Záväzky sociálneho fondu: Účtovanie a príklady

Sociálny fond predstavuje významný nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý slúži na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Tvorba, použitie a účtovanie sociálneho fondu sú upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb.

Úvod do problematiky sociálneho fondu

V podnikateľských, ako aj v nepodnikateľských subjektoch, ktoré sú zamestnávateľmi, sa vytvára sociálny fond. Finančné prostriedky tohto fondu sa využívajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Dôležité je poznať povinnosti zamestnávateľa, možnosti odborových organizácií a spôsoby, ako môže zamestnávateľ efektívne realizovať sociálnu politiku prostredníctvom tohto fondu.

Subjekty povinné tvoriť sociálny fond

Povinnosť tvoriť sociálny fond sa vzťahuje na zamestnávateľa, ktorým je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s trvalým pobytom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ak zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu.

Medzi zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinnosť tvorby sociálneho fondu patria:

• zamestnanci v pracovnom pomere s uzatvorenou pracovnou zmluvou podľa § 41 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce),
• zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme,
• osoby v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z.).

Príklady:

• S.r.o. zamestnávajúca zamestnanca: Ak s.r.o. zamestnáva zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, je povinná tvoriť sociálny fond.
• Občianske združenie zamestnávajúce zamestnanca: Aj občianske združenie, ktoré zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere, je povinné tvoriť sociálny fond.
• S.r.o. a konateľ: Ak s.r.o. vypláca konateľovi odmenu na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa (obchodno-právny vzťah), nevzniká povinnosť tvoriť sociálny fond. Ak má však konateľ so s.r.o. uzatvorenú aj pracovnú zmluvu (pracovno-právny vzťah), s.r.o. je povinná tvoriť sociálny fond.
• Dohoda o vykonaní práce: Ak s.r.o. zamestnáva zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce, nevzniká jej povinnosť tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmto zamestnancom.

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z:

Prečítajte si tiež: Záväzkový vzťah: Rámcová Zmluva

1. povinného prídelu,
2. ďalšieho prídelu,
3. ďalších zdrojov.

Povinný prídel

Povinný prídel tvorí zamestnávateľ vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok (mesačne). Minimálny povinný prídel je 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov.

Podmienky pre tvorbu povinného prídelu vo výške do 1 %

Pre zamestnávateľov, ktorých predmetom činnosti je dosahovanie zisku (podnikatelia), platí obmedzenie tvorby sociálneho fondu formou povinného prídelu. Môžu tvoriť povinný prídel až do výšky 1 %, ak súčasne splnia tieto podmienky:

• Dosiahli zisk po zdanení za predchádzajúci kalendárny rok.
• Splnili daňové povinnosti.
• Splnili odvodové povinnosti.

Ak podnikateľ nesplní čo i len jednu z týchto podmienok, nemôže prispievať povinným príspevkom na tvorbu sociálneho fondu sumou vyššou ako 0,6 % z hrubých miezd.

Príklad:

Začínajúci podnikateľ (s.r.o.) vznikol v júli 2016. Keďže v predchádzajúcom roku neexistoval, nemôže zistiť splnenie podmienky dosiahnutia zisku. V takom prípade by mal prispievať povinným prídelom do sociálneho fondu vo výške 0,6 %.

Ďalší prídel

Ďalší prídel môže byť pre zamestnávateľa povinný (ak mu to vyplýva z kolektívnej zmluvy) alebo nepovinný. Tvorí sa:

Prečítajte si tiež: Ručenie za záväzky spoločnosti

• vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise (ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán), najviac však vo výške 0,5 % zo základu,
• vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu.

Príklady:

• Kompenzácia výdavkov na dopravu: Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, ktorých mesačná hrubá mzda je 8 250 €. Piati zamestnanci s priemernou mesačnou mzdou 435 € spĺňajú podmienky na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zamestnávateľovi preukázali mesačné výdavky na dopravu v úhrne 182 €. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu môže byť 41,25 € (8 250 x 0,5 %). Túto sumu zamestnávateľ ako príspevok zo sociálneho fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť rozdelí piatim zamestnancom.
• Kolektívna zmluva a kompenzácia dopravy: Ak má zamestnávateľ kolektívnu zmluvu, ktorá neobsahuje ustanovenia o tvorbe ďalšieho prídelu, stále je povinný tvoriť sociálny fond formou ďalšieho príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu v rámci limitov stanovených zákonom.
• Ďalší prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 (podľa kolektívnej zmluvy) a podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 (úhrada výdavkov na dopravu do zamestnania a späť) Zamestnávateľ nemá dohodnutý ďalší prídel do sociálneho fondu.
• Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, na základe ktorej je povinný tvoriť sociálny fond ďalším prídelom vo výške 0,3 % zo základu. Keďže sa zamestnávateľ v kolektívnej zmluve zaviazal tvoriť sociálny fond ďalším prídelom, už nemôže tvoriť sociálny fond ďalším prídelom na kompenzáciu výdavkov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť.

