Záväzok dlžníka voči veriteľovi: Definícia a zabezpečovacie inštitúty

V trhovom hospodárstve, kde zmluvná voľnosť a sloboda podnikania sú základnými princípmi, narastá riziko nesplnenia záväzkov. Právny poriadok preto vytvára inštitúty na posilnenie postavenia veriteľa a zabezpečenie uspokojenia jeho pohľadávok, ak dlžník nie je schopný alebo ochotný splniť svoj záväzok riadne a včas.

Definícia záväzku dlžníka voči veriteľovi

Za pohľadávku sa považuje "právo na plnenie", ktoré má veriteľ voči dlžníkovi. Ak má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku, znamená to, že dlžník má voči veriteľovi určitý záväzok a je povinný mu niečo splniť. Pohľadávka veriteľa a jej zodpovedajúci záväzok dlžníka vznikajú zo záväzkového právneho vzťahu, kde veriteľ vystupuje ako nositeľ práva a dlžník ako nositeľ povinnosti.

V bežnej praxi sa pojem pohľadávka používa ako synonymum pre peňažnú pohľadávku. Netreba si ho zamieňať s pojmom "právny nárok", ktorý predstavuje právo súdne vymáhateľné. Súčasťou pohľadávky môže byť aj jej príslušenstvo, ako sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Zákonnú definíciu pohľadávky možno nájsť v ust.

Vymáhateľnosť záväzku

Ak dlžník svoj záväzok dobrovoľne neplní, jeho povinnosť je vynútiteľná prostredníctvom štátnej moci, predovšetkým v exekučnom konaní. K uspokojeniu veriteľa môže dôjsť aj formou dražby, v konkurznom konaní a pod. Vymáhateľnosť pohľadávky znamená, že pohľadávka je vynútiteľná proti vôli povinného subjektu.

Najvyšší súd SR definoval "vymáhateľnú pohľadávku" ako pohľadávku, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní, ktorá už dospela (je zročná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá nevznikla splnením, kompenzáciou, preklúziou či z iného právneho dôvodu.

Prečítajte si tiež: Podmienky Alfa Záväzku

Zabezpečovacie inštitúty

Už pri uzatváraní zmluvy si zmluvné strany musia byť vedomé toho, že strana, ktorá na seba prevzala záväzok zo zmluvy, ho nemusí byť schopná dobrovoľne splniť. Pre tento prípad poskytuje právny poriadok veriteľovi inštitúty na posilnenie jeho postavenia voči dlžníkovi. Špecifikáciu daného právneho inštitútu možno zahrnúť do textu zmluvy alebo uzavrieť samostatnú zabezpečovaciu zmluvu.

Účastník obchodno-právneho záväzkového vzťahu, ktorý je stranou oprávnenou domáhať sa splnenia konkrétnej povinnosti, si zabezpečuje splnenie tohto hlavného záväzku záväzkom vedľajším. Obvykle právny osud vedľajšieho záväzkového vzťahu nasleduje právny osud hlavného právneho vzťahu a zánik hlavného záväzku má za následok zánik vedľajšieho záväzku. Neplatí to však naopak, teda zánikom vedľajšieho záväzku nezaniká automaticky aj záväzok hlavný.

Medzi najznámejšie zabezpečovacie inštitúty patria:

• Záložné právo
• Ručenie
• Zmluvná pokuta
• Prevod práv
• Výhrada vlastníctva
• Rôzne druhy akreditívov
• Zmenka

Je na rozhodnutí veriteľa, aký inštitút, resp. akú kombináciu inštitútov si zvolí s ohľadom na bonitu dlžníka, prípadne tretích osôb. Tomuto rozhodnutiu by mala predchádzať dôkladná analýza a komplexné posúdenie nielen z hľadiska právneho, ale aj ekonomického, účtovného či daňového.

Základná právna úprava zabezpečovacích inštitútov je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. V niektorých prípadoch je úprava doplnená či modifikovaná pre oblasť obchodno-právnych vzťahov úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku. Obchodný zákonník je špeciálnou právnou normou vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Zároveň existujú aj zabezpečovacie inštitúty, ktoré sú upravené iba v špeciálnych predpisoch.

Prečítajte si tiež: Účtovné aspekty uhradeného záväzku bez dokladu

Záložné právo

Platná právna úprava záložného práva historicky nadväzuje na úpravu z roku 1811 a na Občiansky zákonník z roku 1950. Základom pre platnú právnu úpravu záložného práva v našom právnom poriadku sa stala novela Občianskeho zákonníka, zákon č.

