Vyvlastnenie majetku obcami: Podmienky a právny rámec

Vyvlastnenie predstavuje citlivú tému, ktorá sa dotýka vlastníckych práv jednotlivcov a právomocí obcí. Tento článok sa zaoberá problematikou vyvlastnenia majetku obcami na Slovensku, s dôrazom na podmienky, právny rámec a možnosti nápravy v prípade nezákonností.

Úvod do problematiky vyvlastnenia

Otázku vyvlastnenia majetku obcami možno analyzovať z dvoch hlavných perspektív. Prvou je situácia, keď obec vystupuje ako všeobecný stavebný úrad, ktorý rozhoduje o vyvlastnení v prospech verejného záujmu. Druhou perspektívou je prípad, keď má obec priamy záujem na vyvlastnení majetku inej osoby, napríklad pre výstavbu infraštruktúry.

Vyvlastňovací orgán a jeho právomoci

Každá obec na Slovensku plní funkciu tzv. všeobecného stavebného úradu. Okrem toho existujú aj špeciálne stavebné úrady, ktoré majú právomoc vyvlastňovať pre špecifické účely. Výsledkom vyvlastňovacieho konania, ak sú splnené všetky zákonné podmienky, môže byť vydanie rozhodnutia o vyvlastnení. Ak vyvlastňuje obec, rozhodnutie podpisuje starosta. Ak vyvlastňuje špeciálny stavebný úrad, rozhodnutie podpisuje vedúci tohto úradu.

Krajský stavebný úrad (ako špeciálny stavebný úrad) vyvlastňuje najmä pre:

• Výstavbu a správu diaľníc, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem.
• Uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou.

Ostatné vyvlastňovacie konania prebiehajú na úrovni obce.

Prečítajte si tiež: Rozvod a financie

Právny rámec vyvlastnenia

Podmienky vyvlastnenia sú definované v nasledujúcich právnych predpisoch:

• Ústava Slovenskej republiky (článok 20)
• Listina základných práv a slobôd (článok 11 ods. 4)
• Stavebný zákon
• Správny poriadok
• Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“)

Je dôležité poznať aj ďalšie právne predpisy, ak existuje pochybnosť o správnosti a zákonnosti vyvlastnenia.

Verejný záujem ako podmienka vyvlastnenia

Kľúčovou podmienkou vyvlastnenia je existencia verejného záujmu. Verejný záujem určujú najmä:

• Poslanci obecného zastupiteľstva pri schvaľovaní územného plánu, kedy musia rozhodnúť a pomenovať pre ktoré stavby a činnosti na území obce je možné majetok tretích osôb vyvlastniť - tzv. verejnoprospešné stavby. Táto časť územného plánu sa musí vyhlásiť všeobecne záväzným nariadením (VZN) obce a zverejniť.
• Zastupiteľstvo vyššieho územného celku pri vyhlasovaní verejnoprospešných stavieb.
• Vláda SR, napríklad pri vyhlasovaní tzv. významných investícií.

Žiadny právny predpis legálne nedefinuje, čo presne je verejný záujem. Napríklad Stavebný zákon len vymenúva jednotlivé druhy stavieb, pri ktorých možno vyvlastňovať, pričom konštatuje, že verejný záujem sa musí dokazovať vo vyvlastňovacom konaní.

Proces vyvlastňovacieho konania

Proces vyvlastňovacieho konania je upravený zákonom o vyvlastňovaní. V prvom rade je potrebné skúmať primeraný rozsah vyvlastnenia a zhodnotiť, či účel nie je možné dosiahnuť obmedzením vlastníckeho práva, a nie prechodom vlastníckeho práva. Zákonodarca uprednostňuje miernejší zásah do vlastníckych práv.

Prečítajte si tiež: Školská sociálna práca na Slovensku

Ďalším krokom je snaha o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku dohodou s vlastníkmi dotknutých pozemkov. Výzva na uzavretie dohody musí byť písomná a musí obsahovať náležitosti vymedzené v zákone o vyvlastňovaní. Podmienky doručenia výzvy na uzavretie dohody upravuje osobitne cestný zákon.

