Zastropovanie dôchodkového veku: Text zákona a jeho dopady na slovenské ženy

Úvod

Ústavný zákon č. 99/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, priniesol do slovenského právneho systému ustanovenie o maximálnom dôchodkovom veku žien, ktoré vychovali deti. Táto zmena, zakotvená v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, mala za cieľ zohľadniť materstvo pri odchode do dôchodku. Avšak, implementácia tohto ústavného princípu sa ukázala ako komplexná a vyvolala rozsiahle diskusie o spravodlivosti a dopadoch na rôzne skupiny žien.

Kontext a história problému

Problém zastropovania dôchodkového veku a jeho vplyvu na ženy, ktoré vychovali deti, sa začal intenzívne riešiť po júli 2019, kedy bola prijatá novela ústavy. Táto novela zaviedla maximálny dôchodkový vek, ale zároveň spôsobila, že ženy ročníkov ´57 a časť ročníka ´58 odišli do dôchodku bez toho, aby sa naplnil ústavný princíp odpočítania pol roka za každé jedno vychované dieťa. Táto situácia vyvolala pocit nespravodlivosti u približne 140-tisíc žien, ktorým nebolo umožnené uplatniť si toto právo.

Návrh zákona a jeho ciele

Cieľom predkladaného návrhu zákona je napraviť tento problém a zabezpečiť, aby bol ústavný princíp odpočítania pol roka za každé jedno vychované dieťa naplnený. Návrh zákona sa zameriava na dve hlavné kategórie žien:

1. Ženy, ktorým návrh zákona priamo pomôže: Táto kategória žien bude mať možnosť odpočítať si pol roka za každé jedno vychované dieťa, čím sa naplní ústavný princíp.
2. Ženy, ktoré budú mať mix odpočtu rokov a kompenzácie: Táto kategória žien bude mať nárok na kombináciu odpočtu rokov a kompenzácie, aby sa zmiernili rozdiely v dôchodkovom veku.

Mechanizmy kompenzácie

Návrh zákona zavádza dva mechanizmy kompenzácie:

• Jednorazový doplatok k starobnému dôchodku: Táto forma kompenzácie bude predstavovať jednorazovú sumu vyplatenú k starobnému dôchodku.
• Percentuálne zvýšenie starobného dôchodku: Táto forma kompenzácie bude spočívať v percentuálnom zvýšení starobného dôchodku za obdobie rozdielu dôchodkových vekov. Toto obdobie sa započíta do obdobia dôchodkového poistenia.

Riešenie pre poberateľov predčasného starobného dôchodku

Návrh zákona rieši aj situáciu poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov starobného dôchodku, ktorí nemali nárok na jednorazový doplatok. V ich prípade sa navrhuje, aby sa rozdiel dôchodkových vekov zohľadnil znížením krátenia predčasného starobného dôchodku.

Prečítajte si tiež: Výzvy a perspektívy dôchodkového veku

Lehota na rozhodnutie Sociálnej poisťovne

S ohľadom na rozsiahly okruh dotknutých poistencov sa navrhuje dvojročná lehota, v ktorej Sociálna poisťovňa rozhodne o jednorazovom doplatku k starobnému dôchodku alebo o zvýšení sumy predčasného starobného dôchodku. Z tohto dôvodu sa tiež navrhuje posunutie účinnosti právnej úpravy na 1. január.

Doslovné znenie pozmeňujúceho návrhu

Pozmeňujúci návrh obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára. Dôchodkový vek poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 pred 1. januárom, sa určí podľa pôvodného znenia zákona. Poistenec, ktorý podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 nedovŕšil dôchodkový vek do 31. decembra 2020 a ktorý by podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a a 3b v znení účinnom od 1. januára dovŕšil dôchodkový vek pred 1. januárom, dovŕši dôchodkový vek 1. januára.

Definícia dôchodkového veku v odseku 1 je dôchodkový vek, ktorý by tento poistenec dovŕšil podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a a 3b v znení účinnom od 1. januára pred dovŕšením dôchodkového veku podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020. Definícia dôchodkového veku v odseku 2 je dôchodkový vek, ktorý by tento poistenec dovŕšil podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a a 3b v znení účinnom od 1. januára pred 1. januárom.

Poistenec uvedený v § 293ff ods. 3, ktorému je priznaný starobný dôchodok najneskôr od 1. januára, má nárok na jednorazový doplatok k starobnému dôchodku. Na jednorazový doplatok k starobnému dôchodku nevzniká nárok poberateľovi predčasného starobného dôchodku alebo poberateľovi starobného dôchodku podľa § 69a ods.

Suma jednorazového doplatku k starobnému dôchodku sa určí ako súčin sumy starobného dôchodku ku dňu jeho priznania nezvýšenej podľa § 66 ods. 2, nezníženej podľa § 66 ods. 6 alebo z dôvodu súbehu nároku na výplatu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom a zvýšenej podľa § 82b ods. 3 a koeficientu podľa druhej vety.