Záložné právo zaraďujeme medzi tzv. absolútne práva, čo znamená, že v zásade pôsobí voči všetkým a všetci sú povinní nerušiť oprávnenú osobu pri výkone jej práva k veci. Záložné právo zvyšuje veriteľovu istotu, že jeho pohľadávka bude uspokojená. Platí ochrana dobrej viery záložného veriteľa, čo znamená, že pokiaľ záložné právo platne vzniklo, v zásade pôsobí proti každému vlastníkovi zálohu. Na nadobúdateľa zálohu zaťaženého záložným právom prechádzajú všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ musí strpieť výkon záložného práva.

Záložné právo nemá vlastný hospodársky účel, nemôže ani existovať samostatne. Z akcesorickej povahy záložného práva potom vyplýva, že zmluvné záložné právo vznikne platne len v prípade, že platne vznikla pohľadávka, ktorú záložné právo zabezpečuje. Pokiaľ zanikne zabezpečená pohľadávka, zanikne tiež záložné právo. So zabezpečenou pohľadávkou nie je možné nakladať samostatne, pri jej postúpení prechádza na postupníka tiež záložné právo.

Podzáložca, podzáložný veriteľ - vystupuje v právnom vzťahu v prípade, že došlo k založeniu pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Podzáložca je vždy totožný so záložným veriteľom z pohľadávky.

Záložné právo plní funkciu preventívnu (zabezpečovaciu). Za týmto účelom je záložný veriteľ oprávnený mať založenú hnuteľnú vec u seba, dať ju do úschovy alebo vyznačiť záložné právo v príslušnej evidencii, príp. priamo na veci. Zabezpečovacia funkcia končí okamihom splatnosti pohľadávky, ktorej splnenie bolo zabezpečené. V okamihu, keď sa pohľadávka záložného veriteľa stala splatnou a nebola riadne a včas uspokojená, nastupuje uhradzovacia funkcia záložného práva.

Prečítajte si tiež: Význam notárskeho zápisu

Predmetom záložného práva môžu byť tie veci, ktoré sú spôsobilé byť predmetom právnych vzťahov všeobecne, pokiaľ s týmito vecami je možné voľne disponovať a nie je to vylúčené zákonom alebo samotnou povahou veci. Obsahom záložného práva je súbor práv a povinností subjektov právneho vzťahu.

Záložné právo pred splatnosťou pohľadávky:

Záložca môže záloh používať obvyklým spôsobom, samozrejme s výnimkou práva scudziť záloh a je zaviazaný zdržať sa všetkých úkonov (okrem bežného opotrebenia), ktorými by zmenšil hodnotu zálohu - ak zmluva neurčuje niečo iné. V prípade, že zálohom je hnuteľná vec a táto bola odovzdaná záložnému veriteľovi, je povinný záloh chrániť pred jeho poškodením, stratou, zničením. Porušenie tejto povinnosti by zakladalo jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu. Pokiaľ záložnému veriteľovi vzniknú v súvislosti s opatrovaním a ochranou zálohu náklady, má právo voči záložcovi na ich náhradu v rozsahu účelne a nevyhnutne vynaloženom. Právo na užívanie zálohu má záložný veriteľ iba vtedy, ak s tým záložca výslovne súhlasil.

Záložné právo po splatnosti pohľadávky:

Základným právom záložného veriteľa je právo začať výkon záložného práva, pokiaľ jeho pohľadávka nebola riadne a včas uspokojená. Záložný veriteľ má právo uspokojiť sa spôsobom dohodnutým v zmluve alebo predať záloh na dražbe podľa osobitného predpisu (zákon o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z.). Záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, ak zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

Záložný veriteľ má oznamovaciu povinnosť voči záložcovi a dlžníkovi (pokiaľ sú to rozdielne subjekty), ako aj povinnosť registrácie začatia výkonu záložného práva do registra záložných práv v prípade, ak ide o záložné právo registrované v tomto registri. Záložca (resp. dlžník) nesmie následne previesť vlastnícke právo k zálohu na inú osobu bez súhlasu záložného veriteľa.

Zákon stanovuje 30-dňovú lehotu - ktorá začína plynúť od oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi (a dlžníkovi) - po uplynutí ktorej môže záložný veriteľ predať záloh dohodnutým spôsobom. V prípade, že záložné právo je registrované v registri záložných práv, plynie táto 30-dňová lehota najneskôr od registrácie oznámenia o začatí výkonu záložného práva v registri záložných práv. Určenie spôsobu výkonu záložného práva prináleží záložnému veriteľovi.

Záložný veriteľ môže aj počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu a predať záloh na dražbe alebo sa domáhať uspokojenia prostredníctvom predaja zálohu podľa osobitných zákonov. Po predaji zálohu má záložný veriteľ vo vzťahu k záložcovi opätovne oznamovaciu povinnosť a písomne ho informuje o podrobnostiach predaja (najmä o hodnote výťažku, vynaložených nákladoch, použití dosiahnutého výťažku).

