre prípad skončenia pracovného pomeru. Cieľom môže byť obísť zákonné podmienky pre vyplatenie odstupného.

Prípad z judikatúry

Žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia 11 949,90 € s príslušenstvom titulom nezaplatenia odmeny (vo výške 9 násobku priemernej mesačnej mzdy) na základe dodatku k pracovnej zmluve. Okresný súd Trenčín rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni do troch dní sumu 11 949,82 € s 8,5 % úrokom z omeškania. Súd vychádzal z toho, že dodatok k pracovnej zmluve podpísali osoby spôsobilé na právne úkony; za žalovanú ho podpísala osoba oprávnená v tom čase konať za spoločnosť (konateľ spoločnosti) motivovaná finančným ukracovaním žalobkyne za výkon jej funkcie (nezvýšením mzdy napriek prísľubu). Dospel k záveru, že účastníci dodatku nemali v úmysle dohodnúť odstupné, ale odmenu, ich prejav vôle bol zhodný s jazykovým vyjadrením toho, čo chceli právnym úkonom dosiahnuť (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na SZČ?

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamietol. Po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že dodatok k pracovnej zmluve z 20. decembra 2006 „o odmene“ je simulovaný právny úkon (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka) a v skutočnosti ide „o dohodu o odstupnom“ pre prípad skončenia pracovného pomeru (§ 76 ods. 1 Zákonníka práce). Za podstatnú okolnosť odôvodňujúcu simuláciu považoval to, že v čase uzatvárania dodatku k pracovnej zmluve zástupca žalovaného (V. P.) vedel, že žalobkyňa chce ukončiť pracovný pomer u žalovaného. Motívom uzavretia dodatku, ktorý iniciovala žalobkyňa bolo vyrovnať akési dlhy voči žalobkyni, ktorá mala byť v minulosti zo strany zahraničného spoločníka žalovanej spoločnosti finančne ukracovaná. Dohodu o odstupnom pre prípad skončenia pracovného pomeru ako zastretý právny úkon považoval za absolútne neplatnú pre jej rozpor so zákonom (§ 76 a § 1 Zákonníka práce).

Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd poukázal na to, že odvolací súd nezisťoval, aký cieľ sledovali účastníci posudzovaného právneho úkonu z objektívneho hľadiska a to so zreteľom na všetky okolnosti prípadu (ktoré v tejto súvislosti vyšli najavo, predčasné sú jeho závery nielen o existencii dissimulovaného úkonu, ale tiež jeho právne závery o neplatnosti tohto úkonu z dôvodu simulácie.

Dôkazné bremeno

V prípade sporu o platnosť zastretého právneho úkonu je dôležité určiť, kto má dôkazné bremeno. Všeobecne platí, že ten, kto tvrdí, že právny úkon je simulovaný, musí túto skutočnosť preukázať. Dôkazné bremeno zaťažuje druhého účastníka právneho úkonu, ktorý musí preukázať, že chránený účastník mal a mohol vedieť o simulovaní právneho úkonu.

Zastretý právny úkon a dobré mravy

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. V prípade zastretého právneho úkonu je dôležité posúdiť, či cieľ, ktorý účastníci sledovali, je v súlade s dobrými mravmi. Ak je cieľ v rozpore s dobrými mravmi, potom je právny úkon neplatný.

Arbitrabilita sporov o určenie (ne)platnosti právneho úkonu

V praxi sa vyskytujú spory o to, či je možné spory o určenie (ne)platnosti právneho úkonu riešiť v rozhodcovskom konaní. Podľa § 1 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní (ZRK) možno v rozhodcovskom konaní "rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom." Citované ustanovenie odkazuje na § 99 OSP o súdnom zmieri, ktoré vychádza z nejasného kritéria "ak to povaha veci pripúšťa".

Prečítajte si tiež: Prehľad poľnohospodárskych podpôr

Komentárová literatúra medzi veci, ktoré nemožno ukončiť zmierom, zaraďuje najmä statusové veci a predmet konaní, ktoré možno začať bez návrhu (Ficová, S., Števček, M.: Občiansky súdny poriadok - Komentár, s. 258). V týchto konaniach existuje verejný záujem, ktorý odôvodňuje vyňatie vecí z právomoci rozhodcovských súdov. Komentárový výpočet je však len demonštratívny a taxatívny výpočet som v literatúre nenašiel.

Napriek tomu, že hranice arbitrability zjavne nie sú expressis verbis jednoznačne upravené, existuje viacero argumentov v prospech arbitrability sporov o určenie (ne)platnosti súkromnoprávneho úkonu.

tags: #zastrety #pravny #ukon #definicia