Prečítajte si tiež: Alternatívne riešenia dôchodkového veku

Na jednorazový doplatok k starobnému dôchodku sa použijú ustanovenia tohto zákona vzťahujúce sa na starobný dôchodok okrem § 81, § 82, § 116 ods. Poistencovi, ktorému je priznaný starobný dôchodok najskôr od 2. januára, sa obdobie dôchodkového poistenia získané počas obdobia rozdielu dôchodkových vekov započíta do obdobia podľa § 66 ods.

Ak dôchodkový vek poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok do 31. decembra 2020, je alebo by bol podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a a 3b v znení účinnom od 1. januára nižší ako dôchodkový vek podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020, predčasný starobný dôchodok alebo starobný dôchodok podľa § 69a ods. 1 sa zvýši o 0,5 % percentuálne nezníženej sumy podľa § 68 ods. 1 za každých začatých 30 dní bez obdobia rozdielu dôchodkového veku podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a a 3b v znení účinnom od 1. januára a dôchodkového veku určeného podľa tohto zákona v znení účinnom od 31. decembra 2020.

O jednorazovom doplatku k starobnému dôchodku podľa § 293fg a o zvýšení predčasného starobného dôchodku alebo starobného dôchodku podľa § 293fi rozhodne Sociálna poisťovňa najneskôr do 31. decembra. Ak deň dovŕšenia dôchodkového veku poistenca uvedeného v § 293ff ods. 3, ktorý Sociálna poisťovňa určila pred 1. januárom, a) po 31. decembri 2020, za deň určenia dňa dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65a ods. 1 písm. a) a ods. 2 sa považuje 1. január, b) pred 1. januárom, deň určenia dňa dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65a ods. 1 písm. a) a ods. 2 sa nemení.

V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane prečísluje nasledujúci novelizačný bod a primerane sa upraví úvodná veta v čl. Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť 1. januára.

Ďalšie legislatívne zmeny

Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa o odkaz na § 293fg zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 293/2020 Z. z. Podobne sa dopĺňajú aj Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Prečítajte si tiež: Výzvy zastropovania dôchodkového veku

Výkladové problémy a účel dôchodkového stropu

Počas diskusií o návrhu zákona sa opakovane vyskytla dezinterpretácia účelu dôchodkového stropu zakotveného v ústave. Dôležité je pripomenúť, že účelom dôchodkového stropu je zabrániť tomu, aby sa v dôsledku každoročného automatického zvyšovania dôchodkového veku podľa strednej doby dožitia dôchodkový vek zvýšil na stanovený maximálny vek. V praxi to znamená, že dôchodkový vek sa podľa aktuálnej právnej úpravy poistencom naďalej predlžuje, až pokým nedosiahne ústavou stanovenú hranicu 64 rokov, respektíve v prípade žien s jedným vychovaným dieťaťom 63 rokov 6 mesiacov, v prípade žien s dvomi vychovanými deťmi 63 rokov a v prípade žien s tromi vychovanými deťmi 62 rokov 6 mesiacov.

Zmiernenie pocitu nespravodlivosti

Ústredným motívom pozmeňujúceho návrhu je zmiernenie pocitu nespravodlivosti, ktorý nadobudla skupina žien po schválení dôchodkového stropu. Okrem zníženia dôchodkového veku týchto žien sa zároveň navrhuje zmierniť rozdiely dôchodkového veku medzi jednotlivými ročníkmi žien, ktoré vychovali deti a dovŕšia dôchodkový vek v budúcnosti.

Upustenie od dôchodkového automatu

V nadväznosti na tieto úpravy sa pozmeňujúcim návrhom navrhuje upustiť od každoročného určovania dôchodkového veku v závislosti od rastu strednej dĺžky života, teda prostredníctvom dôchodkového automatu. Dôvodom je čoraz väčšia diferencovanosť dôchodkového veku jednotlivých skupín poistencov. Namiesto toho sa navrhuje ustanoviť dôchodkový vek všetkých poistencov priamo v prílohe zákona o sociálnom poistení vo forme tabuľky. Takáto právna úprava určovania dôchodkového veku svojou prehľadnosťou a zrozumiteľnosťou prispeje k zvýšeniu právnej istoty pri určovaní dôchodkového veku poistencov.

Analýza a nastavenie korektúr

Navrhnuté korektúry boli podrobne analyzované Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a nastavené tak, aby v citeľnej proporcionálnej miere a udržateľným spôsobom do istej miery vybalansovali rozdiely medzi dotknutými ročníkmi žien.

Kritika a argumentácia

Niektorí poslanci kritizovali návrh zákona a poukazovali na to, že nezohľadňuje situáciu žien, ktoré vychovali deti, v súčasnom právnom stave. Argumentovali tým, že súčasný právny stav vôbec nezohľadňuje to, či žena vychovala jedno dieťa, dve deti alebo viac detí. Predkladatelia návrhu zákona však zdôrazňovali, že cieľom návrhu je práve vylepšiť túto situáciu a že zastropovanie dôchodku a zohľadnenie skoršieho odchodu pre ženy, ktoré vychovávali deti, sú spojené nádoby.

tags: #zastropovanie #dôchodkového #veku #text #zákona