Poradie záložného práva má význam vtedy, ak na tom istom zálohu viazne viac záložných práv a voči zálohu je oprávnených viac záložných veriteľov, resp. záloh slúži na zabezpečenie viacerých pohľadávok toho istého záložného veriteľa. Poradie záložného práva sa určuje podľa doby jeho vzniku. Zákon pripúšťa aj dohodu záložných veriteľov o poradí záložných práv, pokiaľ sa na tom dohodnú všetci zúčastnení záložní veritelia.

Oznamovacia povinnosť záložného veriteľa o začatí výkonu záložného práva sa v prípade existencie viacerých záložných práv vzťahuje aj na ostatných záložných veriteľov, ktorí majú prednostné poradie pred konajúcim záložným veriteľom. Osobitné postavenie má tzv. „prednostný záložný veriteľ“. Je ním záložný veriteľ, ktorého záložné právo je registrované ako prvé v poradí. Pri výkone záložného práva zo strany prednostného záložného veriteľa sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov.

Prevod práv

Prevod práv predstavuje špecifický právny inštitút zabezpečenia záväzku veriteľa, ktorý v našej právnej praxi patrí medzi „najmladšie“ a najstručnejšie upravené právne inštitúty. Problémy spôsobuje nedostačujúca právna úprava a na to nadväzujúca nejednotnosť právnych názorov, ako aj chýbajúca judikatúra, ktorá by podporne zakotvila určité právne zásady, ako aj nedoriešené daňové aspekty či oblasť katastrálneho práva.

Pohľadávka, ktorej plnenie má byť týmto spôsobom zabezpečené, sa v zmluve musí určiť takým spôsobom, ktorý umožní jej odlíšenie od iných pohľadávok, musí byť dostatočne určitá. Zároveň musí ísť o pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi (prevodcovi práva). Pohľadávka môže znieť na peňažné, ale aj nepeňažné plnenie a vtedy sa predpokladá, že do výšky ocenenia nepeňažného plnenia v čase prevodu práva je zabezpečené peňažné plnenie, ktoré by prináležalo veriteľovi, ak by dlžník porušil svoj záväzok.

Právo, ktoré môže dlžník previesť na veriteľa za účelom zabezpečenia svojho záväzku, musí spĺňať atribút „prevoditeľnosti“. Vlastnícke právo ako právo spôsobilé zabezpečiť pohľadávku je špecifickou právnou oblasťou. Problematické je, či predmetom prevodu môžu byť všetky práva vlastníka veci, t. j.

Ak je predmetom vlastníctva vec nehnuteľná, nemá tento inštitút praktický význam, pretože problematická je odplatnosť prevodu a s tým súvisiace daňové následky prevodu. Z pohľadu katastrálneho práva je zaujímavá štruktúra vecných práv, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností. Nie je tu však zadefinované špeciálne ustanovenie, ktoré by zohľadňovalo odlišnosť prevodu vlastníckeho práva za účelom zabezpečenia pohľadávky.

Pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky je potrebné obmedziť dispozičné práva veriteľa voči tretím osobám. Realizácia prevodu práva vychádza zo zásady zmluvnej voľnosti a je preto vhodné, aby si strany vopred čo najpodrobnejšie upravili konkrétne zásady postupu. Podmienkou je, aby zabezpečená pohľadávka bola splatná a nebola dlžníkom splnená. Veriteľ by mal dlžníka vyzvať na dobrovoľné plnenie a poskytnúť mu primeranú lehotu.

Postúpenie pohľadávky

Podstata tohto zabezpečovacieho inštitútu spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi (prevedie vlastníctvo) pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi na nového veriteľa, a to za odplatu alebo bezodplatne. V kontexte zabezpečovacích právnych inštitútov máme na mysli postúpenie pohľadávky, ktorá prináleží dlžníkovi zo zabezpečeného záväzku, ktorý je ochotný poskytnúť zabezpečenie.

Zákon zároveň definuje pohľadávky, ktorých postúpenie je vylúčené:

• ktoré zaniknú najneskôr smrťou veriteľa - a to také, ktoré sú viazané osobne na veriteľa (napr.

Vo vzťahu k dlžníkovi musí byť splnená oznamovacia povinnosť zo strany postupcu, resp. preukázanie postupníkom, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Zákon uvádza oznamovaciu povinnosť veriteľa, ktorá je podmienkou účinnosti postúpenia, čo predstavuje jednostranný úkon adresovaný dlžníkovi. Na postupníka prechádzajú všetky práva veriteľa. Postúpenie pohľadávky nemá vplyv na postavenie dlžníka, preto sa nevyžaduje jeho súhlas. Účinky však nastávajú až od okamihu jeho vedomosti o postúpení pohľadávky. Dlžníkovi ostávajú zachované námietky, ktoré mal proti pohľadávke v čase jej postúpenia - napr. kompenzačná námietka, námietka premlčania.