Ďalšie zdroje sociálneho fondu

Medzi ďalšie zdroje sociálneho fondu patria:

• prídel zo zisku (u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku),
• dary,
• iné príjmy.

Základ pre výpočet prídelu do sociálneho fondu

Základom pre určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom pre určenie mesačného prídelu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonom upravujúce odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov, na ktoré sa príslušný zákon vzťahuje, napr. na § 118 ods. 2 Zákonníka práce, § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, § 78 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z.

Príklad:

Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom poskytne 13. mesačnú dovolenkovú mzdu a 14. mesačnú vianočnú mzdu. Zahrnutie týchto plnení do základu pre určenie prídelu do sociálneho fondu závisí od toho, z akého zdroja boli tieto odmeny vyplatené.

Termíny tvorby sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd a platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Na osobitný účet fondu sa prostriedky prevádzajú vo výške jednej dvanástiny do 15 dní po začatí každého mesiaca vo forme preddavkov z predpokladanej ročnej výšky základu na určenie povinného prídelu podľa § 4 ods. 1.

Prečítajte si tiež: Severoatlantická zmluva a Slovensko

Príklad:

U zamestnávateľa je dňom výplaty mzdy 20. deň kalendárneho mesiaca nasledujúci po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Mzdu za september vyplatí 20. októbra. Zároveň v tento deň vzniká povinnosť tvorby sociálneho fondu. Prevod prostriedkov vykoná zamestnávateľ do 5 dní, t. j. do 25. októbra.

Zúčtovanie sociálneho fondu

Zamestnávateľ je povinný zúčtovať prostriedky sociálneho fondu za kalendárny rok najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.

Účtovanie sociálneho fondu

Tvorba a použitie sociálneho fondu sa účtuje. Účtovanie na účte 472 je predmetom § 61 postupov účtovania - opatrenie MF SR č. 740/2002 Z. z. Účtovanie sociálneho fondu v jednoduchom účtovníctve upravuje § 17 ods. 3 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva - opatrenie MF č. 723/2002 Z. z. Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa účtuje v knihe sociálneho fondu ako prírastky a úbytky sociálneho fondu a ako príjmy a výdavky v peňažnom denníku. Ak sú prostriedky sociálneho fondu vedené na osobitnom účte v banke, príspevky do sociálneho fondu sa účtujú v peňažnom denníku ako finančná operácia v priebehu roka. V ostatných prípadoch sa účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií. Prírastky a úbytky prostriedkov sociálneho fondu sa zároveň evidujú v knihe sociálneho fondu. Forma tejto pomocnej evidencie nie je stanovená. Mala by obsahovať dátum a výšku prírastku alebo úbytku finančných prostriedkov, účel čerpania a zostatok finančných prostriedkov.

Príklady účtovania:

• Prídel do SF zo zisku: 431/472
• Prevod príspevku na stravovanie zo SF na BU obce: 335/2211
• Použitie finančného príspevku na stravovanie zo SF: 472/333 (predpis) a 333/221FS (prevod na bežný účet)
• Príspevok zamestnávateľa podľa osobitného predpisu sa účtuje v prospech účtu 472 -Záväzky so sociálneho fondu a na ťarchu účtu 431 - Výsledok hospodárenia v schvaľovaní.

Použitie sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu sa môžu použiť na:

• stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
• rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,
• zdravotnú starostlivosť,
• sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
• úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania.
• ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Príspevky zo sociálneho fondu môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia starobného, predčasného starobného, invalidného, výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Príklady:

• Darčekové balíčky k Vianociam: Riaditeľka ZŠ chce kúpiť zamestnancom darčekové balíčky. Je možné ich hradiť zo sociálneho fondu, pričom je potrebné zohľadniť daňové aspekty.
• Kultúrne podujatie: Obec prepláca zamestnancom zo sociálneho fondu kultúrne podujatie do výšky 50 €.
• Zamestnancom poskytol príspevok na stravné lístky.
• Zamestnávateľ poskytol zamestnancom príspevok na rekreáciu formou zaplatenia rekreačného poukazu vo výške 5 000 Sk. Prostriedky sociálneho fondu vedie na osobitnom bankovom účte.