Ak nedôjde k dohode, môže sa začať samotné vyvlastňovacie konanie. V rámci tohto konania vyvlastňovací orgán skúma naplnenie podmienok vyvlastnenia. Z hľadiska preukázania verejného záujmu je nevyhnutné preukázať súlad účelu vyvlastnenia s územnoplánovacou dokumentáciou.

Náhrada za vyvlastnenie

Za vyvlastnenie patrí vyvlastňovanému náhrada. Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo stavby, ktorá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky.

Problémy s majetkovoprávnym usporiadaním pozemkov pod cestami

Slovenské obce a mestá sa dlhodobo boria so situáciou, keď stavby ciest vo vlastníctve a v správe obcí sú postavené na pozemkoch iných osôb. Obce tento stav „zdedili“ ako dôsledok historického vývoja.

Pre recipované uhorské právo bolo typické rozdrobené pozemkové spoluvlastníctvo. Po prechode majetku štátu na obce k účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) sa uvedený problém preniesol zo štátu na obce. Dôsledkom je faktický a právny stav, keď množstvo inžinierskych verejnoprospešných stavieb vo vlastníctve obcí je postavených na súkromných pozemkoch veľkého počtu podielových spoluvlastníkov.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného dôchodku

Slovenské obce a mestá mali tento historický problém vyriešiť do konca roka 2020, čo sa však nepodarilo. Ministerstvo spravodlivosti SR preto pripravilo návrh novely zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v z. n. p. (ďalej len „cestný zákon“), ktorým sa s účinnosťou od 1. júna 2021 prekluzívna lehota na majetkovoprávne usporiadanie predlžuje o ďalších 10 rokov, a to do 31. decembra 2030.

Proces majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod cestami zo strany obce je náročný. Cestný zákon ako podmienky vyvlastnenia ustanovuje existenciu verejného záujmu a obmedzenie vlastníckeho práva za náhradu alebo vyvlastnenie za odplatu.

Možnosti nápravy v prípade nezákonného vyvlastnenia

Vo väčšine prípadov je vyvlastňovanie na Slovensku sporné. V takýchto prípadoch je možné nápravu nezákonnosti dosiahnuť iba aktívnym pôsobením vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti (možnosť odvolania, možnosť žaloby a ďalšie preventívne a následne prostriedky).

Príklady z praxe a odporúčania

• Príklad 1: Obec chce vyvlastniť pozemok na zriadenie cestnej komunikácie, ktorá je už v územnom pláne. Ak vlastník nesúhlasí s rozsahom vyvlastnenia, má možnosť podať námietky a pokúsiť sa dohodnúť s obcou o menšom rozsiahu.
• Príklad 2: Obec prejaví záujem o pozemok s podzemným prameňom s cieľom zabezpečiť prístup k vode. Vlastník pozemku má právo nesúhlasiť s vyvlastnením a brániť sa, ak nie je preukázaný verejný záujem.
• Odporúčanie: V prípade, že sa obec snaží vyvlastniť váš pozemok, je dôležité aktívne sa brániť a využiť všetky dostupné právne prostriedky. Odporúča sa konzultovať s advokátom, ktorý vám môže pomôcť zhodnotiť vašu situáciu a navrhnúť najlepší postup.

Zákon o majetku obcí a jeho význam

Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov upravuje majetkové postavenie a hospodárenie s majetkom obcí. Majetok obce slúži na plnenie úloh obce a má sa zveľaďovať a zhodnocovať. Darovanie nehnuteľného majetku obce je neprípustné, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Po roku 1990 sa na území Slovenska opäť zaviedol princíp samosprávnych orgánov v podobe obecného zriadenia. Miestne orgány boli opäť vybudované na princípoch samosprávy a prebrali úlohy spojené s rozvojom obcí. Jednou z možností je aj efektívne využívanie majetku, a to s cieľom získať z neho čo najväčší prospech v podobe ekonomického, spoločenského aj územného rozvoja.

tags: #zákon #o #majetku #obcí #vyvlastnenie #podmienky