Postupca je povinný oznámiť postúpenie pohľadávky nielen dlžníkovi, ale aj osobám, ktoré poskytli zabezpečenie postúpenej pohľadávky. Postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a informácie, ktoré sa vzťahujú k postúpenej pohľadávke. Postupník je povinný zachovať práva veriteľa a nakladať s nimi v súlade s účelom postúpenia, je oprávnený disponovať s postúpenou pohľadávkou až po splatnosti zabezpečenej pohľadávky a musí rešpektovať záujmy postupcu. Opätovne sa prejavuje snaha o maximálnu možnú vymožiteľnosť pohľadávky a vydanie získaného prebytku v prospech dlžníka.

Vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom je dôležitá zodpovednosť postupcu voči postupníkovi v prípade odplatného postúpenia pohľadávky. V prípade odplatného postúpenia pohľadávky ide o zodpovednosť postupcu na základe zákona a na základe dohody zmluvných strán. V oboch prípadoch ide o zodpovednosť za právnu kvalitu postúpenej pohľadávky.

Postupník je oprávnený uplatniť (realizovať) postúpenú pohľadávku v prípade, že dlžník nesplní v stanovenej lehote svoje povinnosti podľa zmluvy. Postupník môže postupovať prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia (exekúcie), ale môže využiť aj inštitút odplatného postúpenia, predaja pohľadávky. Výhodou tohto postupu je jeho rýchlosť, možnosť zobchodovať pohľadávku ešte pred jej splatnosťou.

Ručenie

Ručenie možno definovať ako právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom, ktorého predmetom je záväzok ručiteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník. Zákonná úprava je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku.

Zmeny v záväzkovom vzťahu

Záväzky vznikajú z právnych úkonov predpokladaných zákonom, najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných právnych skutočností. Záväzkový právny vzťah je právny pomer, z ktorého pre jednu stranu (dlžníka) vyplýva povinnosť druhej strane (veriteľovi) z určitého dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť.

Slovo záväzok obsahuje v sebe pohľadávku veriteľa a zároveň záväzok dlžníka. Záväzkový právny vzťah je dvojstranný a viacstranný. Vznik, priebeh a zánik pohľadávok a záväzkov vyplývajú z charakteru právnych úkonov, uzavretých zmlúv, prípadne iných skutočností, ktoré podmieňujú, menia a ovplyvňujú zánik záväzkov.

Tento priebeh vývoja obchodno-záväzkových vzťahov môže ovplyvniť skutočnosť, že za určitých konkrétnych podmienok môže dôjsť k zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka. Zmena v osobe veriteľa je odbornej verejnosti známa v inštitúte postúpenia pohľadávok, ktorý upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 524 -- 530. Zmena v osobe dlžníka je upravená v ustanoveniach Občianskeho zákonníka v § 531 -- 532 pod pojmom prevzatie dlhu.

Prevzatie dlhu

Predmetom prevzatia dlhu (intercesia) je, že do trvajúceho záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom vstúpi tretia osoba (preberateľ). Dôvod vzniku záväzkového vzťahu pritom nie je podstatný. Nie je vzácnosťou ani pluralita subjektov na strane veriteľov alebo aj dlžníkov a to bez ohľadu na dohodnutý spôsob plnenia. K prevzatiu dlhu nemôže dôjsť pri takých záväzkových právnych vzťahoch, ktoré by boli v rozpore s právnou úpravou, výrokom súdu, dohodou účastníkov alebo samotným obsahom záväzku.

Formy prevzatia dlhu:

1. Pôvodným dlžníkom a treťou osobou s tým, že tretia osoba preberá na seba dlh a nastupuje ako nový dlžník do právneho vzťahu namiesto pôvodného dlžníka.

2. Veriteľom a treťou osobou (preberateľom) bez dohody s dlžníkom.

   • U pôvodného dlžníka dochádza k zániku záväzku (tzv.
   • Nový dlžník preberá dlh len vedľa pôvodného dlžníka (tzv.

Záväzok zaniká splnením jedným z dlžníkov, pričom nejde o solidárnosť plnenia záväzku voči veriteľovi.

Všeobecný algoritmus pri riešení problematiky prevzatia dlhu vychádza z princípu spokojnosti a vôle zúčastnených strán, aby dôvody vedúce z prevzatiu dlhu a zmeny v osobe dlžníka naplnili úlohu a očakávania, ktoré týmto právnym úkonom boli sledované, dohodnuté, a ktoré má tento právny úkon naplniť.

Uznanie záväzku

Inštitút uznania záväzku je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Zákon ako podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku, bližšie však tento pojem nevymedzuje. Nevyhnutnými zložkami uznania sú dôvod a výška záväzku. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý sa adresuje veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uzná za svoj určitý záväzok, čím potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania.

tags: #zavazok #dlznika #voci #veritelovi #definicia