Daňové a odvodové aspekty sociálneho fondu

Príspevky, spravidla plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na to, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené

U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky zo sociálneho fondu, ktoré zákon o dani z príjmov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov). V zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú úvery a pôžičky, t. j. v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú ďalšie taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo sociálneho fondu je príjmom, ktorý je od dane oslobodený. V prípade poskytnutia takéhoto príjmu nad rámec osobitného predpisu je tento príjem už predmetom dane v zmysle § 5 ods. 1 písm.

Príklady:

• Finančný príspevok na stravovanie: Finančný príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu nie je výškou limitovaný a nezdaňuje sa.
• Rekreácia zamestnancov: Príspevok na rekreáciu je oslobodený od dane v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok.
• Sociálna výpomoc: Sociálna výpomoc z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, je oslobodená od dane do výšky 2 000 eur za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
• Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie: Či už ide o povinné, alebo by prípadne platil dobrovoľné príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, sú v súlade s § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom zamestnávateľa.

Príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu a odvodom

Ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne.

Príklady:

• Vianočné posedenie pre dôchodcov: Vecný dar poskytnutý bývalému zamestnancovi (dôchodcovi) sa považuje za nepeňažný zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.
• Poukážky na nákup lístkov do divadla: Plnenie nie je u zamestnanca od dane z príjmov oslobodené a zdaní sa ako príjem zo závislej činnosti. Zamestnávateľ aj zamestnanec budú platiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
• Hodinky pre bývalých zamestnancov: Nepeňažné plnenie z prostriedkov sociálneho fondu je u zamestnanca predmetom dane z príjmov. Zamestnanec aj zamestnávateľ je povinný zaplatiť odvody do zdravotnej poisťovne. Neplatia odvody do Sociálnej poisťovne.
• Zamestnávateľ pozval na vianočné posedenie aj svojich bývalých zamestnancov, ktorí odišli do starobného dôchodku, a zo sociálneho fondu im kúpil vecné dary. Vecný dar poskytnutý bývalému zamestnancovi sa považuje za nepeňažný zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. k) zákona o dani z príjmov. Zároveň je vymeriavacím základom pre platenie poistného na zdravotné poistenie.
• Zamestnávateľ zorganizoval firemnú oslavu, ktorá sa konala po pracovnej zmene v hotelovom zariadení. Zamestnancom a ich rodinným príslušníkom zabezpečil občerstvenie, ktoré uhradil zo sociálneho fondu. Oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť, pretože občerstvenie podaním jedla a nealkoholických nápojov nebolo na pracovisku zamestnancov a poskytlo sa aj rodinným príslušníkom. Hodnota občerstvenia poskytnutá jednotlivým zamestnancom a ich rodinným príslušníkom je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.

Odpočítanie DPH

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, nemôže pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH. Pre uplatnenie nároku na odpočítanie nie je podstatné, z akého zdroja sa bude vykonávať úhrada za prijaté tovary a služby, pre odpočítanie dane je podstatné, aby boli splnené zákonom ustanovené podmienky.

Úhrada stravy zamestnancov a sociálny fond

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancov. Príspevok na stravovanie je zamestnávateľ povinný poskytnúť podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce.

Príklady:

• Príspevok na stravu zo SF: Zamestnávateľ prispieva zamestnancom zo sociálneho fondu na stravovanie vo výške 0,30 € na jedno jedlo zabezpečené v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Tento príspevok, poskytnutý v nepeňažnej forme, je od dane oslobodený.
• Finančný príspevok na stravovanie: Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom finančný príspevok na stravovanie z prevádzkových prostriedkov a zo sociálneho fondu, nie je možné aplikovať oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm.
• Zamestnávateľ, okrem príspevku z prevádzkových prostriedkov vo výške 55 % z ceny jedla, prispieva zamestnancom zo sociálneho fondu na stravovanie vo výške 0,30 € na jedno jedlo zabezpečené v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Tento príspevok, poskytnutý v nepeňažnej forme, je od dane oslobodený.
• Zamestnávateľ, ktorý nemá možnosť zabezpečiť stravovanie, poskytuje svojim zamestnancom finančný prís­pevok na stravovanie z prevádzkových prostriedkov vo výške 4 € a zo sociálneho fondu vo výške 0,20 € na jedlo v odpracovaný deň. V tomto prípade nie je možné aplikovať oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov.

tags: #zavazky #socialny #fond #uctovanie #priklady